Denník N

Psychiater: Poukazovať na duševné zdravie oponenta je zvrátené, úrad vlády by mal udržiavať dekórum

Andrej Danko a Igor Matovič. Foto N – Tomáš Benedikovič
Andrej Danko a Igor Matovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Danko, Matovič a aj úrad vlády sa obviňujú z duševných porúch. Šéf psychiatrickej nemocnice v Pezinku Pavel Černák to odsudzuje a považuje to za zvrátené.

Politici si už nehovoria len „klamár“ a „zlodej“ – posledné týždne sa obviňujú z duševných chorôb a diagnóz. Nie je to správne, upozorňuje psychiater a riaditeľ psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku Pavel Černák.  Poukazovať na duševné zdravie svojich oponentov a vyhrážať sa, že pôjdu na psychiatriu, považuje za zvrátené.

„Bol som nemilo prekvapený. Inštitúcia ako úrad vlády by mala zachovať dekórum a nadhľad a reagovať iným spôsobom,“ hodnotí psychiater Černák tlačové vyhlásenie, ktoré tento týždeň reagovalo na vyjadrenia lídra OĽaNO Igora Matoviča, že nebude chodiť do parlamentu, takýmto jazykom: „Nie sme kompetentní sa k tejto téme vyjadriť, keďže sme úrad vlády a nie klinika mentálneho zdravia. Je neuveriteľné, že v deň, keď si pripomíname víťazstvo nad fašizmom, keď spomíname na našich otcov, ktorí zahynuli v boji proti fašizmu, tento človek otravuje spoločnosť svojou diagnózou.“

Nešťastné vyjadrovanie

Pavel Černák. Zdroj – sasap.sk

Určovanie diagnóz nie je len záležitosťou úradu vlády. Matovič v rozhovore pre Denník N priznal, že bol za psychiatrom, aby určil diagnózu predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (šéf SNS). Ten to odmietol.

Ak by niečo také psychiater urobil, porušil by etický kódex zdravotníckeho pracovníka, vysvetľuje Černák. „Igor Matovič hovorí argumenty, ktoré sa v konečnom dôsledku ukazujú v inom svetle. Neviem, do akej miery je to hra či vedomá kalkulácia. Ale myslím si, že tieto hry ľudí dosť otravujú, lebo čakajú iné témy – tie, ktoré sa ich bytostne dotýkajú,“ hovorí psychiater.

Rétorika Danka a Matoviča bola v posledných mesiacoch veľmi podobná. Označovali sa navzájom ako psychopati, „psychoši“ či poloblázni.

Ako o sebe hovoria

„Budem robiť zubami-nechtami všetko pre to, aby títo psychoši neovládli štát. Ak sú títo psychoši schopní revať na tlačových besedách a zakrývať svoje trestné činnosti a budú raz ovládať štát, tak potom uvidíte ten cirkus.“ 

Andrej Danko (SNS), predseda Národnej rady

„Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada oficiálne objednala psychiatrické vyšetrenia predsedu Národnej rady, lebo myslím si, že človek, ktorý má takúto diagnózu, by nemal viesť najvyšší zákonodárny orgán.“

Igor Matovič, poslanec Obyčajných ľudí

„Danko, Fico aj Bugár nemusia hľadať vhodný vlak, ale určite kvalitného psychiatra, minimálne európskej úrovne!“

Martin Glváč (Smer), podpredseda parlamentu 

„Takéto vyjadrovanie je nešťastné. Slovník niektorých politikov obsahuje v poslednom čase príliš často výraz psycho-. Je to necitlivý atak voči tým, ktorí trpia psychickou poruchou, za ktorú nemôžu,“ hovorí Černák, ktorý takéto vyjadrovanie odsudzuje.

V roku 2015, čo sú najnovšie dostupné údaje, sa v psychiatrických ambulanciách liečilo takmer 407-tisíc ľudí. Hospitalizovaných bolo vyše 43-tisíc ľudí. Najčastejšie sú v nemocnici ľudia pre poruchy psychiky a správania, ktoré zapríčinilo užívanie alkoholu; nasledujú schizofrénia a poruchy s bludmi a tretí najčastejší dôvod sú organické duševné poruchy vrátane symptomatických, kde patrí napríklad aj demencia.

Pacienti často o svojej chorobe nehovoria. Keď počujú, ako politici používajú psychiatrické diagnózy a pojmy v spojení s nadávkou, nadobúdajú pocit, že to tak je. Politici tak prispievajú k stigmatizácii duševne chorých a psychiatrie ako odboru. „Je to voči nim neúctivé. Môžu sa potom ešte viac izolovať, a to už dnes často žijú na okraji spoločnosti,“ hovorí Černák.

Psychopat už lekári nehovoria

Označenie psychopat, ktoré tak hojne používajú politici, je v lekárskej terminológii už zastarané označenie stavu, ktorý je charakteristický neharmonickou štruktúrou osobnosti. „Pojem psychopat sa dávnejšie stal nadávkou, preto sa v klasifikácii chorôb už nepoužíva a nahradil sa termínom porucha osobnosti. Sme ostro proti tomu, aby sa akákoľvek psychiatrická diagnóza používala na osočovanie a očierňovanie druhých,“ upozorňuje psychiater. Mať psychiatrickú diagnózu znamená pre jej nositeľa neraz obrovské utrpenie a bremeno.

Ešte horšie podľa Černáka je, keď si ľudia nadávajú do schizofrenikov. „Je cynické a bezohľadné brať do úst slovo, označujúce veľmi zložitý stav človeka, ktorý môže výrazne ovplyvniť kvalitu a dĺžku jeho života. Žiť so schizofréniou nie je jednoduché a ani súčasnej psychiatrii sa nie vždy podarí dostať týchto pacientov do stavu plnohodnotnej integrácie – aby mohli študovať, pracovať, založiť si rodinu,“ vysvetľuje.

Takto používať diagnózy je podľa neho neprípustné a je z toho hlboko rozhorčený.

Takisto, keď sa politici navzájom posielajú na psychiatriu. „Pripomína to staré časy: keď niekto robil zle, neposlúchal, vyhrážali sa mu, že pôjde na Cajlu. Dnes je ‚Cajla‘ vážená Pinelova nemocnica, kde ľudia vyhľadávajú pomoc v ťažkej životnej situácii. Rozhodne to nie je za trest,“ hovorí riaditeľ nemocnice v Pezinku – Cajla je miestna časť tohto mestečka.

A prečo politici podľa neho stále častejšie používajú termíny z jeho lekárskeho odboru? „Neraz je to prejav ich bezmocnosti, keď sú neprávom osočovaní, atakovaní absurdnosťami a nevedia nájsť zrelšiu reakciu,“ hovorí psychiater. Od politikov očakáva, že budú zrelí, nemali by používať psychiatriu na degradáciu oponentov a mali by sa učiť viesť konštruktívne dialógy a rozvíjať empatické schopnosti. Riaditeľ však vie aj to, že politika priťahuje ľudí s mocenskými ambíciami a narcistickými sklonmi. Precitlivenosť na vlastnú osobu a znížený prah frustrácie potom môžu vyvolať emočné búrky.

Ešte to nie je ako za Mečiara

Hoci sa slovník politikov zhoršuje, psychiater Černák verí, že ich výroky zneužívajúce psychiatriu nezmenia jej pozitívny obraz a neohrozia dôveru, ktorú ľudia k nej majú. „Ak by takéto správanie a vyjadrenia dosiahli ešte väčšie rozmery, napríklad by zjavne urážali skupinu ľudí, ktorá trpí duševnými poruchami, tak predpokladám, že by sme sa aj my psychiatri dôraznejšie ozvali. Nechceme psychiatrizovať spoločnosť, ale už teraz apelujeme, že necitlivé zaobchádzanie s duševným zdravím je cynické a bezohľadné a ohrozuje to duševné zdravie jednotlivca a spoločnosti,“ povedal Černák.

Podobnú iniciatívu vyvinula psychiatrická spoločnosť v roku 1998. Psychiatri poslali otvorený list, v ktorom vyzvali vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, aby vo vlastnom záujme odstúpil. Mečiar podľa nich svojím spôsobom politiky vytvára takú spoločenskú a politickú atmosféru, ktorá rozdeľuje občanov Slovenska. Vznikajú medzi nimi napäté vzťahy a konfliktné situácie, zvyšuje sa nenávisť a hladina agresivity.

Tak ďaleko dnes podľa Černáka spoločnosť nie je. „Vtedy bola spoločnosť naozaj polarizovaná a rútila sa do krízy a izolácie. Nemyslím si, že toto je identická situácia.“

A čím to je, že politici začali vo väčšej miere využívať duševné zdravie na útoky voči oponentom? „Celá spoločnosť je vulgárnejšia, aj keď idete do divadla, bežne sa v inscenáciách hrubo nadáva. Posúva sa hranica normálnosti a ľudia sa adaptujú – postupne začnú prijímať nenormálne za normálne,“ povedal psychiater. Je to dôsledok toho, ako sa v spoločnosti posúvajú hranice hodnôt, slušnosti, tolerancie. To, že politici útočia na oponentov ich duševným zdravím, ho neprekvapuje. „Aj to je dôkaz, že hodnota duševného zdravia je u nás stále nízka. A to je smutné,“ dodáva.

Slovensko

Teraz najčítanejšie