Denník N

Prácu nemajú, Gréci ich nevítajú. Utečenci zostali uväznení na Rodose

Utečenka pred sebou tlačí kočík so svojím majetkom. Foto – Noel Rojo
Utečenka pred sebou tlačí kočík so svojím majetkom. Foto – Noel Rojo

Udo chcel ísť do Nemecka za kamarátmi. Zostal však na viac ako rok sám na gréckom Rodose, ktorý je mimo sezóny vyľudnený. Jeden z ostrovov najmenej zasiahnutých krízou si tiež nevie poradiť s ľuďmi na úteku.

Pláže sú prázdne. Iba jeden blázon sa aj vo februári kúpe v mori, priamo v prístave hlavného mesta Rodos.

Tu je aj miesto určené pre utečencov. Hneď naproti nemu lákajú na návštevu do miestneho striptízového klubu. Primátor Rodosu niekoľkokrát zdôrazňuje, že nejde o tábor, ale o „dočasné miesto“.

„Ide o starú budovu, ktorú vlastní magistrát. Vybrali sme ju, pretože je blízko prístavu, takže bolo pre utečencov jednoduchšie zostať tam jeden-dva dni a potom ísť na pevninu. Bol to úspešný projekt, lebo aj novoprišelci sa tak dozvedeli o mieste a mohli tam ísť,“ vysvetľuje primátor Fotis Chatzidiakos.

To bolo ešte v auguste 2015. Na Rodose však nepočítali s tým, že po podpísaní dohody medzi EÚ a Tureckom tu zostanú utečenci dlhodobo.

Dočasné miesto určené pre utečencov na Rodose slúžilo kedysi ako bitúnok. Naproti nemu sa dnes zabávajú v stripklube. Foto – Noel Rojo

Na bráne je zákaz vstupu, ale aj ceduľa oznamujúca, čo ľudia na úteku potrebujú. Ak máte, môžete priniesť jedlo i oblečenie. Kúsok od brány sedí na lavičke mladý pár, dievčina má na hlave hidžáb.

Starší Grék má zjavne na starosti zabrániť, aby sa do tábora dostali nepovolaní. Upozorňuje zvedavé deti, vybiehajúce spoza brány iba vo svetríkoch, aby išli za mamami, a nás, aby sme ich nefotili.

Jedna z mám vychádza von. Pred sebou tlačí detský kočík, v ktorom akoby mala svoj majetok: rukavice, deku, mlieko aj škatuľu od džúsu.

Na veľkom dvore sušia ženy bielizeň, rozložených je tam niekoľko plastových stoličiek. V pozadí lode, ktoré by boli súce na vyfotenie pri západe slnka, nebyť neporiadku pred nimi.

Bremeno

Dobrovoľníci z miestnej solidárnej skupiny OASIS už prestali ľudí na úteku v prístave navštevovať. „Na začiatku tam nebolo nič, nie je tam priestor na učenie, na jedenie. Nechceme, aby žili v takých podmienkach. Rozhodli sme sa odísť, aby sme im neškodili,“ vraví rozhorčene Michael Karanikolas.

„Hneď na začiatku som navrhol, aby sme ich dali do hotela, ktorý je prázdny, na magistráte to nechceli,“ tvrdí.

„Toto je miesto, ktoré zaobstarávame bez akejkoľvek podpory, takže mať tu ľudí na desať mesiacov je pre nás trochu bremeno,“ reaguje na zmenenú situáciu v pohybe ľudí na úteku primátor. Na Rodose pritom bolo naraz najviac 487 utečencov, a to iba štyri dni, celkovo ich Rodosom prešlo viac ako 20-tisíc. Sú ostrovy, kde sa dlhodobo zdržiavajú tisícky ľudí.  

Primátor Rodosu Fotis Chatzidiakos priznáva, že sú pre nich utečenci bremeno – to, že budú na ostrove zotrvávať celé mesiace, neočakával. Foto – Noel Rojo

Primátor ďalej vysvetľuje, že v bývalom bitúnku už zabezpečujú aj upratovanie a dobrovoľníci sú na mieste prítomní 24 hodín denne. „Práve tu mám správu od miestneho supermarketu, ktorý sa nám rozhodol darovať 50 kilogramov jedla tento týždeň,“ pochvaľuje si Chatzidiakos spoluprácu s miestnymi biznismenmi.

„Jedlo nie je problém, toho máme od rôznych prispievateľov aj na rok,“ vraví Michael. „My chceme pre týchto ľudí dôstojnosť,“ dodáva, keď sedíme v priestoroch OASIS.

Muž bez práce

Rodoský magistrát napokon ponúka aj náhradné ubytovanie, avšak iba pre ženy s deťmi. Sýrska rodina, ktorej sa začiatkom roka narodilo dieťa, sa tam podľa slov primátora odmietla bez otca presťahovať.

„Dom je iba pre ženy a deti, žiadni muži tam nie sú prítomní. Ide o ochranu žien a detí pred nepríjemnými situáciami. Rodiny však preferujú zostať v tábore namiesto toho, aby šli do domu,“ vysvetľuje primátor.

„Poskytovanie pomoci musí byť kultúrne citlivé a musí sa dbať na to, aby bolo rovnomerne rozložené. Medzi ľuďmi na úteku sú ohrozenejšie skupiny, ale treba vnímať, aký dôsledok takto poskytovaná pomoc má,“ upozorňuje Monika Svetlíková z organizácie Človek v ohrození, ktorá poskytuje pomoc na ostrove Lesbos i v Solúne.

Pomoc zameraná iba na vybrané skupiny sa prejavuje aj na frustrácii tých opomenutých – v tomto prípade mužov.

„Pre tých, ktorí sú slobodní, je situácia komplikovaná,“ potvrdzuje Michael a dáva za príklad Uda, 21-ročného Sýrčana.

Už má azyl, ba dokonca už nežije v prístave, nemenovaný Angličan ponúkol jemu i ďalším pár ľuďom na úteku bývanie v jednom z neobývaných domov. „Mal som šťastie, dostal som azyl ešte pred podpísaním dohody, po tom, ako si overili, že som z Damasku,“ vraví hanblivo.

Udov príbeh je podobný tisícom ďalších. „Najprv som sa dostal na ostrov Kastelorizo. Je to asi polhodina od Turecka, takže je jednoduché sa tam dostať,“ opisuje záverečnú časť svojej trasy.

Na malej gumenej lodi bol so sedemnástimi utekajúcimi z Kurdistanu. Za nebezpečnú cestu zaplatil 1200 dolárov. Plánoval ísť do Nemecka, má tam kamarátov. Zostal však neplánovane v Grécku. Už je to rok.

21-ročný Sýrčan Udo ušiel zo Sýrie pred vojnou sám. Foto – Noel Rojo

Podľa gréckeho Koordinačného centra pre manažment utečeneckej otázky bolo v decembri minulého roka v krajine 62-tisíc podobných prípadov ľudí na úteku.

„Musí tu čakať, relokácia za členmi rodiny nie je v jeho prípade možná, lebo tí zostali v Sýrii,“ vysvetľuje grécky dobrovoľník. Udo teda čaká. Na Rodose sa z 21-ročného vyštudovaného automechanika stal nezamestnaný.

Kde turizmus je všetko

Ostrov je vo februári prázdny, vyľudnený. „Nájsť prácu v zime je nemožné. A to zima trvá aj päť mesiacov,“ vraví Michael. „Nikto z utečencov nepracuje, ani veľa Grékov nepracuje. Ako si ja môžem nájsť prácu?“ pýta sa Udo.

Nie je tajomstvom, že ekonomická kríza zasiahla výrazne negatívne grécku zamestnanosť, podľa oficiálnych údajov Národného štatistického úradu je bez práce bez percenta štvrtina obyvateľstva.

Podľa dobrovoľníkov chýba v dočasnom tábore aj dôstojné miesto na obedovanie. Foto – Noel Rojo

„Niektorí z utečencov pracujú, ale ja to nenazývam práca. Nepáči sa nám, keď ľudia pracujú na slnku, bez slnečných okuliarov, za 10 eur za deň a zamestnávatelia im sľubujú, že možno zajtra budú mať pre nich prácu tiež,“ upozorňuje na zneužívanie ľudí na úteku rodoský dobrovoľník.

OASIS sa snaží nadviazať spoluprácu s niektorými zamestnávateľmi, aby im s letom dali prácu. „Ale utečenci musia byť úprimní a tiež sa snažiť hovoriť po anglicky, po nemecky, lebo na Rodose je turizmus všetko,“ upozorňuje.

Podobne sú na tom aj iné grécke ostrovy. Mnohým z tých, čo sú zasiahnuté utečeneckou krízou, klesol počet turistov aj v priebehu hlavnej sezóny, nechceli sa pozerať na ľudí na úteku spiacich na plážach. Tento fakt pozitívne ovplyvnil turizmus na Rodose.

„Mali sme nárast o 9 %, takže nás sa to nedotklo, aj preto, že sme rýchlo zareagovali vytvorením dočasného miesta, aby sme ich tam všetkých mali. Tu nebolo vidieť to, čo na iných ostrovoch – ľudí v parkoch, na pláži,“ pochvaľuje si Chatzidiakos.

Zabiť čas

Utečenci si vďaka dobrovoľníkom a magistrátu zatiaľ vypĺňajú čas učením sa jazykov.

„Snažíme sa v spolupráci s miestnou komunitou, ale aj s utečencami, poskytovať jazykové kurzy. Bola tu utečenka zo Sýrie, ktorá učila na univerzite u nich. Učila teda na jazykových kurzoch aj tu,“ vraví primátor. Na dlhodobé vzdelávacie programy nie sú podľa neho finančné prostriedky. A keby aj boli, neoplatilo by sa to. „Ľudia tu nechcú zostať, neuvažujú o Rodose ako o destinácii, kde by chceli zotrvať,“ odôvodňuje.

Staré mesto Rodosu je mimo sezóny prázdne. Počas sezóny však napriek utečeneckej kríze ostrovu stúpol počet návštevníkov. Foto – Magdaléna Vaculčiaková

OASIS poskytuje v spolupráci s univerzitou individuálne jazykové hodiny pre asi 8 až 10 ľudí týždenne. „Verím, že časom budeme mať viac učiteľov. Chceme tiež pomáhať deťom, aby sa integrovali, a snažíme sa pritlačiť miestnu vládu, aby zapísali deti do verejných škôl. Zatiaľ máme v troch školách 17 študentov,“ vraví Michael o riešeniach pretrvávajúcej krízy.

Udo tiež chodí na hodiny angličtiny. Chodia tam iba muži. „Síce sa nechcú učiť, ale nemajú čo robiť. Občas si hovoríme, že ideme na univerzitu, aby sme mali čo robiť,“ priznáva mladík.

Plán pre Uda

Angličtina Uda baví, dokonca pre dobrovoľníkov prekladá, čo potrebujú ostatní ľudia na úteku. Gréčtinu sa však Udo učiť odmieta.

„Nikto nechce zostať v Grécku, nikto sa nechce učiť tento jazyk. Síce nerozumieme, čo hovoria, ale cítime, aký k nám majú prístup, čo si o nás myslia,“ vraví.

Opisuje, ako sa v jedno letné popoludnie vydal na pláž medzi turistov. „Jedna dievčina sa so mnou začala rozprávať. Asi desať minút sme sa rozprávali. Myslela si, že som Talian. Hneď ako som povedal, že som zo Sýrie, ušla,“ spomína. Už nechce byť nálepkovaný za utečenca.

„Nálepkovanie, podobne ako stigmatizácia, je veľký fenomén, ktorý nikto z nás nemá rád. Oni navyše nie sú utečenci, ale vyhnanci. Nechceli utiecť zo svojej krajiny, naopak, chcú, aby tam bol mier. Vyhnala ich existenčná kríza, utiekli kvôli pudu sebazáchovy,“ myslí si psychologička Barbora Kuchárová, ktorá pracuje s utečencami už viac ako osem rokov.

„Cítia sa nevítaní. Aj vy keby ste prišli na návštevu, kde ste nevítaná, tak si hovoríte, načo ste sa tam trepali, a chcete sa vrátiť,“ dopĺňa.

„Najväčší problém je, čo s deťmi,“ vyznal sa strážca miesta pre utečencov. V čase našej návštevy ich bolo na ostrove 75. Foto – Noel Rojo

Dlho pretrvávajúce pocity frustrácie a demotivácia môžu podľa nej spôsobiť problémy pri integrácii ľudí na úteku. „Je to ako so závislým človekom – čím viac sa rozfetuje, čím viac padne na dno, tým je uzdravovanie dlhšie. Pri utečencoch sa predlžuje čas integrácie až do miery, že sa úplne znemožní, lebo cítia tzv. amotivačný syndróm. Povedia si: už nie. Zaseknú sa, už ich nič neosloví – niektorí ľudia to vzdajú,“ vraví Kuchárová.

Udo sa zatiaľ nevzdáva, aj vďaka priateľovi, ako ho nazýva, Michaelovi. „Ak dostane pas, môže ísť na návštevu do Nemecka. Ak si tam nájde prácu, môže zostať a každý rok musí prísť do Grécka na predĺženie pasu. Toto pre neho plánujem, je to legálna cesta,“ prezrádza Michael. Priznáva však, že nikto nevie, ako dlho bude trvať tento proces.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie