Denník N

Život v Elyzejskom paláci francúzski prezidenti milovali aj nenávideli

Elyzejský palác je od 19. storočia sídlom francúzskeho prezidenta. Foto – parisinfo.com
Elyzejský palác je od 19. storočia sídlom francúzskeho prezidenta. Foto – parisinfo.com

Najskôr patril kniežaťu, potom kráľovej milenke, dnes je Elyzejský palác sídlom francúzskeho prezidenta. Ako sa tam žilo predchodcom Emmanuela Macrona?

Hľadali sme ho asi polhodinu. Vystúpili sme z metra pri Víťaznom oblúku a vybrali sa na juh. Medzi najluxusnejšími obchodmi a reštauráciami sa začali objavovať zátarasy, ktoré postupne uzavreli časť ulice. Za vysokým múrom a bránou sa ukrýval Elyzejský palác.

„Mám vás odfotiť?“ spýtala sa mladá policajtka, ktorá hliadkovala pri sídle francúzskeho prezidenta. „Len som chcela vedieť, či si môžem urobiť fotku, či to nie je zakázané,“ odpovedala som, na čo ona prikývla a odkráčala na druhú stranu ulice.

Čo bude s palácom?

V tom čase bol prezidentom Francois Hollande, ktorý sa do Elyzejského paláca ani veľmi nechcel sťahovať. Na začiatku svojho funkčného obdobia uprednostňoval trojizbový byt v 15. parížskom obvode, kde žil so svojou partnerkou Valérie Trierweilerovou.

Pre pracovné povinnosti, bezpečnosť a nakoniec hlavne pre ich rozchod musel zmeniť názor a presťahoval sa do Elyzejského paláca.

„Po piatich rokoch na tomto mieste sa končí jeho pobyt,“ píše denník Le Figaro, ktorý predstavuje Elyzejský palác prostredníctvom jeho doterajších obyvateľov. Najbližšie k nim pribudne 39-ročný Emmanuel Macron.

Pred nástupom do jeho funkcie, ktorý je naplánovaný na 14. mája, sa objavujú tradičné otázky, či sa tam nový francúzsky prezident skutočne presťahuje, alebo ho bude navštevovať len prechodne.

Podobné diskusie koncom minulého roka vyvolal nástup Donalda Trumpa do Bieleho domu. Ten nakoniec nie je sídlom prvej dámy a samotný americký prezident strieda niekoľko svojich rezidencií, vrátane Trump Tower na newyorskom Manhattane či sídla na Floride.

„U nás je to rovnako, keď sa uprednostňuje skutočný domov, veď mnohí z jeho obyvateľov majú na bývalé sídlo kniežaťa z Évreux zlé spomienky,“ píše francúzsky denník, ktorý hneď v úvode zdôrazňuje, že Elyzejský palác mnohí francúzski prezidenti označili za nepohodlný, nefunkčný a neforemný.

Niektorí z jeho obyvateľov život v ňom dokonca neznášali, alebo sa ho pokúsili skrátiť na minimum.

Dar pre milenku, sklad nábytku aj sála na plesy

Predtým ako sa Elyzejský palác stal oficiálnym sídlom prezidenta, vlastnil ho francúzsky kráľ. Po smrti kniežaťa z Évreux ho Ľudovít XV. daroval svojej obľúbenej milenke, známej ako Madame de Pompadeur. Jeho nástupca Ľudovít XVI. však skončil pod gilotínou a z paláca sa stal sklad nábytku tých, ktorých revolucionári poslali do väzenia.

V čase cisára Napoleona palác prestavali na plesovú sálu. Usporadúvali sa tam bály, až kým ho francúzsky parlament v roku 1848 nevyhlásil za sídlo budúceho prezidenta.

Po vzniku tretej francúzskej republiky o takmer 30 rokov neskôr sa prezidentom stal Adolphe Thiers. Ten sa síce v Elyzejskom paláci párkrát ukázal, no až v roku 1874, keď ho nahradil maršal Mac Mahon, bola z paláca už definitívne rezidencia prezidenta.

Pár čísel o Elyzejskom paláci:

  • Má 806 zamestnancov, z nich okolo 100 patrí medzi najbližších spolupracovníkov prezidenta.
  • 365 kusov nábytku vrátane toho v reprezentačných miestnostiach či prezidentovej kancelárii na prvom poschodí.
  • 7,8 hektára je celková rozloha paláca, park zaberá 1,5 hektára. Madame de Pompadeur v ňom vybudovala labyrinty a kaskády, Ľudovít XVI. zas anglickú záhradu. Odvtedy park viackrát renovovali.
  • 6 vchodov, ktorými sa možno dostať do paláca. Oficiálny je z ulice Faubourg-Saint-Honoré. Každý deň na túto adresu prichádza dvetisíc listov pre francúzskeho prezidenta.
  • 320 hodín, ktoré odpočítavajú každú minútu v paláci. Naťahujú ich pravidelne vždy v utorok ráno. Na každej chodbe sú najmenej jedny hodiny, prezident má v kancelárii dvoje.
  • 350 vojakov dohliada na bezpečnosť.
  • 100 miliónov eur bol jeho rozpočet v roku 2015.

Zdroj: Le Figaro, LCI

Na prvý pohľad honosný palác s parkom a početným personálom ukrýva aj mnohé legendárne miesta. Jedným z takých je Strieborný salón a predovšetkým jeho gauč.

V knihe Záhadný pán Hollande, v ktorej dosluhujúci prezident vystupuje ako sprievodca palácom, ho Hollande označil za prekliaty. Môže za to najmä smrť prezidenta Félixa Faurea, ktorého tam v roku 1899 našli mŕtveho v náručí jeho mladej milenky.

Inak väčšina francúzskych prezidentov označila Elyzejský palác za väzenie, v ktorom vládne nevídané ticho, hoci je v úplnom centre Paríža.

Oceňovaný aj nenávidený

„Ak treba dôkazy, že palác nie je postavený príliš pohodlne, potom môže poslúžiť prezidentovanie Vincenta Auriola, ktorý do úradu nastúpil v januári 1947,“ píše Le Figaro.

Až v tom čase totiž v Elyzejskom paláci vybudovali kuchyňu. Dovtedy sa prakticky všetky jedlá dovážali.

Dnes však jeho kuchyňa patrí medzi tie najlepšie. Vedie ju šéfkuchár Guillaume Gomez, ktorý už varil aj pre Jacquesa Chiraca a je rovnako starý ako nový prezident.

Manželka Jacquesa Chiraca Bernadette patrila k ľuďom, ktorí Elyzejský palác oceňovali. Nakoniec, ona sama sa snažila, aby Elyzejský palác získal čo najlepšiu reputáciu.

„Dohliadala na všetko, od kuchyne cez dekorácie, prácu záhradníkov, výber porcelánu, striebra na lustroch a nábytku,“ uvádza kniha Elyzejský palác: história, tajomstvá, záhady.

Podobne dobré spomienky mal na svoje dočasné sídlo aj Valéry Giscard d´Estaign s manželkou.

„Generál Charles de Gaulle na Elyzejskom paláci neoceňoval vôbec nič,“ píše francúzsky denník, podľa ktorého považoval toto miesto za zväzujúce a príliš buržoázne.

Pre neho bol Elyzejský palác skôr múzeom ako novým domovom a ako vojak dával prednosť radšej Invalidovni či Vojenskej škole (École militaire), pretože to boli väčšie a bezpečnejšie budovy.

„Je to neradostný dom s množstvom obmedzení,“ povedala podľa Le Figaro jeho manželka Yvonne. „Ľutujem každého, kto sa ako ďalší do tohto múzea nasťahuje!“

Manželia preto víkendy radšej trávili ďaleko od Elyzejského paláca. Lepší pocit z neho mali manželia Pompidouovci. Ani im sa však nepodarilo vytvoriť si neďaleko Champs-Elysées nový domov.

„Dokonca aj keď podstatne zmiernili protokol a priniesli do salónu z 18. storočia moderné umenie, nepodarilo sa im prebudiť túto Šípkovú Ruženku, predovšetkým v čase, keď prezident ochorel,“ píše Le Figaro.

Francois Mitterand a Nicolas Sarkozy nadviazali na tradíciu svojich predchodcov a palác obývali len prechodne. Pre Mitteranda bol len pracoviskom.

„Život v Elyzejskom paláci nie je nepríjemný, ale ak by som musel k 12 hodinám každodennej práce a šiestim dňom povinností týždenne pridať aj život tam a zostávať tam alebo sa stretávať vonku či doma s ľuďmi, ktorých chcem vidieť… áno, ak by som o to všetko prišiel, bez pochyby by som sa trochu dusil…“ povedal Mitterand, ktorý počas celého funkčného obdobia ako jediný prezident nikdy nenavštívil kuchyňu.

Podobný vzťah k Elyzejskému palácu mal aj Sarkozy. Ten po rozvode s manželkou Céciliou býval radšej v prenajatom parížskom byte. Napriek tomu, že svadba s Carlou Bruni sa konala v Elyzejskom paláci, nezostal prezidentskému sídlu verný a radšej sa nasťahoval do vily svojej manželky na západe Paríža.

„Bol to sen: nebolo chvíle, čo by som neocenil to, čo som mal,“ povedal pred dvoma rokmi pre Paris Match Sarkozyho najmladší syn Louis, ktorý v Elyzejskom paláci trávil prázdniny. „Mal som to tam veľmi rád.“

Aký vzťah k nemu bude mať nový francúzsky prezident, zatiaľ nie je jasné. Macron by sa do Elyzejského paláca mal presťahovať s manželkou už tento víkend. Zatiaľ však neuviedol, či to aj urobí alebo bude mať z Elyzejského paláca len pracovňu.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie