Denník N

Nikdy ich neopustila naivná viera, že to nakoniec dajú. Po 6 rokoch otvárajú žilinskú synagógu

Synagóga od Behrensa sa za roky stala v Žiline takmer neviditeľnou. Teraz opäť žiari. Foto – Dalibor Adamus
Synagóga od Behrensa sa za roky stala v Žiline takmer neviditeľnou. Teraz opäť žiari. Foto – Dalibor Adamus

Stavba od slávneho architekta Petra Behrensa v Žiline je opäť krásna. Rekonštrukčné práce sú takmer na konci, tento piatok priestor otvorí slávnostný koncert.

V malej žilinskej galérii Plusmínusnula bola posledná vernisáž trochu nudná. Švajčiarsky umelec Ramon Feller tam totiž vytvoril inštaláciu, ktorú si v prvom momente človek takmer ani nevšimol. Hliníkové konštrukcie zvnútra kopírovali línie galérie.

Ktosi by pokojne mohol odísť aj s pocitom sklamania alebo priam oklamania, keby uprostred toho celého nestál jeden malý motor. Ten motor v pravidelných intervaloch navíja dva povrazy. A tie povrazy k sebe pomaly, takmer nepatrne priťahujú hliníkové rúrky. Keď stojíte vnútri, je to ako živý organizmus. Nikdy neviete, kde a kedy sa čo pohne, ani ktorým smerom. A okrem toho aj zaznamenáva všetky zvuky, ktoré tu od vernisáže zazneli a každých päť minút ich púšťa.

V tomto momente je z nich už hluk, kým sa kovová konštrukcia každým ďalším dňom nepredvídateľne vťahuje do­vnútra a robí z galérie takmer nepreniknuteľný priestor. Je v tom trochu deštrukcie, improvizácie aj novej krásy z výsledku, ktorý sa nedá dopredu úplne odhadnúť.

Takto nejako, ale v oveľa väčšej mierke, možno opísať to, čo sa udialo v tesnej blízkosti galérie, ktorá je prakticky súčasťou žilinskej synagógy. Pred šiestimi rokmi ju zobralo do rúk občianske združenie Truc Sphérique. Kedysi táto stavba od slávneho architekta Petra Behrensa, ktorá bola dokončená v roku 1931, dostala mesto na mapu sveta, postupom času sa však aj pre domácich stala takmer neviditeľnou.

Dnes je späť. Behrensova architektúra v plnej kráse a ešte aj nová kultúrna inštitúcia, v ktorej je dôležitejšia improvizácia a hľadanie toho najlepšieho možného modelu, než slepá stávka na nejakú istotu.

Budova synagógy dnes, po obnovení omietok a strechy. Združenie Truc sphérique doteraz získalo a investovalo približne milión eur. Foto – Dalibor Adamus

Behrensova synagóga slúžila obradom iba necelé desaťročie po jej dokončení v roku 1931. Potom tam bola divadelná sála, prednášková aula aj kinosála. Rekonštrukčné práce sa začali v roku 2012. Foto – Dalibor Adamus

Postupne sa odkrývali pôvodné vrstvy a reštaurovali omietky. Foto – Dalibor Adamus

Jeden z prvých koncertov, keď bola synagóga ešte bez kúrenia a podlahy, rok 2013 – Iva Bittová s orchestrom. Foto – Richard Kohler

Aktuálny stav zreštaurovaných omietok s kupolou, ktorá bola roky zakrytá a odkryla ju až rekonštrukcia. Foto – Dalibor Adamus

V piatok večer tu zaznie slávnostný koncert s menami takmer troch tisícov darcov, ktorí prispeli na rekonštrukciou stavby. Súčasťou večera je výber z fotografií Dalibora Adamusa, Mareka Jančúcha, Natálie Zajačikovej, Petra Snadíka, Richarda Köhlera, Kathrine Thude, Martina Tisa a Moniky a Ľuba Stacha dokumentujúci šesť rokov stavebných a reštaurátorských prác a prvých pootvorení. Foto – Dalibor Adamus

Duch predbieha hmotu

„Asi by sme už teraz mali byť šťastní a zrejme aj budeme, ale najprv si potrebujeme trochu oddýchnuť,“ hovorí šéf združenia Truc Sphérique Marek Adamov presne tak, ako to je. Po šiestich rokoch na stavbe má pocit, že by potreboval rekvalifikáciu. „Cítim sa ako stavbár, ale s profesionálmi sa porovnávať nemôžem. A za ten čas som už asi aj zabudol robiť to, čo som robil predtým,“ hovorí so smiechom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie