Denník N

Menej štátu, menej demokracie

Ak zmenšujeme štát, znižujeme tým vlastne aj rozsah toho, na čo máme dosah prostredníctvom demokratických volieb.

Je až neuveriteľné, ako veľmi sa z roka na rok môžu zmeniť významy symbolov a sviatkov, s akou naliehavosťou zrazu skutočnosti, ktoré sme považovali za samozrejmé, vyžadujú nové a zásadné postoje a ako desivo rýchlo sa to, čo sme považovali za dávnu minulosť, dokáže vkradnúť opäť do našich životov.

Napríklad oslavy konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, ktoré boli veľakrát v minulosti skôr späté s jalovými prejavmi a zaprášenými vencami, sa v posledných rokoch stávajú čoraz dôležitejším momentom civilizačného postoja a vymedzenia sa k téme, ktorá opäť hýbe dejinami.

A netýka sa to len politikov a verejných osôb. Transparent trnavských futbalových fanúšikov s nápisom „Nevyhrali ste, boj pokračuje“ ukazuje s dostatočnou mrazivosťou, že aj na temnej strane sily vedia, že kolektívne ritualizované spomienky sú jednou z mála bariér voči návratu toho, k čomu sa hlásia. Majú pravdu. Boj pokračuje.

Listujúc rôznymi komentármi a vyjadreniami k pondelňajšiemu sviatku, udrela mi do očí poznámka kohosi, píšuceho pod hlavičkou Menej štátu, ktorý pri pohľade na fotku sovietskeho vojaka, ktorý vztyčuje vlajku nad oslobodeným Berlínom, zosmutnel, že sme ešte stále nezvíťazili nad socializmom v našej ekonomike, čo je oveľa horšie ako fašizmus. Niežeby podobná zadubenosť v prípade tejto veselej skupinky bola výnimkou, alebo že by išlo o zásadný postoj, ktorý treba brať vážne. Položme si však otázku, či práve obsedantné libertariánske očierňovanie štátu ako pôvodcu všetkého zla nie je jednou z príčin vzostupu frustrácie, vedúcej k extrémnym postojom v spoločnosti.

Myšlienka, že štát robí všetko horšie ako trh sa u nás udomácnila vcelku rýchlo a hlboko nielen vďaka skúsenosti spred roka 1989, ale najmä preto, že až na malé výnimky sa nám dodnes nepodarilo vybudovať silné a fungujúce verejné inštitúcie. Čo by mohlo spomenutú libertariánsku tézu potvrdzovať. Ale skúsenosti s reformami na Slovensku ukazujú aj to, že ak štát prestane poskytovať všetky pozitívne služby svojim občanom a zredukuje sa len na dozerajúcu a trestajúcu autoritu, vynucujúcu si poslušnosť, stratí sa jeho morálna autorita a ostane len narastajúca frustrácia. Malý štát je rezignáciou na skutočné spoločenstvo, ktoré je viac ako súbor jednotlivcov.

Takýto štát je paradoxne oveľa bližšie totalite, ktorej sa bál Hayek v súvislosti s reguláciami a plánovaním. Pretože ak zmenšujeme štát, znižujeme tým vlastne aj rozsah toho, na čo máme dosah prostredníctvom demokratických volieb. Trh si totiž nevolíme a schopnosť jednotlivca ovplyvňovať procesy globálnej ekonomiky je rádovo menšia ako to, čo môže ovplyvniť vo voľbách. Menej štátu tak môže znamenať aj menej demokracie a rastúci pocit, že liberálna zastupiteľská demokracia zlyháva a treba ju niečím nahradiť.

Možno by už bolo načase posunúť sa od škôlkárskej debaty o tom, či menej alebo viac, k zásadnej debate o tom, aká je predstava fungujúcej a hrdej krajiny v 21. storočí. Pretože nezabúdajte, boj pokračuje.

Teraz najčítanejšie