piatok

Čo so starým oblečením, ktoré nik nechce a už sa nedá nosiť? V Holandsku už vedia

Textilný priemysel je jedným z najšpinavších. A to aj preto, že chceme stále viac lacného oblečenia. Firmy v Holandsku, ale aj u nás ukazujú, že vyhodené oblečenie nemusí byť odpad.

Spoločnosť Sympany v Holandsku. Foto N – Veronika Folentová

Kvalita oblečenia sa zhoršuje. Keď to povie šéf holandského podniku Sympany Marc Voogen, dá sa mu veriť. Rozprávame sa vo veľkej hale plnej čiernych igelitových vriec s oblečním: sivý sveter s hviezdičkami, oranžová bunda, plyšové hračky. Svetlohnedú opičku si zamestnanci nechali a dnes je malým maskotom, ktorý stráži pohár s kávou.

Kým pred desiatimi rokmi sa dalo znovu nosiť 70 až 80 percent oblečenia, teraz je to už len polovica z textilu, ktorý vyzbierajú, pokračuje Voogen. Je to najmä výsledok takzvanej rýchlej módy.

Ide o trend veľkých odevných reťazcov uvádzať na trh veľmi veľa oblečenia, ktoré je veľmi málo kvalitné. Je lacné, ale kratšie vydrží, a tak zákazník nakupuje viac, ako keby si kúpil drahšie oblečenie, ktoré môže nosiť dlhšie. „Oblečenie má dnes veľmi nízku kvalitu a rastie hmotnosť oblečenia, ktoré sa už nedá opätovne nosiť,“ potvrdzuje Voogen. Výsledkom je, že vzniká veľa textilného odpadu.

V hale je zima, zamestnanci majú bundy, teplé vesty a veľa práce. To, čo sa ešte dá nosiť, putuje do zahraničia či do secondhandov, časť už je nenositeľná.

Holandská spoločnosť Sympany ročne vyzbiera v regiónoch skoro 24 ton textilu, ktorý recykluje, a časť z nich posiela do secondhandov. Na uliciach majú zhruba 2400 kontajnerov a robia aj zber od domu k domu. Aj napriek tomu až 67 percent použitého oblečenia v Holandsku končí v spaľovniach.

Spoločnosť Sympany v Holandsku vyzbiera ročne mnoho ton starého oblečenia, ktoré už ľudia nechcú nosiť. Foto N – Veronika Folentová

Lacné, rýchle, menej kvalitné

Holandský inštitút Circle Economy spočítal, že v rokoch 2000 – 2014 sa celosvetová produkcia textilu zdvojnásobila, a tvrdí, že takýto rast nie je ekologicky udržateľný. Textilný priemysel je podľa Circle Economy z hľadiska záťaže pre životné prostredie hneď za ropným. Výroba textilných vlákien je nesmierne náročná na vodu, pôdu, energiu a chemickú výrobu.

Jedným z veľkých problémov je voda a jej znečistenie. Bavlna, z ktorej je vyrobená takmer polovica svetového oblečenia, spotrebuje veľmi veľa vody a pri výrobe textilu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125252 z vás dostáva správy e-mailom