Denník N

Matovič: Bol som za psychiatrom, nech opíše Dankovu diagnózu. Čo je na tom zlé?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V opozícii ma majú na špinavú robotu, ale niekto to musí povedať natvrdo, hovorí Igor Matovič v rozhovore po jeho rozhodnutí nechodiť do parlamentu. Vyhlasuje, že Kaliňák je zlodej, Fico berie úplatky, a Danka volá psychopatom, lebo „Žitňanskej taľafatkám o znepokojení“ ľudia podľa neho nerozumejú.

Líder OĽaNO v rozhovore hovorí:

  • prečo neprijal ponuku na policajnú ochranku,
  • prečo z vyhrážok podozrieva Andreja Danka,
  • čo politik môže alebo nemôže hovoriť bez dôkazov,
  • ako chcel od psychiatra verejnú diagnózu predsedu parlamentu,
  • či ráta s tým, že príde o mandát,
  • ale aj či s Dankom vzájomnými urážkami nedehonestujú ľudí s reálnymi duševnými chorobami.

Bojíte sa o život?

Nebojím sa o život.

Po pondelkovej tlačovke mohol zostať pocit, že takúto obavu máte.

Určite som nechcel vyjadriť, že sa niekoho bojím, a teraz odchádzam z parlamentu, lebo som naložil do gatí. Bola skôr prejavom maximálneho opovrhnutia tým, kam až niektorí ľudia dokážu zájsť. Postupne mi zobrali všetky občianske práva. Už minule som sa rozcitlivel, lebo som neustál, keď som hovoril o mojom poslednom práve, ktoré som si myslel, že mám. Teda, že mi ľudia môžu napísať list do parlamentu, a ja si ho môžem v pokoji prečítať. Teraz som si uvedomil, že sú schopní aj vyhrážať sa tým, že niekoho zabijú.

A to nie je obava?

Nikdy som nemal pocit, že sa bojím o život. Nebojím sa zla, čo myslím, už ľudia pochopili. Skôr sa mu snažím postaviť čelom.

Skúste ešte raz opísať, čo sa vám minulý týždeň stalo pri vychádzke so psom.

Predstavte si, že ste so psom a niekto na vás zakričí: „Pán Matovič, ste to vy?“ Ja na to zvyknem hovoriť: „Nie, to je jeho brat“. Podotýkam, že brata nemám, ale hovorím to zo žartu, lebo to navodí aj takú inú atmosféru. Ten človek mi povedal – chcel som vám iba ruku podať. Všetko ostatné som už zverejnil na tlačovke.

Čiže potom sa vám ten človek vyhrážal.

Môžem vám to povedať presne, lebo hneď ako som prišiel domov, som si to škrabopisom zapísal. Maximálne môže byť vymenený slovosled. Nasledovala teda nadávka a veta: „Do pondelka máš termín a vypadneš odtiaľ. Inak ti sám nájdem vlak. My ťa vyhadzovať nebudeme.“ Potom prišla znovu nadávka a keď odchádzal, dodal: „Keď s tým pôjdeš na políciu, len to celé urýchliš.“

Na políciu ste nešli.

Nešiel, ale dnes som bol na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Ponúkli mi ochranu, ja som ju odmietol.

Prečo?

Lebo by som ukázal, že mám strach. A ja strach nemám.

Pochybujem, že ak by ste prijali ochranku od polície, považoval by to niekto za prejav strachu. Prezident má ochranku, premiér ju má. Je bežné, že významní politici sú chránení.

Ak by mi niekto chcel naozaj ublížiť, počká si na moment, keď ochranku mať nebudem, a potom to spraví. Je omnoho lepšie ukázať, že sa nebojím, a ja naozaj strach nemám. Ja viem, že pondelok niektorí ľudia pochopili tak, že sa Igorovi vyhrážali, dostal strach a odišiel z parlamentu. Ale ja som nesplnil ich podmienky. Oni chceli, aby som sa vzdal mandátu, aby mi ho nemuseli brať, taký bol kontext tej vyhrážky. Ja som to nesplnil, len som ukázal, ako nimi opovrhujem, a že si budem do parlamentu chodiť vtedy, keď uznám za vhodné.

Ešte sa dostaneme k tomu, či je tento krok nejakým riešením, ale späť k tej vyhrážke. Vy ste včera zároveň povedali: „Osobne si myslím, že toho človeka objednal psychopat Danko.“ Máte nejaký dôkaz?

Samozrejme, že dôkaz nemám. Ale dúfam, že môžem mať názor. Podľa toho, čo všetko sa mi doteraz dialo, podľa toho, ako sa psychopat Danko správa v parlamente, tak si myslím, že môžem byť bez problémov presvedčený, že za tým je. Robil v SBS-ke, ktorá obchodovala s nezákonnými odposluchmi. Sedel v dozornej rade s človekom, ktorý si podľa polície objednal vraždu. Je schopný verejne v parlamente hovoriť o mojej zdravotnej dokumentácii a ešte sa z toho rehotať. A je schopný sa smiať a verejne rozprávať o tom, že ma určite týral môj otec, hoci je dvadsať rokov mŕtvy a nemá šancu sa brániť. To sú jednoznačné znaky psychopatie, preto si myslím, že je psychopat, a že zároveň je schopný toto spraviť.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Všetko toto, ani akékoľvek možné politicky motivované vyšetrovanie vášho účtovníctva, nedokazuje v tomto konkrétnom prípade, že za vami niekoho poslal Andrej Danko. Vy to síce skrývate pod názor, ale v skutočnosti ide o obvinenie.

Neviem, či ste si všimli, ale pred pár týždňami Béla Bugár povedal, že sa vyhrážam podpredsedom Národnej rady, že ich zabijem. Písali ste o tom komentár? Alebo je to tak, že na Matoviča môže napľuť každý, koľko len chce, ale keď Matovič povie, že si niečo myslí, a nikoho pritom neobviňuje, tak jemu je to zakázané? (pozn. redakcie, Bugár v rozhovore pre Pluska.sk povedal: „Vy to sledujete zozadu a nepočujete a nevidíte, čo napríklad Matovič hovorí tak, aby to dotyčný počul, ale aby to nezaznamenali mikrofóny. Že zdochneš, zabijem ťa a iné veci na adresu dotyčného predsedajúceho. Matovič je zlý človek.“)

Robím teraz rozhovor s vami. Naozaj chcete povedať, že ak pred tvrdenie, že za niečím stojí Danko, vložíte „myslím si“, už to nie je obvinenie?

Názor a skutkové tvrdenie sú odlišné veci aj pred súdom. Názor môžete mať akýkoľvek. Môžete si myslieť, že Fico má milenku Troškovú, ale keď to poviete natvrdo – Fico má milenku Troškovú – je to niečo dramaticky iné. Ale zopakujem to ešte raz – keď dnes riešite môj názor, že za tými vyhrážkami môže byť Danko, alebo niekto iný, pýtam sa, či ste takisto riešili, že Bugár o mne povedal, že som sa vyhrážal vedeniu parlamentu smrťou. Druhá otázka – riešili ste, keď Kaliňák na tlačovke s Gašparom povedal, že sa Matovič nebezpečne vyhrážal viacerým poslancom a novinárom vetou „Zničím vás, zničím vašu rodinu“? Napísali ste o tom komentár? Opýtali ste sa ich, ako to môžu tvrdiť bez dôkazov? Oni to tvrdili, ja som povedal svoj názor.

Čiže keď Kaliňák niečo tvrdí bez dôkazov, môžete to robiť aj vy?

Ešte raz – ja som povedal, že si myslím, že za tým stojí Danko, a druhým dychom som dodal, že to môže byť aj inak, teda že za tým môže byť Fico, Bugár, alebo všetci dokopy. Kaliňák a Bugár hovorili skutkové tvrdenia. Oni to môžu spraviť a ja nemôžem povedať ani svoj názor?

Nie som tu preto, aby som obhajoval Kaliňáka alebo Bugára. Pýtam sa, či zodpovednému politikovi, ktorý by mal zvažovať, čo vo verejnom priestore povie, stačí dať pred akékoľvek tvrdenie spojenie „myslím si“, aby si urobil dostatočné zadné dvierka.

Som v situácii, keď ma títo ľudia zbavili všetkých ústavných práv. Ukážte mi jediného poslanca, ktorému zverejňovali účty, daňový spis či uznesenie z vyšetrovania. Ako by ste sa správali na mojom mieste, keby voči vám urobili toto všetko? Ak chcete mňa odsudzovať za niečo, čo si myslím, tak vám ja dávam kontrolnú otázku, či ste takto odsudzovali aj Bugára alebo Kaliňáka, ktorí ma vinili z niečoho, čo som nikdy nepovedal.

Na tlačovke ste spomínali aj to, že vám pred rokom prišli domov ostré náboje. Čo presne zistil vyšetrovateľ o páchateľovi, ktorý vám ich poslal? Povedali ste, myslím, že vypovedal, že mu je protivná vaša politika.

Nie úplne, povedal, že nefandí opozičným stranám a takýmto spôsobom ma chcel zastrašiť. Toto zistil vyšetrovateľ. Zistil aj, že tento človek už bol vyšetrovaný za nedovolené ozbrojovanie a nebezpečné vyhrážanie sa. Na základe toho požiadal o domovú prehliadku, lebo ten človek tvrdil, že náboje len tak našiel na zemi a zmyslel si, že mi ich pošle. Vyšetrovateľ správne dedukoval, že by bolo dobré urobiť mu domovú prehliadku a skontrolovať, či nemá doma nejakú zbraň. Tú prehliadku mu však blokli, nedovolili urobiť.

Ako ten prípad dopadol?

Vyšetrovateľovi sa aj tak podarilo dokázať, že to spravil, on sa pod ťarchou dôkazov priznal a samosudca ho trestným rozkazom odsúdil na polročnú podmienku. Tu by som len pripomenul, že keď sa raz jeden človek Ficovi vyhrážal, že ho zabije, skončil na osem mesiacov natvrdo v chládku (pozn. redakcie, išlo o prípad z roku 2015, písalo o ňom napríklad Plus 7 dní). Pri Matovičovi stačí len podmienka. Ten človek sa navyše odvolal, takže o jeho treste bude ešte rozhodovať súd.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Vy ste si najali súkromnú detektívnu kanceláriu, ktorá vám o tom človeku mala zistiť viac. Prečo?

Lebo to poslal asi mesiac po voľbách, keď som mal pomerne tvrdé vyjadrenia na Danka v súvislosti s privatizáciou Lesostavu Revúca. Pozrel som si na obálke, že prišla z Revúcej. Objednal som si súkromné očko, nech mi zistia, o akého človeka ide. Prišla mi informácia, že ide o rodinného známeho starého pána Danka.

To, že niekto pozná Dankovu rodinu, je podľa vás dôkazom, že aj za vyhrážaním nábojmi je predseda parlamentu?

Nie som právnik, ale ani súdy niekedy nepotrebujú jednoznačný dôkaz. Stačí, ak existuje dostatočný počet indícií. Danko je nebezpečný psychopat, čo dokázali jeho posledné kroky v parlamente. Ako nám zobral právo ukázať graf alebo tabuľku, ako nezmyselne bojoval proti žltej farbe na vlakoch, ako nám pod pokutou 2-tisíc eur zakazoval horalky a tic-tac, ako sa mne osobne vysmieval do očí a rozprával o veciach z mojej zdravotnej dokumentácie. To sú znaky psychopata. Tá obálka mi do toho krásne zapadá, aj keď sa môžeme tváriť, že ide o trinásť náhod v rade. Môžeme sa tváriť, že Matovič je blázon, ktorý nemá právo urobiť si z trinástich indícií záver, že niekomu tu hrabe.

Práve preto, že vás neoznačujem za blázna, a komunikujem s vami ako s politikom, sa pýtam, či by vaše výroky nemali byť postavené na niečom viac, ako sú domnienky či séria náhod. Lebo ako toto všetko, čo ste menovali, od RegioJetu po horalky, spolu so zistením súkromného detektíva, dokazuje, že za vyhrážkami nábojmi je Andrej Danko?

Ja som nikdy nepovedal, že za vyhrážkami nábojmi je Andrej Danko. Len som povedal, čo som po vlastnej línii zistil. Môžeme sa tváriť, že to je všetko náhoda. Že je náhoda, že sa mi vyhráža niekto z Revúcej, odkiaľ Danko pochádza, a že je náhoda, že ten človek je známy rodiny Dankovcov. Ja som nikdy nepovedal, že mi dal Danko poslať náboje.

Dávate to do súvislosti s ním.

Samozrejme, že to dávam do súvislosti s ním. Prečo by som to nerobil?

Stále je otázne, či by politik mal vo verejnej debate – a teraz preberiem váš slovník – hovoriť názory, ktoré nie sú postavené na dôkazoch, ale len na domnienkach.

Ak by sme prijali postoj, že politici majú hovoriť len jednoznačne overené veci, nemáme právo rozprávať – a vy písať – o Gorile. Nemáme právo hovoriť o tom, ako si Kaliňák robí biznis s Bašternákom. Jasné, že je to z mojej strany postavené na domnienke, keď poviem, že Fico berie úplatok 5-tisíc od Bašternáka, lebo má uňho o toľko lacnejší nájom. Jasné, že to stojí na domnienke. Ale na takej, ktorá podľa môjho názoru hraničí s istotou. Ak by politika mala byť čisto o faktoch, nikdy by sme na nikoho nemohli ukázať prstom, lebo títo zlodeji robia všetko tak, že je to viac-menej legálne.

Vyčíslenie komerčnej ceny nájmu Ficovho bytu v Bonaparte – a rozdiel s tým, čo reálne platí – je predsa len o niečo exaktnejšie, ako spojiť neznámeho človeka z Trnavy, ktorý sa vám vyhrážal na ulici, s predsedom parlamentu či lídrami koalície.

Myslíte si, že nejaký nezaujatý volič koalície by išiel niekde po chodníčku, prišiel by za Matovičom a vyhrážal sa mu vetou: „My ťa nebudeme vyhadzovať“? Táto veta je podľa mňa kľúčová.

Rozumiem, že tú vetu pripomínate. Ale naozaj ste si nikdy nepripustili, že to celé jednoducho mohlo byť tak, že ako väčšina politikov máte medzi bežnými voličmi aj svojich nepriateľov, z ktorých niektorí sú aj blázni, a niektorí aj nebezpeční?

Nemyslím si. Aj z reči bolo jasné, že to nie je Trnavčan, jeho prízvuk bol iný.

Nie všetci v Trnave hovoria tak tvrdo ako vy.

Ja viem, ale nehovoria zase prízvukom, ktorý je úplne cudzí.

Mohol to byť robotník z východu, ktorý pracuje v Peugeote.

No bolo to na mieste, kde nie sú kamery, aby ho nikto nevidel. Bolo to také rafinované, že si nemyslím, že išlo o náhodu. Som presvedčený, že to bol pokus zastrašiť ma, lebo pre nich je určite výhodnejšie, ak z parlamentu odídem sám, ako keby mali vysvetľovať svojim voličom, že ma pripravili o mandát. Ako im to vysvetlia? Veď oni zase nežerú seno.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Čítali ste reakciu vlády na vašu tlačovku? „Nie sme kompetentní sa k tejto téme vyjadriť, keďže sme úrad vlády a nie klinika mentálneho zdravia,“ napísali.

Čítal som to.

Je nepochybne škandálne, ak úrad vlády v oficiálnom vyhlásení hovorí o duševnom zdraví svojho politického oponenta. Ale, je v poriadku, ak vy o Dankovi hovoríte ako „bláznovi“ a „psychopatovi“?

Danka treba vyzliecť z tej aury, ktorú má.

Nemáte žiadny dôkaz, že Danko je psychopat.

Nemám, ale kroky, ktoré robí, sú jednoznačne psychopatické. Bavil som sa s psychiatrom, či mi je na základe jeho krokov schopný vystaviť nejaký papier, ktorý by to potvrdil. No povedal mi, že je to v rozpore s nejakými pravidlami, ktoré majú.

Vy ste išli za psychiatrom, aby verejne niečo povedal o Dankovom duševnom stave?

Áno, nech opíše Dankovu diagnózu.

To vám nenapadlo, že psychiatri vyšetrujú len svojich pacientov, sú viazaní lekárskym tajomstvom a morálnymi normami, a že takéto vyhlásenie by bolo úplne mimo akejkoľvek etiky?

Chcel som to vedieť, nevedel som presne, aké majú pravidlá. Chcel som, aby sa pod to aj podpísal. Povedal mi, že to takto nefunguje a že do ničoho takého nepôjde, tak som povedal fajn. Ale to, čo Danko robí, je jednoznačne psychopatické. A ten človek je druhý najvyšší ústavný činiteľ.

My ako novinári by sme mali vždy kritizovať to, ak sa vám vládni politici z titulu moci hrabú vo vašej zdravotnej dokumentácii, alebo hovoria o vašom duševnom zdraví. No vy mi tu zároveň poviete, že ste išli za nejakým psychiatrom, aby vám vystavil dokument o Dankovi.

Ale ja som nechcel spraviť nič zákerné, nechcel som, aby išiel do jeho zdravotnej dokumentácie. Iba som išiel za psychiatrom a spýtal som sa ho, či to, čo robí tamten blázon, už nie je nejaká diagnóza. Čo je na tom, prosím vás, zlé? Nebuďme takí úzkostliví.

Buďme úzkostliví. Duševné choroby v našej spoločnosti sú vážnou vecou. Je to tabu, ktoré sa dotýka desaťtisícov ľudí. Ľudí, ktorí sú reálne duševne chorí a musia s tým žiť. Predstavte si, že teraz počúvajú, ako sa politici častujú prívlastkami ako psychopat a blázon, a diagnózy, ktoré oni reálne prežívajú, vy používate v politike ako nadávky.

Túto argumentáciu plne akceptujem, priznám sa, že som si to takto neuvedomil. Áno, som spoluzodpovedný, a je to chyba. Nechcem sa vyhovárať ako malý chlapec, ale ja som s tým nezačal. No keď o mne človek, ktorý má psychopatické sklony, hovorí, že som šašo alebo blázon, nemôžem zasa mlčať. Mne už bolo párkrát Danka aj ľúto, tak ako mi bolo ľúto aj Procházku, keď som sa dozvedel, že niečo také v rodine mal. Áno, vtedy sa na človeka pozeráte inak, lebo si poviete, že ten človek za to nemôže. Na druhú stranu si kladiem otázku, či je normálne, že človek s takouto vážnou duševnou chorobou je druhý najvyšší ústavný činiteľ.

Nemáme žiadny dôkaz o tom, že Danko má nejakú duševnú chorobu.

Máme dostatok krokov, ktoré mi dovoľujú povedať, že si myslím, že sa tak prejavuje.

Máme dostatok krokov, na základe ktorých možno môžeme povedať, že Danko nie je dobrý politik. Ale ani jeden z nás nemá titul na to, aby sme vyhodnocovali, či má duševnú chorobu.

Ani jeden z nás nemá doktorát, aby povedal, že duševnú chorobu má, ale ani na to, aby sme povedali, že ju nemá. Nechajme to teda na odborníkov.

Neskúsite si ešte raz premyslieť, či týmto typom verejnej debaty nedohonestujete ľudí, ktorí majú reálne problémy s duševnými chorobami?

To som uznal a v žiadnom prípade som sa nechcel ich, ani ich blízkych, dotknúť. Na druhej strane si myslím, že je správne nazývať čierne čiernym.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Dostávali ste vyhrážky v takejto miere aj v minulosti?

Nie. Podľa mňa to súvisí s pocitom ľudí, ktorí nám vládnu, že sú tu poslednýkrát. A nevedia, čo bude potom. Jeden môj kolega poslanec opisoval, ako išiel vo vlaku s jedným poslancom zo Smeru, ktorý sa ho s hrôzou pýtal, či ich chceme za korupciu zatvárať. A on povedal – áno, ak spáchate trestný čin, mali by ste ísť do basy. Títo ľudia vedia, že sa žúrka končí, a snažia sa za každú cenu dosiahnuť, aby neskončila. A mňa ako hlavného nepriateľa sa potrebujú zbaviť.

Prečo práve vás?

Nikto iný z opozície Bugárovi nepovedal, že pri pozemkoch pod diaľnicou okradol starých ľudí. Nikto nepovedal, že Fico berie úplatok od Bašternáka, lebo má o dve tretiny lacnejší nájom. Nikto Dankovi nevyčíta Lesostav Revúca. Mne ešte aj lídri opozičných stranách hovoria – to sprav ty, to je taká špinavá robota.

To vám niekedy povedal Sulík?

Nehovorím o Sulíkovi a možno hovorím o Sulíkovi, to je teraz jedno.

Veľa tých lídrov opozičných strán nie je.

Ja viem. Berú ma tak, že som na špinavú robotu, lebo vedia, že keď do nich nebudú takto búšiť, pôjdu s nimi do diskusie, rozprávať sa v O päť minút dvanásť alebo V politike. Mňa tam nevolajú, lebo mňa majú plné zuby, respektíve sa skôr boja, čo by som im tam vykričal. Áno, ja som na tú špinavú robotu. Ale niekto to robiť musí. Ja to musím tak hovoriť, ja musím povedať, že Fico berie úplatok od Bašternáka. Možno niekedy idem za hranu, ale aspoň hovorím k ľuďom, aj Ficovým voličom, jazykom ich kmeňa. Taľafatkám Lucie Žitňanskej, ktorá hovorí, ako je znepokojená, nikto nerozumie. Povedať to treba natvrdo.

Ako presne rieši vašu situáciu to, že nebudete chodiť na rokovania parlamentu, alebo ako ste priznali, budete tam chodiť len vtedy, keď to uznáte za potrebné?

Je to protest proti tomu, aký človek vedie Národnú radu. Človek, ktorý nám bez problémov berie ústavné práva, lebo nám obmedzuje možnosť vyjadrovať sa. Človek, ktorý kryje porušovanie ústavných práv ľudí, ktorí nám do parlamentu píšu. Ja si uvedomujem, že 99 percent opozičných poslancov skloní hlavičky a budú šuchotať nožičkami, lebo im príde na účet každý mesiac 3-tisíc eur. Ale ja sa nedokážem pozerať na to, ako nás opozičných poslancov pokoruje – chcel by som povedať, že psychopat – ale dobre, poviem, človek, ktorý sa vyžíva v tom, že opozíciu šikanuje.

Ešte raz. Ako to presne vyrieši fakt, že do parlamentu nebudete chodiť?

Nevyrieši to nijak. Chcel som ukázať, čo sa deje, aký človek vedie v parlamente a že je to nebezpečné. Lebo tak ako bral postupne práva nám poslancom, začína ich brať aj ľuďom. Ak sa nezobudíme, zistíme, že žijeme štyridsať rokov dozadu.

Vy nie ste Dankovým zamestnancom. Reprezentujete v parlamente ľudí, ktorí chcú byť reprezentovaní práve vami, tak je postavená zastupiteľská demokracia. Nemáte pocit, že oberáte svojich vlastných voličov o ich právo byť v parlamente zastupovaní?

Myslím si, že ich v žiadnom prípade nezrádzam. Nepreháňam, keď poviem, že robím šestnásť hodín denne, teda štyristo hodín mesačne. Sedenie v pléne a stláčanie gombíčkov tvorilo možno pätnásť percent z tohto času. Túto časť roboty nebudem robiť, ale o to viac sa budem venovať ľuďom, stretávať sa s nimi. O čo ich ukrátim? O stláčanie gombíčkov, ktoré nemá zmysel? O predkladanie zákonov, ktoré nám tak či tak neschvália? Okrem toho, povedal som, že keď uznám za vhodné, do parlamentu prídem a vystúpim tam.

Čiže nebolo by lepšie vzdať sa mandátu, poslať tam človeka za OĽaNO a robiť mimoparlamentnú prácu bez mandátu?

Ja svojich voličov budem zastupovať aj naďalej. Naivný názor väčšiny ľudí je, že zodpovedný poslanec sedí na zadku v pléne počas rokovania. Nie je to tak. Ja našim poslancom hovorím – neseďte tam, ak sa preberá niečo, čomu nerozumiete. Načo má sedieť doktor pri ekonomických zákonoch? Nech sa vtedy venuje voličovi alebo vlastným zákonom.

Hypotetická situácia – koaliční poslanci budú rozbehaní, časť ich nepríde, dôjde k nejakému hlasovaniu a opozícii bude chýbať jeden hlas, aby niečo presadila. Nebudete si to vyčítať?

Dajme si teda dve misky váh. Čo je väčší verejný záujem? Aby som, aj možno teatrálnym spôsobom, upozornil na to, že nám v parlamente vládne despota a chorý človek, ktorý opozícii berie ústavné práva a poslancom znemožňuje výkon ich funkcie? Alebo čakať v parlamente na to, či náhodou raz za štyri roky omylom neschválime nejaký náš zákon? Ktorý by poslanci Smeru za dva týždne aj tak zrušili.

Igor Matovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jasné, len sa pýtam, či nemôžete upozorňovať na Dankove prípadné prešľapy, aj keď budete v parlamente. Skrátka, či je to najlepšia forma protestu.

Je to moja forma protestu. Chcem, aby sa ľudia zobudili. Viem, že nie som vzorom v mnohých veciach, ale v tom, že ľudia nemajú skloniť hlavy a majú vyrovnať chrbty, vzorom byť chcem. Niektorí ľudia majú možno takéhoto debila, s prepáčením, šéfa v práci, na svojom úrade. Ja im hovorím – zdvihnite hlavy.

Zbavia vás v júni poslaneckého mandátu?

Nech si to užijú, väčšinu na to majú.

Potrebujú deväťdesiat hlasov, takže koalícia dosť hlasov nemá.

Na to majú Kotlebu, ja som počul, že už sú s ním dohodnutí. Odkedy Kotlebovi schválili jednokolové voľby v župách, trikrát v kľúčových veciach dodal hlasy. Síce sa pred nami tvária, ako bojujú proti extrémizmu, ale Fico si veľmi dobre uvedomuje, že čím silnejší Kotleba bude, tým dlhšie tu bude vládnuť on. Inak povedané, kto volí Kotlebu, volí Fica.

Vyhrážka, ktorú vám ten neznámy človek adresoval, smerovala k smrti vlakom. Bavíme sa o vylučovaní z parlamentu. Nehľadáte v tom aj nejaké paralely s osudom Františka Gauliedera?

Jasné, že tam vidím paralely. Ak mi niekto povie o vlaku, musím za tým vidieť Gauliedera. Na jeho pohrebe sme boli dvaja poslanci, ja a Ján Budaj. Béla Bugár, ktorý má dvadsať rokov plno rečí o boji za demokraciu, neprišiel. A neprišiel nikto ani zo starej gardy, nikto z SDKÚ či KDH. To je strašná hanba. Ja som si aj po tej vyhrážke uvedomil, že sa pri tom mojom, asi svojskom, boji za demokraciu môžem aj zodrať. Ale nakoniec, keď príde isté k istému, neštekne po mne ani pes. Tak ako po Gauliederovi. To mi je veľmi ľúto.

Bolo dobré, že ste svoju tlačovku zvolali na sviatok, deň víťazstva nad fašizmom?

Vôbec som nerozmýšľal nad tým, že je sviatok. Pre mňa bol pondelok len termín, dokedy som to zo seba chcel dostať. Bol to termín, ktorý som dostal, ja som si ho nedal. Neľutujem, ako som to urobil. Zobudil som sa ako slobodný človek, a o to mi išlo. Ukázal som, že ma Danko nepokoril, hoci on so svojou mozgovou bunkou to asi vyhodnotí, že áno. No je to skôr moje víťazstvo nad ním, ako jeho nado mnou.

Igor Matovič

Teraz najčítanejšie