Slávne stradivárky zase prehrali, huslisti aj poslucháči uprednostnili lacnejšie súčasné nástroje
Hodnota stradivárok môže byť aj niekoľko miliónov dolárov a huslisti tvrdia, že ich zvuk je výnimočný. Kontrolované experimenty však ukazujú, že aj nové a oveľa lacnejšie husle majú krásny, ak nie ešte lepší, zvuk.
Experimentu v koncertnej sieni neďaleko Paríža sa zúčastnilo 55 poslucháčov, medzi nimi hudobníci, hudobní skladatelia či výrobcovia huslí.
Na pódiu bolo šesť huslistov, traja z nich hrali na moderných nástrojoch, zvyšní na svetoznámych stradivárkach. Husle sú pomenované po talianskom husľovom majstrovi Antoniovi Stradivarim, ktorý žil na prelome 17. a 18. storočia.
CNN uvádza, že za svoj dlhý život vyrobil necelých tisíc huslí, z nich sa do dneška zachovalo okolo 550 kusov. Tie najvzácnejšie exempláre sa predávajú aj za 15 miliónov dolárov.
Názory odborníkov
Názor odborníkov je, že starodávne husle znejú lepšie ako iné, moderné nástroje. Podľa koncertného majstra Franka Almonda, ktorý hráva na stradivárkach, spočíva výnimočnosť nástroja v tom, že zvuk, ktorý vydáva, získava na komplexnosti, keď sa šíri koncertnou sieňou.
Moderné nástroje, vraví Almond, fungujú opačne a ich zvuk postupne ochabuje, takže sa niekedy „nedostane za šiesty rad“.
Claudia Fritzová z parížskej Sorbonny a jej tím však zistili, že odborníci v publiku nedokázali rozlíšiť medzi modernými husľami a drahými stradivárkami. O zisteniach vedci informovali tento týždeň v prestížnom časopise PNAS.
Uprednostnili nové husle
Experiment ukázal, že poslucháči uprednostňovali nové husle a mysleli si, že v koncertnej sieni vydávajú lepší zvuk. Platilo to, keď huslisti hrali sólo aj s orchestrom, píše sa v štúdii.
Autori experiment zopakovali pred väčším publikom vo väčšej sále v New Yorku a výsledky boli rovnaké. Aj tu platilo, že ľudia hodnotili zvuk nových huslí lepšie ako zvuk stradivárok.
Fritzová pre The Atlantic povedala: „Ak sa hráči cítia lepšie, lebo hrajú na stradivárkach, a páči sa im to, tak dobre. Ale chcem, aby mladí ľudia, čo nemajú peniaze, vedeli, že rovnako dobre môžu hrať aj na inom hudobnom nástroji. Mali by mať otvorenú myseľ a uši.“
Výrobcom zmenila život
Podobný experiment so stradivárkami už Fritzová spravila v roku 2012. Prišla na husľovú súťaž do Indianapolisu a 21 súťažiacim a porotcom dala na oči okuliare, aby nevideli, na akom nástroji hrajú.
Hodnota starých nástrojov bola spolu desať miliónov dolárov, išlo o stonásobok ceny nových lacnejších huslí. Až 62 percent huslistov uprednostnilo nové husle. Huslista John Soloninka, ktorý sa experimentu zúčastnil, pre National Geographic pred časom povedal: „Očakával som, že poznám rozdiel, ale nedokázal som to.“
Atlantic píše, že uvedená štúdia sa nestretla s pochopením a kritici jej vytýkali, že huslisti hrali v hotelovej izbe a len 20 minút. „Ani Ferrari netestujete na parkovisku,“ povedal jeden kritik. Huslista Earl Carlyss dodal: „Staré nástroje vynikajú zvukom, ktorý majú v koncertných sieňach.“
Nový výskum od Fritzovej a jej tímu vyšiel námietkam v ústrety. Experiment z Paríža a New Yorku robili v koncertných sieňach a huslisti hrali dlhšie, až 50 minút.
Najlepšia známka, ktorú mohli husle dostať, bola štvorka. Stradivárky dostali v Paríži spolu len štyri body, ale nové husle až 35.
Fritzová pre Atlantic povedala: „Výrobcovia huslí mi vravia, že to (zistenia výskumu, pozn. red.) zmenilo ich život a že sa cítia slobodní. Chcú kopírovať umenie stradivárok, ale vedia, že čo sa týka hudobnosti, vedia robiť lepšie husle. Vidia zmeny aj u zákazníkov, ktorí chcú skúšať nové nástroje, lebo si prečítali o týchto štúdiách.“
Ochutnávali vína
Výskum so stradivárkami ukazuje, aká je naša myseľ omylná. Keď si myslíme, že známe husle vydávajú úžasný zvuk, budeme ho ako taký aj počuť. Prečo? Lebo očakávania menia to, ako vnímame veci okolo seba.
Frédéric Brochet z univerzity v Bordeaux a jeho tím spravili v roku 2001 tento známy experiment. 54 enológom (enológia je náuka o mikrobiológii, fyzike, chémii a technológii vína) povedali, aby ochutnali dva druhy vín, biele a červené, a požiadali ich, aby ich detailne opísali.
Ochutnávači vína nevedeli, že na nich vedci nastražili pascu. Obe vína boli úplne rovnaké, to červené len nafarbili. Žiaden z ochutnávačov rozdiel nepoznal a vo svojich hodnoteniach opisovali červené víno tak, ako keby išlo naozaj o červené víno, hoci v skutočnosti bolo biele.
Značky a symboly
V ďalšom experimente ochutnávačom povedali, aby porovnali lacné a drahé víno. Opäť došlo k podvodu, enológovia nevedeli, že autori výskumu obsah fliaš vymenili. V drahej fľaši bolo lacné víno a naopak. Výsledok? Ochutnávači sa rozplývali nad lacným vínom, o ktorom si mysleli, že je drahé.
Ľudia nepoznajú absolútnu hodnotu vecí a vytvárajú ju na základe očakávaní, ktoré súvisia s históriou značky a tým, čo reprezentuje. Ak je nejaká značka kultom, či už ide o výrobcu huslí, počítačov, vína, alebo automobilov, jej produkty vnímame priaznivejšie, lebo vieme, že sú spojené s vecami a idolmi, ktoré obdivujeme.
Hlavný zdroj: The Atlantic
Dostupné z: doi:10.1073/pnas.1619443114
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
