Denník N

Máme podpriemerné vysoké školy, vedci uverejňujú v predátorských časopisoch

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Útvar hodnoty za peniaze analyzuje vzdelávanie. Máme problém posielať peniaze na kvalitnejšie školy či odbory.

Naša veda zaostáva za vyspelými krajinami. „V nekvalitných, predátorských časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD,“ píše sa v priebežnej správe Revízia výdavkov na vzdelávanie, ktorú pripravil Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky na ministerstve školstva.

Správa má 62 strán a zatiaľ opisuje výdavky a ich používanie a nie sú tam odporúčania, čo a ako by sa malo v školstve zmeniť. Opisuje však stav, v akom sa vzdelávanie nachádza. (Zoznam hlavných zistení je na konci článku.)

Autori v správe kritizujú vysoké školy aj našu vedu. Na vysoké školy a vysokoškolskú vedu ide ročne 1,1 percenta HDP, pre porovnanie, na celé školstvo idú zhruba štyri percentá HDP. Zhruba štvrtina zdrojov na vysoké školy je súkromná. Na mzdy učiteľov ide viac ako 60 percent výdavkov.

Nevieme posúdiť kvalitu

Štát však nevie posúdiť, ktoré vysoké školy sú kvalitné, a ktoré nie. „Kvalitu vysokých škôl je náročné merať, zástupné ukazovatele však naznačujú medzinárodne podpriemerný výsledok,“ tvrdia autori správy. Peniaze od ministerstva školstva, ktoré školám posiela, nedokážu podľa nich dostatočne rozlíšiť kvalitu výučby.

Autori napríklad tvrdia, že vysoké školy súťažia o peniaze od štátu tak, že zvyšujú počet výkonov, ale nerobia to tak, že by sa strategicky profilovali na to, v čom sú najlepšie. Jedna vysoká škola môže mať veľké rozdiely v kvalite jednotlivých fakúlt aj odborov. Napríklad môže mať veľmi kvalitné medzinárodné vzťahy, ale právo je slabé. Škola však dnes nie je motivovaná, aby napríklad zrušila nekvalitné odbory, napríklad právo, a posilnila medzinárodné vzťahy. Radšej bude ponúkať oba odbory, aby tam prilákala viac študentov. To, akú veľkú dotáciu škola dostane, len málo podľa autorov správy závisí od jej kvality.

„V systéme financovania chýba zložka motivujúca vysoké školy k diverzifikácii – školy sa snažia dosahovať viac-menej tie isté ciele, teda vzdelávať čo najvyšší počet študentov a zároveň produkovať vedu, aj kvôli jednotnému súboru indikátorov a nízkemu vplyvu diferenciácie na dotácie,“ píšu autori v správe. Tak sa však dostatočne podľa nich nevyužíva potenciál vysokých škôl napĺňať rôzne potreby štátu a spoločnosti.

Akreditácia nefunguje

Kvalitu škôl dnes posudzuje akreditačná komisia. Akreditácia a hodnotenie výskumu v rámci komplexnej akreditácie však podľa správy nespĺňajú medzinárodné štandardy. „Problémom je inštitucionálne nastavenie Akreditačnej komisie a otázna garancia nezávislosti a transparentnosti hodnotiacich procesov,“ tvrdia autori. Hodnotenie totiž podľa nich neprebieha na základe skutočného, expertného posúdenia kvality.

Rozhodnutia komisie sú podľa autorov síce prezentované ako nezávislé, „väčšina členov komisie pochádza a aktívne pôsobí v domácom vysokoškolskom prostredí, zo zahraničia má iba jedného člena“.

To, ako komisia rozhoduje, sa podľa autorov štúdie nedá ani skontrolovať, lebo komisia nemá žiadne vnútorné či vonkajšie kontrolné a hodnotiace mechanizmy. „Pre otáznu garanciu nezávislosti a transparentnosti hodnotiacich procesov v roku 2012 stratila komisia plnohodnotné členstvo v európskom združení akreditačných komisií,“ píšu autori správy.

Akreditačný proces je pritom administratívne náročný, čo podľa štúdie zvyšuje riziko, že bude kvalita vysokej školy posudzovaná len formálne. Aj kritériá, ktoré akreditačná komisia má, len veľmi málo posudzujú kvalitu vzdelávania. „Administratívna, časová a aj finančná zložitosť akreditačného procesu, v spojitosti s obmedzeným materiálno-technickým zázemím komisie, v konečnom dôsledku ústi v to, že celý proces stojí najmä na vyhodnocovaní formálnych kritérií, ktoré plne nepremietajú európske štandardy v tejto oblasti,“ kritizujú akreditáciu autori správy.

Ministerstvo školstva plánuje v akreditácii výrazné zmeny. Akreditačnú komisiu chce zrušiť a namiesto nej vznikne Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Bude to verejnoprávna inštitúcia. Po novom by si mali vysoké školy vytvoriť vnútorné systémy na zlepšenie kvality. Funkčnosť týchto vnútorných systémov by mala kontrolovať nová agentúra a pomáhať im v zlepšovaní.

Veda zaostáva

A ani naša veda na tom nie je lepšie. Do roku 2014 išlo na vývoj a výskum na vysokých školách zhruba 0,3 percenta HDP. V roku 2015 to najmä v dôsledku dočerpávania eurofondov stúplo na 0,5 percenta HDP, čo je približne priemer krajín Únie. V počte výskumníkov sa Slovensko nachádza podľa správy blízko priemernej hodnoty za všetky krajiny OECD.

Ale výkon vedy, a to vrátane Slovenskej akadémie vied, podľa autorov správy výrazne zaostáva za inými vyspelými krajinami. „Zaostávanie v počte impaktových publikácií na počet obyvateľov sa týka takmer všetkých vedných odborov, vrátane tých so silným zastúpením v počte výskumníkov,“ napísali v správe. A rozdiel sa prehlbuje.

Naopak, slovenská veda má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD v predátorských, nekvalitných časopisoch.

Na to, že naša veda je málo excelentná, upozorňuje aj veľmi nízke využívanie grantov ERC. „Medzi viac ako 7 000 financovanými projektmi jednej z najprestížnejších grantových schém na svete ERC bol od roku 2007 len jeden slovenský projekt (konkrétne z Chemického ústavu SAV),“ píšu autori správy. Za rovnaké obdobie napríklad v Česku ERC financovalo 25 projektov, 54 v Maďarsku a 638 v Holandsku.

Problém je aj financovanie vedy, ktoré je do veľkej miery závislé od akreditácie, čo podľa autorov správy nezodpovedá medzinárodnej praxi. „Hlavnými parametrami prerozdelenia prostriedkov na vedu sú výsledky komplexnej akreditácie (43 percent v r. 2017, 143 miliónov eur) a vedecké výsledky inštitúcií za posledné tri roky (22,5 percenta, 29 miliónov eur). Akreditačné prostriedky majú vnášať stabilitu a predvídateľnosť (‚dlhé peniaze‘), prostriedky za publikácie súťaživosť (‚krátke peniaze‘). Grantové financovanie (na Slovensku VEGA, KEGA a najmä APPV106) tvorí len pätinu celkového financovania,“ píšu autori správy.

Od tohto roka sa publikácie oceňujú podľa iného indikátora, čo bol podľa autorov správny smer, ale naďalej nie je zdôvodnené, podľa čoho majú jednotlivé výstupy pridelené body. „Mechanický spôsob priraďovania bodov tak motivuje tvoriť typy výstupov s vysokým bodovým ohodnotením, aj keď ich vedecký prínos môže byť niekedy otázny,“ píše sa v štúdii.

Príkladom je extrémne vysoký počet príspevkov v konferenčných zborníkoch v odboroch, kde je tento typ výstupov v iných krajinách minimálny. Školy produkujú 70 percent a viac publikácií v kategórii „ostatné“, aj keď za ne dostávajú v porovnaní s inými výstupmi veľmi malé bodové ohodnotenie (iba 1,5 až 6 percent tvoria publikácie v karentovaných časopisoch). „Niektoré školy takto získavajú podstatnú časť svojich dotácií za publikácie. Aj z vyššie uvedených dôvodov sa v roku 2017 zaviedli niektoré zmeny v metodike hodnotenia publikácií, ktorých efekt nateraz nedokážeme posúdiť,“ píšu autori správy.

Hlavné zistenia správy o vzdelávaní

  • Slovensko dáva na vzdelávanie 4 percentá HDP (3,4 miliardy eur, približne 10 percent celkových verejných výdavkov) v roku 2017. Je to približne o percento HDP menej v porovnaní s priemerom Únie. V uplynulých rokoch sa rozdiel zmenšoval. Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 predpokladá, že Slovensko dostihne priemer EÚ vo výške verejných výdavkov v pomere k celkovým verejným výdavkom, pri nezmenenom trende v EÚ.
  • Výsledky 15-ročných žiakov sú v medzinárodnom porovnaní relatívne nízke. Medzinárodné testovanie PISA ukazuje podpriemerné a zhoršujúce sa výsledky slovenských žiakov a silný vplyv socioekonomického zázemia.
  • Slovensko dlhodobo zaznamenáva vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej mládeže. Podiel vysokoškolsky vzdelanej populácie je stále relatívne nižší v porovnaní s EÚ, rozdiel sa však v skupine mladých dospelých znižuje.
  • Štruktúra absolventov je v porovnaní s EÚ výrazne odlišná, s vysokým počtom absolventov druhého stupňa VŠ (magisterský, inžiniersky) vzdelávania a nízkym počtom bakalárov.

Základné a stredné školy

  • Z celkových výdavkov tvoria základné a stredné školy 1,5 miliardy eur ročne (1,8 percenta HDP). Najvýznamnejším výdavkom sú mzdy učiteľov – vyše 50 percent celkových výdavkov.
  • Výzvou sú znižujúce sa výsledky 15-ročných študentov v medzinárodnom porovnaní a nízka atraktivita učiteľskej profesie.
  • Atraktivitu negatívne ovplyvňujú nízke mzdy, pri mladých učiteľoch zaostávajú viac. Navyšovanie platov podľa programového vyhlásenia vlády by ich malo zvýšiť zo 63 % na 67 % príjmu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, priemer OECD je 85 %.
  • Systém odmeňovania má nedostatočnú väzbu na kvalitu výučby.
  • Systém financovania škôl nezohľadňuje dostatočne presne personálnu a ekonomickú náročnosť chodu škôl (napr. nezohľadňuje dĺžku pedagogickej praxe učiteľov, od ktorej do značnej miery závisí ich plat).
  • Je priestor na účelnejšie vynakladanie zdrojov (napr. striktnejšie pravidlá pri financovaní havarijných situácií, silnejší legislatívny rámec pre poskytovanie prostriedkov na výstavbu škôl).
  • Existuje priestor na racionalizáciu siete základných škôl. Štát finančne podporuje malé školy, ako aj školy viacerých zriaďovateľov v jednej obci či meste. Minimálny limit na veľkosť základnej školy pri zaraďovaní do siete je formálny a minimálne limity na veľkosť triedy sa zatiaľ výraznejšie neprejavili.
  • Kľúčové je v prípade racionalizácie neobmedziť prístup ku vzdelaniu a brať do úvahy aj potenciálne vplyvy na kvalitu a inklúziu.

Vysoké školy a vysokoškolská veda

  • Slovenská veda, vrátane vysokoškolskej, zaostáva za inými vyspelými krajinami, aj v odboroch so silným zastúpením výskumníkov. V nekvalitných, predátorských časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD.
  • Posúdenie kvality je kľúčové pre financovanie vysokých škôl. Akreditačná komisia ako jeho centrálny prvok nespĺňa medzinárodné štandardy transparentnosti hodnotiacich procesov a kritérií. Výzvou je aj absencia vnútorných aj vonkajších kontrolných mechanizmov.
  • Mechanizmus dotácií pre vysoké školy nedokáže dostatočne rozlíšiť kvalitu výučby, motivuje ich k súťaži navyšovaním výkonov bez ohľadu na kvalitu.
  • Kvalitu výstupov slabo rozlišujú aj kritériá výkonového financovania vedy. Kritériá oceňovania publikácií pri prerozdelení dotácií nie sú zdôvodnené. Hodnotenie vedy v rámci komplexnej akreditácie nezahŕňa prvok expertného posúdenia v súlade s medzinárodnými štandardmi. 

Teraz najčítanejšie