piatok

Slovenka vytvorila v Holandsku vlastnú značku oblečenia: Som zhrozená, ako sa na ženy u nás tlačí kvôli vzhľadu

Pôvodne odišla len na jeden rok do Británie, no napokon ostala v zahraničí 12 rokov. Založila si módnu značku z odpadových materiálov. Upozorňuje, že lacné oblečenie v reťazcoch nie je lacné, pretože dosahy z jeho výroby budú znášať naše deti.

Martina Mareková Kuipers. Zdroj: archív Marekovej

Martina Mareková Kuipers sa narodila v Piešťanoch, dnes žije v Holandsku, kde v roku 2011 založila malú módnu značku Bartinki. Navrhuje oblečenie z odpadových materiálov, ktoré šije spolu s jej krajčírkou na Slovensku. Ide prevažne o poškodené látky (deravé, vyblednuté slnkom, chyby v potlači), ale občas ide aj o kvalitné, nepoškodené látky, ktoré sa stávajú odpadom len preto, že ich už niet kde skladovať. „Často používam taktiež staré, vintage materiály ako výšivky, gobelíny, látky z babkinej povaly, ale napríklad aj samotné vzorky z veľkoskladov,“ hovorí Mareková.

Do Holandska ste sa presťahovali z Anglicka za svojím priateľom, dnes manželom. Ako ste to zvládali?

Dosiahla som v rámci firmy maximum a nedalo sa posunúť ďalej. Chcela som niečo iné. Môj manžel je Holanďan, prišiel o robotu v Anglicku a našiel si prácu v Holandsku. Bolo na mne, či pôjdem za ním, alebo sa to skončí. Sedem mesiacov sme fungovali na diaľku, kým som sa za ním presťahovala. Nechala som to všetko tak a zbalila som kufre.

Z Anglicka ste sťahovali 300 kilogramov oblečenia, topánok a doplnkov. Ako sa dá tak veľa oblečenia nakúpiť?

Úplne jednoducho. Mala som dobrú prácu, musela som dobre vyzerať a pre mňa to vtedy znamenalo, že nestačí byť len upravená, ale kupovala som si každý týždeň niečo nové. Môj stres z práce a nízke sebavedomie som si kompenzovala nakupovaním oblečenia, aby som sa cítila chic. Pri tak dobre platenej práci sa to dá a myslím, že veľa žien vo vyšších pozíciách to takto robí.

Aké to bolo, keď ste prišli do Holandska a nepoznali ste jazyk, nemali ste prácu?

Bola som izolovaná. Každý, kto príde do novej krajiny, je istým spôsobom izolovaný. Pozná to podľa mňa veľa Slovákov. Bola som na to naučená, lebo som kočovník. Od 18 rokov nežijem s rodičmi, počas vysokej školy som išla na rok do Izraela. Už som vedela, čo je kultúrny šok a Izrael bol silný šok. Británia a Holandsko už boli miernejšie. Ale mám dobrého manžela, ktorý ma podporuje a to je základ. Som v Holandsku kvôli nemu a on to vie. Holandsko je úžasné, infraštruktúra, zdravotný aj sociálny systém, toto všetko je na úplne inej úrovni ako na Slovensku, ale nie je to domov. A to je veľmi dôležité. Ja som sa tam ani nikdy nesnažila vytvoriť domov, lebo tam nastálo neostaneme.

Keď ste sa presťahovali do Holandska, dali ste si záväzok, že nebudete rok nakupovať. Bolo to ťažké?

Absolútne nie. Najťažšie bolo nevojsť do obchodu a to bolo celé. Ak dnes prestanete nakupovať, vôbec si to nevšimnete. Pre mňa to bolo ľahšie prekonať, lebo som ostala bez peňazí, bez práce. Všetko bolo limitované. A všetko ťahal manžel. Mali sme aj rezervovaný byt, ale na poslednú chvíľu ho prenajali niekomu inému, takže sme žili v študentskej budove so zhulenými mladými. Pripadala som si ako na vysokej škole. Občas som si aj poplakala, že kvôli tomuto som nechala taký život v Británii. Ale po roku sme si kúpili dom, to pomohlo, mali sme viac súkromia a pokoja. Nenakupovať mi pomohlo aj to, že som nemala kamarátky, s ktorými by som chodila po obchodoch. A vtedy som začala prerábať svoje veci a tam sa začal aj môj biznis.

Martina Mareková Kuipers. Foto - Archív

Prečo majú ľudia takú veľkú potrebu nakupovať?

Máme klamlivú predstavu, že sme bohatí a máme na to kupovať si veľa oblečenia. Ale garantujem, že na to nemáme. Peniaze z oblečenia, ktoré tu nakúpime, neostávajú na Slovensku a určite nejdú ani výrobcom v Bangladéši. Veľa žien na Slovensku nemá sebavedomie a je tu veľmi silný tlak na to, ako majú vyzerať – majú mať mejkap, existuje módna polícia, čo je hrozné.

Vám sa to nezdá...

Som zhrozená z toho, ako sa tu na ľudí, najmä na ženy tlačí, ako by mali vyzerať. Ale ony tak vyzerať nemusia. Rozdiel, ktorý vidím medzi Slovenskom a Holandskom, je, že na Slovensku vidím všetky ženy s mejkapom, nafarbené a nahodené, dosť často až prehnane. V Holandsku stretávam ženy, ktoré majú 40 až 50 rokov, prešedivené vlasy a nehanbia sa za to. Sú upravené, starajú sa o seba, cvičia, ale poznám ženy, ktoré vyzerajú výborne a neviem, či som na nich niekedy videla mejkap. Sú to ženy na úrovni a majú bežný príjem. Nie že by na to nemali, ale majú sebavedomie. Aj keď som bola manažérka, nakupovala som, lebo som mala pocit, že v novom budem vyzerať lepšie. Ale to je hlúposť. Preto je dobré dať si pauzu od nakupovania a získať odstup.

Martina Mareková Kuipers (39)

Narodila sa v Piešťanoch. Vyštudovala slovenský jazyk na Prešovskej univerzite v Prešove. Rok žila v Izraeli. V roku 2005 odišla do Británie, pracovala ako čašníčka, neskôr sa zamestnala vo firme Martin&Co a prenajímala štyri roky nehnuteľnosti. V Británii vyštudovala MBA na The Open University. Do Holandska sa odsťahovala za manželom a založila pred šiestimi rokmi značku Bartinki, kde navrhuje oblečenie z odpadových materiálov.

Ako vnímate veľké módne reťazce, ktoré sú v nákupných centrách – H&M, Zara, C&A?

Nechcem vyzývať na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 88624 z vás dostáva správy e-mailom