Sociálne dávky: Donúti hlad ľudí pracovať?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Na mnohých poštách na juhu a východe Slovenska sa každý mesiac opakuje ten istý výjav. Dav ľudí sa tisne pri okienku, kde sa vyplácajú sociálne dávky. Napätie rastie, niekedy musí urobiť poriadok aj polícia. Tešia sa nielen príjemcovia dávok, ale aj obchody s alkoholom a herne. Týždeň po výplate je hojno. Potom treba ďalšie tri týždne nejako prežiť. Až kým neprídu ďalšie dávky. To všetko v čase, keď firmám zúfalo chýbajú pracovné sily.

Každý ľudový ekonóm (vrátane mnohých politikov a analytikov v Bratislave) to má jasné. Čím viac peňazí sa naleje do sociálnych dávok, tým menej budú ľudia ochotní pracovať. Dávky treba zrušiť. Hlad donúti ľudí pracovať.

Na prácu sú však potrebné aj určité minimálne predpoklady. Napríklad aspoň ukončená učňovka a lokálna ponuka práce, ktorá je primeraná schopnostiam uchádzača. Mnohí z tých, ktorí sa tlačia pri okienku na pošte, nemajú ani jedno, ani druhé. Keď budú hladní, pôjdu kradnúť. Náklady na políciu, súdy a väzbu môžu byť vyššie ako samotné dávky.

Sú preto sociálne dávky odsúdené na neefektívnosť? Ako ktoré. Záleží na tom, ktorej skupine chudobných sa poskytnú a v akej forme.

Americký bonus ako príklad

Sú sociálne dávky, ktoré fungujú? Vo svete sa často uvádza americký daňový bonus na pracovný príjem (earned income tax credit, EITC). Nielenže oslobodzuje príjemcu od zaplatenia dane, ale v určitých prípadoch dokonca poskytuje príplatok k zárobku. U nás má k EITC najbližšie nulové zdaňovanie minimálnej mzdy s daňovým bonusom na deti. Americký bonus je však omnoho štedrejší. Kým u nás bonus na dve deti činí približne desať percent hrubej mzdy, v USA je hrubý bonus do výšky ročného príjmu 14 040 dolárov až 40 percent. Okrem toho asi polovica členských štátov americkej únie poskytuje k federálnemu EITC svoje vlastné dotácie.

EITC je pravdepodobne najlepšie fungujúci program pre zamestnávanie ľudí s nižším vzdelaním. Je jedným z mála sociálnych výdavkov, ktorého užitočnosť uznávajú politici aj ekonómovia naprieč názorovým spektrom. Zaviedli ho republikáni Ford a Reagan, no postavili sa zaň aj demokrati. Osobitne úspešný bol pri zamestnávaní slobodných mamičiek. Americký bonus nielen zvyšuje príjem chudobných rodín, ale súčasne aj znižuje výdavky federálneho rozpočtu na sociálne dávky. K radikálnemu rozšíreniu EITC prišlo v 90. rokoch minulého storočia. Podľa údajov federálneho daňového úradu pomohol program vyslobodiť z chudoby 9,4 milióna ľudí, z toho päť miliónov detí. EITC je aj nákladovo efektívny. Administratívne náklady na jeho prevádzku činia len jedno percento výdavkov.

Program EITC nie je zadarmo. V roku 2015 boli v USA bonusy poskytnuté 27 miliónom daňovníkov. Náklady pre verejné financie predstavovali 67 miliárd dolárov. Možno až štvrtina bonusov je nárokovaná na základe falošných dokladov. Daňové podvody nie sú doménou len amerického prezidenta a Wall Street. Bohatí ulievajú miliardy, chudobní švindľujú v malom, no je ich veľmi veľa.

Ideologické think-tanky amerických konzervatívcov rady poukazujú na podvody pri nárokovaní EITC. Najradšej by ho zrušili ako „netrhový prvok“. Takisto by, samozrejme, zrušili aj progresívnu daň pre najbohatšie špičky americkej spoločnosti. Len tak sa dosiahne rovnosť príležitostí. Každý bude žiť za svoje a nikto nebude na nikoho doplácať. Z tohto hľadiska je EITC naozaj netrhový prvok a je to tak dobre. Jeho poslaním je zapájať do trhu práce aj vrstvy, ktoré by z neho ostali vylúčené.

Okrem tohto druhu bonusu môžu chudobné domácnosti využívať program prídavkov na deti pracujúcich rodičov (CTC). Tento program umožňuje odpísať zo zaplatených daní až tisíc dolárov ročne. Nie je však možné vyplatiť z neho peňažný bonus. CTC sa poskytuje nielen chudobným rodinám, ale aj strednej vrstve. Niekedy je preto predmetom kritiky, že dotuje komerčné služby jaslí a škôlok pre vrstvy, ktoré to nepotrebujú.

Štúdie zamerané na EITC a CTC však naznačujú, že tieto programy zlepšili zdravotný stav pracujúcich matiek a i novonarodených detí. Deti do šiestich rokov, ktorých rodičia dostali podporu z EITC a CTC, mali v škole lepší prospech. Častejšie sa zapísali na strednú školu a tým aj zvýšili svoj ročný zárobok po jej absolvovaní v porovnaní s deťmi, ktoré nedostali podporu. Rozdiel v príjme bol 17 percent. Vyšší príjem počas pracovného života umožnil zvýšiť vlastný príjem na dôchodku a tým aj znížiť verejné výdavky sociálne dávky pre chudobných dôchodcov. Okrem priamych ekonomických dôsledkov majú EITC a CTC aj sociálne a nepriame ekonomické následky. Ľudia chodiaci do práce sa menej venujú drogám, gamblingu a násilnej a ekonomickej kriminalite.

Kde je zvyšok?

Zdravie ekonomiky sa často posudzuje podľa miery nezamestnanosti. Rovnako dôležitá je však aj miera zamestnanosti. Ak je napríklad miera nezamestnanosti na Slovensku osem percent, tak neznamená, že 92 percent ľudí pracuje. Miera zamestnanosti je v skutočnosti len 65 percent. Kde je zvyšných 27 percent ľudí? Za nezamestnaných sa počítajú len tí ľudia, ktorí si aktívne hľadajú prácu a môžu do nej nastúpiť. Existujú však aj ľudia, ktorí prácu nemajú a ani si ju nehľadajú. Menšia časť preto, lebo má dosť peňazí na pohodlný život. Väčšia časť z nich však už hľadanie práce vzdala. Práve pre takéto skupiny ľudí je určený americký program EITC a tiež jeho obdoba v Británii a mnohých iných krajinách.

Ženy, najmä matky s malými deťmi, majú tradične nižšiu mieru zamestnanosti ako muži. Náklady na jasle a škôlky sú také vysoké, že pohltia značnú časť zárobku. Preto sa mnohým ženám zamestnať neoplatí. Škandinávske krajiny sa rozhodli služby pre deti zamestnaných matiek vysoko dotovať. Platí argument kritikov amerického programu CTC, že štát dotuje súkromných poskytovateľov služieb z daní občanov?

Áno aj nie. Aj v službách jaslí a škôlok funguje zákon dopytu a ponuky. Čím viac žien sa o ne zaujíma, tým viac služieb vznikne a tým viac klesnú ich ceny. Škandinávske krajiny majú podstatne vyššie miery zamestnanosti žien v plodnom veku ako USA alebo Slovensko. Podpora jaslí a škôlok sa štátu oplatí. Ich služby sú pre ženy veľmi dôležité pre rozhodovaní o počte detí, ktoré chcú mať. Služby pre matky sú jedným z hlavných dôvodov, prečo majú škandinávske krajiny najvyššiu mieru plodnosti v Európe. Preto im hrozí vymieranie omnoho menej ako nám. To je bonus, ktorý je v konečnom dôsledku pre štát dôležitejší ako všetky úvahy o daniach.

Sú sociálne dávky, ktoré sú odsúdené zostať spotrebou. Bohužiaľ, nezbavíme sa ich. Sú však aj dávky, ktoré majú charakter investície. Dotovanie jaslí a škôlok, ale aj lacná verejná doprava, nájomné bývanie môžu rozhodnúť o tom, či niekto opustí sociálnu sieť a vstúpi na trh práce alebo nie. Budúce smerovanie politiky sociálnych dávok by asi malo byť determinované úvahami o pomere spotreby a investícií. A budeme sa musieť seriózne zamyslieť nad populačnou politikou štátu. Tá vôbec nemusí byť v rozpore s politikami na trhu práce. Skôr naopak.