Ženy a nové tváre, Macron chystá novú vládu aj kandidátku do parlamentných volieb

„Socialistická strana je mŕtva,“ povedal v utorok ráno podľa Le Monde francúzsky senátor Didier Guillaume. Reagoval tak na oznámenie expremiéra Manuela Vallsa, ktorý chce o mesiac kandidovať do parlamentu pod hnutím Vpred! (En Marche!) nového prezidenta Emmanuela Macrona.

Ten sa krátko po svojom víťazstve vzdal postu predsedu strany, kde ho nahradila Catherine Barbarouxová. Podobne ako Macron nikdy nebola zvolená do žiadnej funkcie, pracovala na ministerstve životného prostredia aj práce. S Macronom sa prvýkrát stretla pred dvoma rokmi, keď bol ministrom hospodárstva.

Barbarouxová tiež oznámila, že hnutie Vpred!, ktoré pred rokom Macron založil, sa na júnovom zjazde premenuje na stranu Republika vpred (La République en marche).

Poslankyne a poslanci bez skúseností

V  hnutí sa však v tieto dni zaoberajú hlavne parlamentnými voľbami, ktoré sú naplánované na 11. a 18. júna. Svojich 577 kandidátov musia oznámiť koncom tohto týždňa.

Macron ešte pred prezidentskými voľbami uviedol, že polovica kandidátov budú ženy a polovica bude z radov občianskej spoločnosti.

„Najmenej polovica kandidátok a kandidátov doteraz nezastávala žiaden politický mandát,“ povedal podľa Le Monde Richard Ferrand z hnutia Vpred!. „Sú to ľudia, ktorí nikdy neboli zvolení.“

Medzi nimi však môžu byť starostovia či poradcovia, ktorí sa parlamentných volieb zúčastnia prvýkrát. „Občianska spoločnosť neznamená, že nemajú žiadne záväzky,“ uviedol pre France Info Jean-Paul Delevoye z výboru pre nominácie hnutia Vpred.

Kandidáti v parlamentných voľbách vo Francúzsku sa o post môžu uchádzať s podporou dvoch politických strán. Preto sa predpokladá, že k Macronovmu hnutiu sa pridajú aj politici, ktorí doteraz pôsobili v tradičných politických stranách, podobne ako to urobil Valls. Po voľbách si budú môcť nechať svoje členstvo v strane socialistov alebo republikánov.

„Od nikoho nebudem chcieť, aby sa vzdal svojho členstva,“ povedal Macron ešte pred druhým kolom prezidentských volieb.

Jeho heslo „ani z ľavice, ani z pravice“ sa tak pred parlamentnými voľbami zmenilo na „aj z pravice, aj z ľavice“, píše Le Monde.

Vybavila mu stretnutie s Merkelovou

Od Macrona sa v týchto dňoch očakáva predovšetkým meno premiéra. Pred víťazstvom povedal, že by si chcel vybrať niekoho na dlhé obdobie. Pozícia však môže byť aj dočasná. Ak totiž hnutie nezíska v parlamente väčšinu, prezident bude musieť nahradiť pôvodnú voľbu politikom z inej strany.

Macron minulý mesiac tiež uviedol, že pozná meno svojho premiéra, ale odmietol ho prezradiť. V rozhovore pre denník Le Parisien priznal, že jeho kandidát má síce politické skúsenosti, ale nikdy predtým nebol ministrom.

„Uprednostňujem nové tváre, to sa bude jasne vzťahovať aj na zloženie vlády,“ povedal.

Počas volebnej kampane viackrát zdôraznil, že by si na poste predsedu vlády vedel predstaviť ženu.

Podľa francúzskej televízie BFMTV to môže byť šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová. Tá však bola ministerkou hospodárstva za vlády prezidenta Nicolasa Sarkozyho.

Hovorí sa tiež o Nathalie Kosciusko-Morizet, ktorá sa o post prezidenta uchádzala ako kandidátka republikánov, no nevyhrala primárky strany. Kosciusko-Morizet bola podobne ako Lagardová ministerkou v čase Sarkozyho, keď viedla rezort pre ekológiu.

Veľkou favoritkou na zisk premiérskeho kresla je Sylvie Goulardová. Najväčšie šance jej dáva aj britský denník Guardian.

BFMTV ju hodnotí ako úplne novú tvár, pričom zdôrazňuje, že práve ona zorganizovala prvé stretnutie Macrona s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Od roku 2009 pôsobí Goulardová ako europoslankyňa, pričom sa za francúzsku stranu zúčastnila rokovaní pri zjednocovaní Nemecka v roku 1989. Centristka, ktorá je členkou Demokratického hnutia, nikdy nepôsobila v žiadnej vláde a riadila dve najväčšie francúzske dopravné spoločnosti – RATP a SNCF.

Tradiční politici

V najbližšom tíme nového francúzskeho prezidenta, v ktorom môžu byť členovia budúcej vlády, je viacero jeho priateľov. S niektorými sa stretol na prestížnych parížskych školách École Nationale d’Administration či Science Po. Iní sú úradníci, ktorých spoznal ako minister hospodárstva alebo nezávislý kandidát na prezidenta.

Sú však medzi nimi aj tradiční politici, ktorí ho podporili počas prezidentskej kampane. Jedným z nich je aj Francois Bayrou, ktorý Macrona ešte vo februári označil za nádej na zmenu v politike.

Predseda centristického Demokratického hnutia sa o post prezidenta uchádzal trikrát, no tento rok sa vzdal kandidatúry v prospech Macrona. Bayrou tiež patrí medzi najdôveryhodnejších francúzskych politikov.

Niektoré ministerstvá môže Macron rozdeliť aj medzi socialistických a republikánskych politikov. Hovorí sa o exministrovi práce Xavierovi Bertrandovi z pravice či starostovi Lyonu Gérardovi Collombovi z ľavice.

„Budú tam ľudia, ktorí sú dôležití starostovia, predsedovia regionálnych rád. Ľudia, ktorí už boli ministrami a urobili niektoré veci, a ktorí vedia spravovať administratívu a riadiť verejnú politiku,“ povedal Macron pre BFMTV o svojej budúcej vláde. „Vyberiem si ich na základe ich skúseností, ich právomocí, pre to, čo urobili, a nie pre to, čo reprezentujú, alebo pre ich politickú váhu.“