Evanjelici v Modre-Kráľovej postavili pamätník pre odvlečenú židovskú rodinu

V obchode neďaleko kostola kedysi nakupovali všetci. Počas vojny však obchod zavreli, majetok Jakuba Grünwalda a jeho rodiny arizovali a otca s piatimi deťmi a ich rodinami odvliekli do koncentračných táborov, kde všetci zomreli.

„S malou dušičkou som predniesla v cirkevnom zbore návrh, aby sme tu zriadili pietne miesto obetiam holokaustu,” hovorí evanjelická farárka a docentka na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Sidonia Horňanová, ktorá žije na fare hneď vedľa bývalého obchodu v obci Kráľová neďaleko Modry. V tom čase mal totiž cirkevný zbor za sebou finančne náročnú investíciu – rekonštrukciu veže kostola a splácal pôžičku.

Podľa jej slov mali v dedine evanjelici vždy dobré vzťahy so židovskými rodinami. A v tejto tradícii pokojného spolunažívania medzi ľuďmi rôzneho vierovyznania sa snažia pokračovať.

Na mieste, kde kedysi stál obchod, je dnes priehľadná oceľová konštrukcia. Ťahá sa po nej mladý vinič ako znak židov, kresťanov a ich spoločného duchovného dedičstva.

Dve deti sa zachránili

Jakub Grünwald s manželkou Ceciliou mali sedem detí. Prežili len dve – najstaršia Kornélia, ktorú počas vojny ukrývala kresťanská rodina, a najmladší Armin, ktorý ešte pred vojnou emigroval.

Ostatných poslali na smrť a ich majetok arizovali. O niekoľko rokov sa reštitúciami snažili majetok vrátiť jeho dvom deťom, ktoré prežili. Najmladší Armin žil v Izraeli a svoj podiel teda prenechal sestre Kornélii. Tá celý majetok následne predala miestnemu evanjelickému zboru, ktorý si myslel, že od nej kupuje celý majetok.

Po čase sa však ukázalo, že čiastočnou majiteľkou pozemku bola aj manželka arizátora. Jej dcéra si začala nárokovať na svoj podiel a v roku 1985 sa s ňou začal miestny evanjelický cirkevný zbor súdiť o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Trvalo až 26 rokov, kým sa súdny spor skončil. Cirkev nakoniec musela odkúpiť aj zvyšok pozemku.

Ešte v roku 2011 tak dcéra arizátora získala 16-tisíc eur za pozemok, z ktorého jej otec vyhnal celú židovskú rodinu na smrť.

Pomník postavili sami

Počas súdneho sporu nemala k pozemku prístup cirkev ani dcéra arizátora. Obchod a dom pomaly chátrali. „Stali sa hrozbou pre tých, čo ho príležitostne navštevovali, teda pre bezdomovcov a zvedavé deti,“ hovorí farárka. Sama videla, ako sa šopa v záhrade v jedno popoludnie zrazu zrútila.

Keď sa im v roku 2011 podarilo odkúpiť aj zvyšok pozemku, farárka Horňanová pred veriacimi predniesla návrh, že by z nepekného miesta mohli urobiť pamätník venovaný rodine Jakuba Grünwalda a všetkým obetiam holokaustu. Podľa rodinného priezviska mal dostať meno Zelený les (grün – zelený, wald – les).

„Z pôvodného domu bola iba ruina s viacerými problémami. Navrhol som, zvyšky stavby odstrániť a nahradiť ich konštrukciou novotvaru, ktorú vyplníme kamenivom z pôvodného objektu,“ hovorí architekt Daniel Bartoš.

O svojom návrhu musel presvedčiť farárku aj miestnych veriacich. Tí sa spočiatku bránili. Od začiatku mali podmienku, aby návrh mohli zrealizovať aj svojpomocne a čo najlacnejšie.

„Potrebovali sme zohnať finančné prostriedky na materiál, no prácu do veľkej časti urobili dobrovoľníci. Koordinácia prác v takom prípade je špecifická, no s výsledkom som spokojný,“ tvrdí architekt Bartoš. Je aj spoluautorom pomníka Martina Rázusa na Rázusovom nábreží v Bratislave.

„Ľudia si vytvoria vzťah k tomu, na čom sami participujú, a nie k tomu, čo dostanú hotové,“ hovorí farárka Horňanová. Bála sa, že by pamätník mohol niekto znehodnotiť, ale nestalo sa.

Luther a antisemitizmus

Pri stavbe pamätníka a ani jeho odhaľovaní nemali miestni obyvatelia žiadne pripomienky. Farárka im vysvetľovala, prečo by sa práve evanjelický cirkevný zbor mal angažovať pri stavbe židovského pamätníka. Sľúbila, že sa bude snažiť získať čo najviac grantov, aby stavba a prevádzka pamätníka cirkevný zbor finančne nezaťažovala.

Spolu s Dokumentačným strediskom holokaustu organizovali pre ľudí od začiatku prednášky. Napríklad o postoji evanjelickej cirkvi k židom alebo diskusiu s odborníkom na arizácie. Podľa farárky boli medzi miestnymi veľmi obľúbené.

Tak ako sa katolícka cirkev na Slovensku dodnes vyrovnáva s odkazom Jozefa Tisa a vojnovej Slovenskej republiky, tak majú svoje citlivé témy aj evanjelici. V Lutherových reformačných spisoch sa totiž objavilo niekoľko antisemitských tvrdení.

Farárka Horňanová by bola rada, ak by sa na mieste, kde kedysi žili Grünwaldovci, mohli robiť aj exkurzie spojené s prednáškami o holokauste pre žiakov a študentov.

„Pozemok by mohol slúžiť aj ako komunitná záhrada. Momentálne slúži na kultúrno-spoločenské aktivity. Dajú sa tam organizovať koncerty, výstavy a iné kultúrne akcie,“ hovorí architekt Daniel Bartoš.

V záhrade sa dnes okrem spomienkových podujatí na pamiatku obetí holokaustu pravidelne konajú koncerty židovskej hudby a výstavy kritické k antisemitizmu a netolerancii.

Vnučky Jakuba Grünwalda prišli do Modry

„Je to prvé pietne miesto obetiam holokaustu, ktoré vzniklo z iniciatívy evanjelickej cirkvi na Slovensku,“ hovorí farárka Horňanová.

Pamätník odhalili v roku 2013. Do Kráľovej vtedy prišiel izraelský veľvyslanec Alexander ben Zvi aj vnučky Jakuba Grünwalda. Každým rokom sa však pamätník dotvára a vinič sa spolu s brečtanom rozrastá po oceľovej konštrukcii.

Evanjelici tento rok oslavujú 500. výročie reformácie a na jej pripomienku vysádzajú 500 stromov pri cirkevných objektoch. Jeden z nich stojí práve v bývalej záhrade Grünwaldovcov.

„Vybrali sme si libanonský céder, lebo v Biblii je symbolom spravodlivosti,“ hovorí farárka. Postavenie pamätníka, presviedčanie ľudí a zháňanie financií dodnes neľutuje. „Stále hovorím, že tá najlepšia cesta často nie je tá najjednoduchšia.”