Denník N

Na poľskom Pochode slobody nechýbali ani Slováci, polexit nechcú

Mladí ľudia počas pochodu niesli vlajky európskych štátov. Foto – TASR/AP
Mladí ľudia počas pochodu niesli vlajky európskych štátov. Foto – TASR/AP

Poľská opozícia chystá proti vláde podobný ťah, akým uspela protimečiarovská opozícia na Slovensku vo voľbách v roku 1998.

Takmer 90-tisíc Poliakov nespokojných s politikou vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) prešlo v sobotu ulicami Varšavy v Pochode slobody. Bola to najväčšia tohtoročná opozičná demonštrácia, avšak počet ľudí bol menší než v podobnom pochode v máji 2016, ktorý organizoval Výbor na obranu demokracie.

Tohtoročný pochod organizovala najväčšia opozičná strana Občianska platforma, avšak zúčastnili sa na ňom aj lídri takmer všetkých ostatných opozičných strán a občianskych politických hnutí.

Masový výrub stromov

Tak ako pred rokom bola dôvodom pochodu nespokojnosť s potláčaním demokratických štandardov, ako napríklad zničenie nezávislosti Ústavného súdu a provládna propaganda vo verejnoprávnych médiách.

Stúpencom opozície sa nepáči ani spôsob, akým PiS presadzuje svoje zmeny. Často sa to deje narýchlo a bez obligátnej diskusie. Takým spôsobom PiS pretlačila napríklad sporný zákon o ochrane prírody, ktorý spôsobil masový výrub stromov v celom Poľsku.

PiS zmenila aj veľa reformných opatrení svojich predchodcov, ako napríklad reformu školstva a dôchodkového systému. Vďaka zníženiu dôchodkového veku, programu podpory 500 zlotých (takmer 120 eur) mesačne za každé druhé a ďalšie dieťa aj iným sociálnym balíčkom je PiS stále lídrom prieskumov, hoci Občianska platforma ju už takmer dobehla.

Lídrom protestov bola najsilnejšia poľská opozičná strana Občianska platforma. Foto – TASR/AP

Opoziční politici však poukazujú na to, že sociálne balíčky môžu mať katastrofálny dosah na stabilitu verejných financií, pričom viaceré rozhodnutia (najmä v oblasti armády, ochrany prírody, energetiky a zahraničnej politiky) sú podla nich nielen nelogické, ale aj veľmi škodlivé.

Obávajú sa, že pod vedením PiS krajina smeruje k mäkkému autoritarizmu. Dôvodom na to je vraj nielen zničenie nezávislosti Ústavného sudu (čo sa podľa väčšiny právnikov stalo v rozpore z ústavou), ale aj snaha zmeniť volebný zákon tak, aby sa znížili šance menších opozičných strán.

Zabrániť „polexitu“

Témou pochodu bola aj Európa a podpora ďalšieho členstva Poľska v Európskej únii. Jarosław Kaczyński síce členstvo v EÚ podporuje, ale zároveň stále kritizuje Brusel a chce spolu s Viktorom Orbánom vytvoriť novú alternatívu pre európsku integráciu – Medzimorie. Samotná PiS je v otázke európskej integrácie nejednotná: drvivá väčšina jej politikov je mierne proeurópska, ale nechýbajú ani otvorení stúpenci „polexitu“.

PiS je výrazne naladená proti Nemecku a trvá na tom, že počas vládnutia platformy (2007 – 2015) sa Poľsko stalo nesuverénnym štátom – ako hovoril Kaczyński, „nemecko-ruským kondomíniom“. Preto cieľom súčasnej zahraničnej politiky Poľska je hľadanie spojencov v EÚ aj mimo nej, ktorí by pomohli prelomiť nemeckú nadvládu a reformovať EÚ tak, aby sa stala menej integrovaným útvarom.

Aj Slováci

Práve nespokojnosť s antieurópskou rétorikou Jarosława Kaczyńského a PiS prilákala na námestia mnohých Poliakov, ale aj cudzincov. Vo Varšave bolo vidieť aj ukrajinské vlajky. Nechýbali ani Slováci.

„Veľmi sa mi na tomto pochode páči, že to nie je to len protest, ale má aj pozitívny význam – že je to pochod za Európu a je tu úsmev a pozitívna nálada. Rád by som uvidel podobnú proeurópsku demonštráciu na Slovensku. Poľsko aj Slovensko majú podobné problémy s rastúcou popularitou extrémistov a je dobre, že v Poľsku sa s tým niečo robí. Som tu aj preto, lebo chcem posilnenie slovensko-poľskej spolupráce, čo je tiež súčasť európskej integrácie,“ povedal pre Denník N Dávid Nagy, Slovák bývajúci vo Varšave a jeden z koordinátorov občianskej iniciatívy Poľsko – Slovensko – autobusy.

Niektoré plagáty a vyjadrenia politikov nadväzovali aj na nedávnu prehru Kaczyńského, ktorý nepodporil Donalda Tuska vo voľbách predsedu Európskej rady. Bola tu aj téma vymysleného štátu San Escobar ako symbolu zahraničnej politiky ministra Witolda Waszczykowského.

Makety Kaczyńského a prezidenta Dudu. Foto – TASR/AP

Minister zahraničných veci v januári povedal, že Poľsko hľadá spojencov pre svoju kandidatúru za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN aj medzi inými štátmi, a preto sa nedávno stretol so zástupcom karibského štátu San Escobar. Taký štát pritom neexistuje a San Escobar sa stal témou viacerých žartov.

Spoločná kandidátka celej opozície

Pochod slobody ešte viac zviditeľnil rolu Občianskej platformy ako lídra opozície. Na demonštrácii takmer nebolo vidieť vlajky druhej opozičnej strany Moderná Ryszarda Petruho. Sám Petru rečnil nie ako druhý v poradí, ale až po iných politikoch platformy a občianskych aktivistoch.

Zo strany všetkých lídrov však zazneli slová o tom, že opozícia musí byť jednotná. Líder platformy Grzegorz Schetyna povedal, že opozícia je povinná pokúsiť sa v samosprávnych a parlamentných voľbách zostaviť spoločnú kandidátku.

„Ak sa to podarí, vyhráme samosprávne voľby, európske voľby, parlamentné voľby a v 2020 roku budeme mať aj prezidenta. Sľubujeme to,“ povedal líder platformy.

V Poľsku sa chystá variant, ktorý pomohol slovenskej opozícii zvíťaziť nad Vladimírom Mečiarom vo voľbách v roku 1998. Aj v Poľsku je hlavným dôvodom spojenia opozície vládny pokus o zmenu volebného zákona – podobne ako to pred voľbami urobil Mečiar.

Bude kandidovať Tusk?

Zo spoločnej kandidátky by najviac profitovala práve Občianska platforma, ktorá by premenila stranu Moderná a Poľskú ľudovú stranu (PSL) na svoje satelity. Tieto dve strany sa dnes pohybujú na hranici volebného prahu päť percent, a preto sa im nemusí podariť vstúpiť do parlamentu. To by však znamenalo, že ani prípadné víťazstvo platformy nemusí stačiť na zostavenie vlády – PiS by mohol vytvoriť koalíciu s antiimigrantským hnutím Kukiz-15, ktoré má podporu 10 až 15 percent.

Na jeseň (a možno aj skôr) 2018 sa uskutočnia voľby do samosprávy. Potom na jar 2019 sú naplánované európske a na jeseň 2019 parlamentné voľby. Prezidenta budú Poliaci voliť v roku 2020. Hovorí sa, že proti Andrzejovi Dudovi sa v nich postaví Donald Tusk, súčasný predseda Európskej rady, ktorý by v nich mal reálnu šancu uspieť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Tusk

Svet

Teraz najčítanejšie