Slnko požiera drak a miluje sa s Mesiacom. Ako sa na zatmenie pozerali ľudia kedysi?

Je to stará čínska legenda. Astronómovia si vďaka nej občas hovoria, že by nikdy nemali piť alkohol počas zatmenia Slnka.

Staroveká Čína bola medzi prvými krajinami v dejinách, kde pozorovali zatmenia Slnka. V treťom tisícročí pred naším letopočtom mal čínsky cisár podľa legendy dvorných astronómov, ktorí ho mali informovať o blížiacom sa zatmení. Starí Číňania verili, že počas zatmenia Slnko požiera neviditeľný drak.

Ako píše portál Európskej vesmírnej agentúry, podobné predstavy mali aj iné kultúry, len zviera bolo iné. Vo Vietname si zo Slnka odhryzla žaba, v Argentíne jaguár a na Sibíri upír. Aby draka odohnali, v starovekej Číne sa počas zatmenia bilo na bubny a skupina lukostrelcov ho mala z neba zostreliť.

Stalo sa to niekedy na prelome tisícročí, preferovaný dátum je podľa portálu astronomytoday.com 22. októbra 2137 p. n. l. V ten deň nastalo v Číne zatmenie, na ktoré čínsky cisár nebol pripravený. Jeho dvorní astronómovia, ktorí sa volali Ho a Hi, ho nevarovali. Obaja sa často opíjali a príchod zatmenia Slnka si nevšimli.

Slnko nájazd neviditeľného draka prežilo, čo sa však nedá povedať o dvoch miestnych astronómoch. Cisár dal oboch popraviť. „Tu ležia telá Ho a Hi, ktorých osud je smutný. Obesili ich, pretože nedokázali predvídať zatmenie,“ napísal podľa stránky NASA neznámy autor.

Šípy k oblohe

Historik Stanislav Šišulák pracuje v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove a venuje sa aj dejinám pozorovania vesmíru. Čínsky príbeh o opitých astronómoch je podľa neho jedným z najznámejších zatmení Slnka v dejinách. Aj keď priznáva, že ide len o legendu.

Zatmenie Slnka sledovali ľudia počas celých dejín ľudstva. Kedysi ho vnímali podobne ako niektoré kmene, napríklad v Amazónii, ešte aj dnes. „Sú udivení a boja sa. Je to niečo jedinečné. Súvisí to aj s tým, že zatmenie vidia tak raz za život,“ hovorí Šišulák.

„Snažili sa robiť hluk, aby odohnali stvorenie, ktoré zakrylo Slnko. Ďalší zase vystreľovali šípy k oblohe, aby Slnko znovu zapálili. Iný kmeň sľuboval svojim bohom, že sa polepší a že bude viac pracovať, takže vyšiel na pole a pobehoval tam s nástrojmi,“ dodáva.

Mytologické predstavy sa podľa neho dajú rozdeliť na štyri kategórie. Niektorí verili, že nebeská bytosť sa snaží Slnko zničiť (ako starí Číňania). Ďalší, že Slnko bojuje so svojím milencom (alebo milenkou) Mesiacom, prípadne sa obaja išli skryť, pretože sa spolu išli milovať. „Ďalšia predstava bola, že slnečný boh sa nahneval, ochorel alebo zosmutnel,“ hovorí.

Podľa neho prvýkrát vedeli dokázateľne predpovedať zatmenie Slnka starovekí Babylončania.„Oni však vedeli len o 18-ročnej perióde. To však na výpočet nestačí, pretože zatmenia Slnka nastávajú po tých osemnástich rokoch vždy na inom mieste zemegule,“ hovorí. Zatmenie tak vedeli predpovedať, no nie nad svojím územím.

Kondolencia Alaha

V dejinách sa viacero zatmení viaže k historickým udalostiam. V roku 632 prišlo zatmenie po smrti Ibrahima, syna proroka Mohameda. „Keď jeho milovaný syn Ibrahim zomrel, nastalo zatmenie a rýchlo sa šírili zvesti o osobnej kondolencii samotného Alaha,“ píše sa na stránke NASA.

Zatmenia mali význam aj pre vedu. V roku 1868 francúzsky astronóm Pierre Janssen objavil počas pozorovania zatmenia v Indii hélium (že ide o nový prvok, o dva mesiace neskôr potvrdil anglický astronóm Norman Lockyer).

V roku 1919 pozorovala expedícia sira Arthura Eddingtona zatmenie na ostrove pri západnom pobreží Afriky. Zistili, že svetlo letiace okolo Slnka sa skutočne ohýba, čím potvrdili len niekoľko rokov starú všeobecnú teóriu relativity Alberta Einsteina.

Zatmenia počas dejín sledovali aj ľudia na území súčasného Slovenska. Podľa Šišuláka bolo na Slovensku od čias Samovej ríše (7. storočie) sedem úplných zatmení Slnka, hoci niektoré len v krajných častiach Slovenska.

• november 810
• máj 840
• jún 1415 (krajný severozápad)
• jún 1424 (krajný severovýchod)
• marec 1485
• november 1816 (krajný severovýchod)
• júl 1842

Zakrývali studne

Šišulák nevie o tom, že by bolo známe, ako sa na zatmenie Slnka pozerali kedysi Slovania. „Spred veľkomoravského obdobia ani z obdobia, keď Veľká Morava existovala, sa nám nezachovali žiadne podobné záznamy. Celkovo sa o mytológii a kozmológii Slovanov vie relatívne málo,“ hovorí.

Posledné úplné zatmenie Slnka u nás bolo 8. júla 1842. K tomuto zatmeniu našiel historik viacero zmienok. „Farári, ktorí vedeli o úkaze, upozorňovali počas omší ľud na neškodnosť úkazu. No napriek tomu sa stávalo, že sedliaci sa ponáhľali z polí domov v domnienke, že nastal koniec sveta. Očakávali veľkú búrku alebo sa skrývali v posteliach či pivniciach. Iní si od strachu zakrývali studne,“ hovorí Šišulák.

NASA má na svojej stránke kalkulačku, ktorá vie vypočítať zatmenie Slnka na konkrétnom mieste sveta od roku 1500 pred naším letopočtom po rok 3000 nášho letopočtu. Podľa nej napríklad Bratislavčania budúcnosti (alebo ako sa budú volať) budú môcť pozorovať v tomto tisícročí len trikrát úplné zatmenie Slnka: v roku 2227, 2726 a 2902.