Odhryzol si časť jazyka, no nič necítil. Pacient vraví, že život bez bolesti nie je skvelý
Ľudia, ktorí trpia vrodenou necitlivosťou na bolesť, sa obyčajne nedožijú dospelosti. V mladom veku podľahnú zraneniam, ktoré si spôsobili, ale bolesť ich neupozornila, že si ublížili.
Ľudia si myslia, že ak by necítili bolesť, bolo by to skvelé a dávalo by im to nadľudské schopnosti, vraví pre BBC Future vysokoškolský študent Stefan Betz.
Vysokoškolák trpí vzácnou poruchou, ktorá sa označuje ako vrodená necitlivosť na bolesť. Znamená, že ak dá Betz ruku do nádoby s vriacou vodou alebo si pri páde zlomí nohu, necíti žiadnu bolesť.
Pacient vraví: „Ľudia, ktorí majú vrodenú necitlivosť na bolesť, by veľmi radi vedeli, čo bolesť znamená a aké je to mať bolesti. Bez nej je váš život plný výziev.“
Bolesť
Eliška Kubíková, prednostka Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK, pre Denník N povedala, že „bolesť je nepríjemný pocit alebo emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo možným poškodením tkaniva alebo orgánov“.
Odborníčka doplnila, že bolesť je vždy subjektívna. „Neexistuje žiaden neuropsychologický test ani laboratórna metóda, ktorými by sa dala stanoviť miera bolesti, respektíve vnímanie bolesti. Diagnostika príčiny bolesti je založená na komplexnom prístupe: dôležitá je podrobná anamnéza vzniku bolesti, jej trvanie, intenzita a prejavy.“
Zriedkavá porucha
Betz pre BBC Future vraví, že jeho rodičia si najprv mysleli, že je mentálne postihnutý. Nevedeli pochopiť, prečo je taký nešikovný a naráža do vecí. Diagnóza sa prejavila, keď mal päť rokov, odhryzol si časť jazyka a zlomil nohu. Úrazy nesprevádzali žiadne bolestivé prejavy.
Porucha je mimoriadne zriedkavá (na svete ňou trpia stovky ľudí), obzvlášť preto, lebo ľudia, ktorí majú vrodenú necitlivosť na bolesť, sa obyčajne nedožijú dospelosti a nemajú potomkov.
„Bojíme sa bolesti, ale bolesť je mimoriadne dôležitá, lebo nás učí robiť fyzické aktivity tak, aby sme si neublížili. Pomáha nám určiť, ako môžeme riskovať,“ vraví pre BBC Future doktorka Ingo Kurth z Inštitútu ľudskej genetiky v nemeckom Aachene.
Vrodenú necitlivosť na bolesť po prvý raz popísal newyorský lekár George Dearborn v roku 1932, píše BBC Future. Portál uvádza, že vedci poruchu skúmajú, aby lepšie porozumeli tomu, čo je to bolesť. Každý deň ľudia vo svete užijú niekoľko miliárd dávok liekov na tlmenie bolesti.
Prečo sa posadnutosť šťastím môže skončiť nešťastne
Negatívne emócie
Bolesť síce nie je príjemná, no z evolučného hľadiska má význam. To isté platí aj pre emocionálnu bolesť, ktorú sprevádzajú negatívne emócie, ako je úzkosť.
Zatiaľ čo sa nás niektorí motivační spíkri snažia presvedčiť, aby sme boli vždy šťastní, psychologický výskum ostatných rokov ukazuje, že negatívne emócie sú veľmi užitočné. Môžeme nimi dať najavo, že je s nami niečo v neporiadku, a vypýtať si tak láskavé zaobchádzanie nášho okolia, ktoré nás príde utíšiť a pomôže nám.
Ak by sa nás nezmocnil strach v situácii, keby sa ulicou proti nám valil dav rozvášnených extrémistov, veľmi rýchlo by sme mohli prísť k úrazu. Negatívne emócie sú užitočné signály, ktoré nám napovedajú, ako sa v určitých situáciách správať.
Liečba
Na druhej strane, nadbytok bolesti a negatívnych emócií je problém. Vtedy nastupuje liečba. Doktorka Eliška Kubíková z UK vraví: „Pri akútnych bolestiach je primárnym cieľom odhalenie zdroja bolesti a jej čo najrýchlejšie odstránenie, aby sa pacient mohol zaradiť do normálneho života.“
Vedkyňa dodala: „Pri nádorových bolestiach patrí medzi naše priority zmiernenie bolesti a zlepšenie kvality života. Pri chronickej nenádorovej bolesti pri pretrvávaní organického poškodenia je nevyhnutná aj rehabilitácia a multidisciplinárny prístup lekárov.“
Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
