piatok

Psychoterapeutka: Sú aj takí, na ktorých okolie nič nespozorovalo, a potom spáchajú samovraždu

Petra Klastová Pappová vraví, že jej pribúdajú klienti s panickou poruchou. „Vysvetlením by mohla byť doba, v ktorej žijeme: robíme veľa a rýchlo.“ Radí, aby sme si vytvorili dostatok času a priestoru sami na seba.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Plač a slzy majú v terapii svoje miesto, vraví psychoterapeutka Petra Klastová Pappová. „Keď klient plače, väčšinou som ticho. Emócii dám priestor. Keď odznie, tak sa opýtam, čo ju vyvolalo, a pátrame po tom, čo by klientovi pomohlo.“

Aké problémy a témy riešite s klientmi najčastejšie?

Veľmi často chodia klienti s depresívnym prežívaním alebo úzkostnou poruchou. Z úzkostného spektra je častá panická porucha. Časté sú aj problémy vo vzťahoch, či už ide o vzťah medzi partnermi, deťmi a rodičmi, alebo o vzťahy na pracovisku. Keď to zovšeobecním, väčšina problémov tohto druhu vyrastá z nedobrého vzťahu k sebe samému. Často sa ukazuje, že ak sa klientovi podarí zlepšiť vzťah k sebe, potom ľahšie zvláda aj to, čo sa deje v jeho živote.

Čo to znamená, keď hovoríte „mať vzťah k sebe samému“?

Znamená to, nakoľko sa človek pozná a ako si rozumie. Či vie, ako v konkrétnych situáciách reaguje a prečo. Zisťujeme, čo mu ide, čoho sa bojí, čo ho vie nahnevať alebo zraniť. Ide aj o to, aby človek vedel, aké pocity v ňom dané situácie vyvolávajú, a o to, či ich dokáže láskyplne prijať a povedať si: „Takýto som, v mnohom by som mohol byť lepší, ale som taký, aký som a môžem sa mať rád.“ Iná možnosť je, že sa odmieta, kritizuje alebo trestá. Medzi „mať sa rád“ a „nemať sa rád“ je časť ľudí, ktorí k sebe nemajú vzťah a nemajú zo seba žiaden výrazný pocit. Nevedia povedať, čo majú radi, čo by chceli, a ľahko sa prispôsobia druhým, lebo sa dobre nepoznajú.

Predstavme si, že som váš klient. Ako by ste mi pomohli, aby som sa viacej poznal?

Dávala by som otázky, ktoré by išli do vašej blízkosti, k tomu, čo sa vám páči, nepáči, čoho sa bojíte, čo vás dokáže nahnevať. Rozoberali by sme konkrétne situácie. Ide o to, aby človek vedel pomenovať svoje pocity a dokázal ich vziať vážne, s rešpektom.

Petra Klastová Pappová (1977)

je psychologička a psychoterapeutka. Má niekoľkoročnú prax v zdravotníctve, skúsenosti s prácou súdnej znalkyne v odbore klinická psychológia. Štyri roky pôsobila ako psychoterapeutka v Bruseli, momentálne pracuje ako klinická psychologička a psychoterapeutka vo vlastnej praxi. Je predsedníčkou a spoluzakladajúcou členkou Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu.

Povedzte nejaký konkrétny príklad.

Predstavme si situáciu, že príde klientka a vraví, že je rozladená, lebo mala predstavu, ako strávi víkend, ale jej partner odmietol ísť na koncert, na ktorý sa tešila. Pýtala by som sa, akú reakciu od neho očakávala a ako sa cítila, keď partner povedal, že na koncert nepôjde. Pýtala by som sa, či sa s partnerom bavila o tom, prečo je to pre ňu dôležité. Môže odpovedať, že nie, lebo sa bála, že sa partner nahnevá, tak ako v minulosti, keď jej povedal, že on takú hudbu počúvať nebude. A ona sa bojí hnevať na partnera, bojí sa, že by ju potom mohol opustiť.

Čo by mohlo byť výsledkom sedení s takouto klientkou?

To, aby vedela partnera jasnejšie požiadať o to, čo potrebuje. V prípade, že na to partner nereaguje, aby dokázala svoje potreby vziať vážne a naplniť si ich aj inak. Aby sa nebála vyjadriť, čo prežíva. Klientka by na sedeniach poznávala seba. Priznala by si: „Toto mám rada, je v poriadku, že to mám rada, a je moja zodpovednosť, že si to zabezpečím, hoci mi v tom okolie nerozumie.“ To je ideálny scenár. Ale niekedy stačí, ak sa ľudia naučia jasnejšie svojmu partnerovi či partnerke povedať, aké majú potreby a na čom im záleží.

Môže psychoterapeut poradiť dvojici až rozchod, ak by uznal, že spory medzi partnermi sú také veľké, že najlepšie riešenie je rozísť sa?

V prvom rade, psychoterapeut by nemal dávať rady. To sa môže robiť v psychologickom poradenstve. Tam psychológ môže povedať, aké riešenie považuje za dobré.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125126 z vás dostáva správy e-mailom