Denník N

Košice vyzývajú architektov, aby pomohli sídlisku Luník IX

Zmena urbanistického plánu a vyhlásená súťaž by mohli otvoriť debatu, aké bývanie stavať na Luníku IX. Foto N – Vladimír Šimíček
Zmena urbanistického plánu a vyhlásená súťaž by mohli otvoriť debatu, aké bývanie stavať na Luníku IX. Foto N – Vladimír Šimíček

Košice veria, že problém s bývaním na známom sídlisku by mohla pomôcť vyriešiť urbanisticko-architektonická súťaž. Vyhlásenie súťaže je pozitívny krok, v tomto prípade však nemusí stačiť.

Košice vyhlásili urbanisticko-architektonickú súťaž na Luník IX. Od architektov chcú, aby navrhli riešenie bývania na ploche takmer šestnásť hektárov. Radi by získali „originálne a optimálne riešenie“, ktoré ráta s rozličnými typmi bývania a zapája aj existujúce štruktúry. A hoci je to súťaž ideová, veria, že v budúcnosti by naozaj mohlo dôjsť aj k realizácii.

Faktov na začiatok je niekoľko: verejných architektonických súťaží, do ktorých by sa architekti na Slovensku mohli prihlásiť, je toľko, že sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Každá ďalšia je malý zázrak. Je prekvapením, že Košice sa vôbec rozhodli pre túto možnosť, navyše v takej komplikovanej situácii, akou je Luník IX. A práve to je na jednej strane mimoriadne odvážne, na druhej priam utopické.

Architekti sa ozývajú, že podmienky súťaže ich stavajú do náročnej situácie – za prinízky honorár sa majú pokúsiť vyriešiť problém, ktorý prerástol do legendy v najhoršom slova zmysle. Navyše si ešte aj kladú otázku, či je to práve architektúra, ktorá Luníku IX naozaj pomôže.

Od súťaže, za ktorou stojí útvar hlavného architekta mesta Košice v spolupráci s mestskou časťou a organizáciou ETP, si sľubujú inšpiratívne riešenia, ktoré by v ideálnom prípade mohli viesť až k realizácii a zmenili by podmienky života na Luníku IX. Foto N – Vladimír Šimíček

Doteraz smeli na Luníku podľa legislatívy stavať iba vyššie ako päťpodlažné domy, zmena by mohla pomôcť vybudovať aj iné typy bývania. Foto N – Vladimír Šimíček

Na košickom sídlisku Luník IX žije viac ako 6000 ľudí. Foto N – Vladimír Šimíček

Nie je to ideál, ale aspoň niečo

S vytváraním bývania pre rómsku komunitu má Michal Sládek skúsenosti. Kedysi so študentmi architektúry koordinoval projekt, prostredníctvom ktorého si Rómovia v Kojaticiach na východe Slovenska postavili vlastné domy. Spolu sa podieľali na návrhu aj na samotnej stavbe. Súťaž na Luník IX však predstavuje celkom inú situáciu.

Spočiatku uvažoval, či by sa tiež nezapojil ako súťažiaci, ale dostal ponuku byť jedným z porotcov súťaže a pristal na ňu. „Keď som sa o súťaži dopočul, ako prvé mi napadlo, že je to dobrý nápad, lebo súťaž je výborný spôsob, ako dostať túto tému do médií a medzi ľudí. Inak by sa tam dostala až vtedy, keď na miesto prídu bagre, alebo sa tam čosi nové postaví. Takto sme o krok vpred a máme možnosť naozaj premýšľať o tom, ako by to tam raz mohlo fungovať,“ hovorí Michal Sládek.

Na Luníku sa podľa neho v najbližších rokoch určite niečo postaví – a otázka je už iba tá, čo a ako. „Po rozhovoroch s organizátormi súťaže verím tomu, že ich záujem niečo s touto oblasťou urobiť, je skutočný. Naozaj tam cítiť vôľu, aby riešenie, ktoré bude finálne, vzišlo zo širšej diskusie a aby bolo najlepšie možné. Ideálny scenár by bol možno ten, že by sa namiesto súťaže zišla skupina odborníkov z rôznych oblastí a intenzívne by to spolu riešili, ale, žiaľ, nežijeme na ideálnom Slovensku. Súťaž môže byť aspoň začiatkom takejto diskusie,“ hovorí Sládek.

Keď vraví, ako by to na Luníku mohlo fungovať, nemá na mysli iba to, aká bude farba fasád nových domov. Napriek tomu, že je architekt si totiž nemyslí, že samotná architektúra vyrieši problém, ktorý tu je.

„Problém Luníka IX nespočíva v tom, aká je tam stavebná forma. Rozhodujúcou príčinou zlej situácie sú sociálne podmienky a vysoká koncentrácia špecifickej skupiny ľudí. Architektonická súťaž môže toto prostredie do istej miery humanizovať a priniesť nové nápady, ako ho urobiť obývateľnejším a príjemnejším. Architektúra dokáže už existujúce veci zlepšiť alebo zhoršiť, sama však nie je spúšťačom zmien. Napriek tomu môže aspoň do istej miery ovplyvniť, ako bude toto prostredie vyzerať a či bude stimulujúce,“ hovorí Michal Sládek.

Gesto spoločenskej zodpovednosti

Aj preto by bol rád, keby súťažné návrhy od architektov išli aj za hranice architektúry a pokúsili sa namiesto priestorového usporiadania aj o usporiadanie vzťahov, čo je tu najdôležitejšie. Súťažné zadanie spomína možnosť rozličných typov zástavby aj svojpomocnú výstavbu. Sládek však hovorí, že ani to nie je univerzálne riešenie.

„Je to dobrý model, a keď sa správne stretne viacero okolností, prináša naozaj dobré výsledky, ale nie je to všeliek, ktorý sa dá automaticky použiť všade. V tomto prípade je pritom dôležité najmä to, aby vznikli rozličné typy bývania – ani nie tak z architektonického pohľadu, ako z pohľadu usporiadania vzťahov, správy a vlastníctva medzi majiteľmi a užívateľmi,“ hovorí Michal Sládek.

Priznáva, že podmienky súťaže nie sú optimálne a odmena pre prvých troch víťazov je veľmi nízka – naozaj nezodpovedá objemu práce, čo treba urobiť. „Napriek tomu veľmi verím, že sa nájdu ateliéry, ktoré sa prihlásia a vezmú to ako výzvu a zároveň možnosť ukázať vlastný postoj voči takej vážnej spoločenskej téme. Možností prihlásiť sa do súťaží tu nie je veľa, a už vôbec nie, ak ide o riešenie takéhoto problému,“ hovorí.

Z pozitívnej stránky sa dá podľa neho vnímať aj to, že súťaž je nastavená iba ako ideová. „Pri inom type súťaže sú podmienky stanovené presnejšie, kým tu je pomerne veľa priestoru na hľadanie riešenia, zamyslením sa nad tým, ako by to územie mohlo fungovať, prípadne ako zadanie redefinovať a posunúť ho bližšie k realite.“

Časť budov na území Luníka IX bola odstránená, zadanie pre architektov ráta s plochou takmer 16 hektárov. Foto N – Vladimír Šimíček

Situáciu na Luníku IX samotná architektúra zrejme nevyrieši, súťaž by mohla priniesť aspoň širšiu diskusiu. Foto N – Vladimír Šimíček

Súťaž sa uzatvára v júli, keď by mali byť známi aj víťazi. Foto N – Vladimír Šimíček

Veľa problémov za malú odmenu

O niečo menej optimistický je Peter Lényi z ateliéru 2021, ktorý má viacero skúseností s verejnými súťažami – s ich organizáciou aj s účasťou na nich. Nápad Košíc urobiť z Luníka IX sídlisko porovnateľné s inými považuje za dobrý cieľ, súťaži ako prostriedku v tomto prípade však neverí.

„Cieľom súťaže je vlastne riešenie problému nedôstojného života Rómov na mieste, kde je tento problém taký vypuklý, až sa z Luníka stal symbol. Symbol toho, že spolu nevieme normálne žiť. Možno by sme aj niekedy chceli, ale nie sme schopní pomôcť si a spolu sa vyhrabať zo zlej situácie. Za riešenie tohto ťažkého, vlečúceho sa problému, ktorý už riešil kadekto a málokto ho posunul, je ponúkané finančné ohodnotenie 1500 eur. To je cca jedna priemerná superhrubá mzda alebo sedem dávok v hmotnej núdzi pre väčšiu viacdetnú rodinu. To indikuje, že ten, kto vypísal túto súťaž, to nemôže myslieť vážne a nečaká, že tá súťaž k niečomu povedie,“ hovorí Lényi.

Na jednej strane chápe, ako k takto nastavenej súťaži asi došlo, na druhej však i tak vníma jej podmienky ako potupné. Ak chce ateliér dobre vypracovať zadanie, pracuje na ňom niekoľko ľudí, veľa hodín. Tí musia navštíviť miesto, preštudovať množstvo materiálov a rozpracovať viacero možných postupov a návrhov, kým prídu k tomu najlepšiemu. Myslí si teda, že do súťaže sa prihlásia najmä študenti a mladí architekti, lebo tí skúsení, ktorí by mohli priniesť aj kvalitu, nenájdu dôvod, prečo sa prihlásiť.

„Je to potupné a cítim sa byť spolu s celou profesiou vydieraný, že ak nepristúpime na túto hru, budeme to my, kto hodí do koša celú predchádzajúcu snahu o nápravu katastrofálnej situácie, v ktorej tam žijú tisíce ľudí. Napriek tomu by som bol rád, keby to niekto za tú cenu dal. Všetci len dúfame v náhodu, že sa do súťaže zapojí niekto, kto je šikovný a aj to vyhrá, nejde mu o peniaze a pro bono urobí dobrú vec, ktorú mu spoločnosť nevie kompenzovať. Kazí to profesijné prostredie, ale nech, v mene lepšieho sveta – bodaj by to tak bolo a vyšlo to. Ale ak by to tak aj náhodou dopadlo, bude to iba vďaka šťastiu, náhode a nesmie sa z toho stať pravidlo, lebo je to umelé a neudržateľné,“ hovorí Lényi.

Výsledky budú v júli

Východiskom súťaže, ktorú inicioval Útvar hlavného architekta mesta Košice, bola nedávna zmena územného plánu. V apríli poslanci odsúhlasili, že odteraz už na sídlisku môžu stáť aj nižšie budovy a domy, než povoľovala donedávna platná legislatíva. Vyrásť tam mohli minimálne päťpodlažné a vyššie obytné domy, čo situáciu ešte viac komplikovalo. Súčasný územný plán povoľuje rôzne typy zástavby, napríklad aj model prestupného bývania, ktorý môže mať formu málopodlažných budov.

„Cieľom je nájsť originálne a optimálne riešenie schopné dopracovania do realizácie. Takže áno, veríme, že niekedy dôjde k realizácii, pokiaľ budú návrhy vyhovovať riešeniu. Sľubujeme si od súťažných návrhov, že budú vhodnou inšpiráciou pre akýkoľvek budúci investičný zámer, ktorý by sa na Luníku IX realizoval, v optimálnom prípade by úspešní súťažiaci mohli v budúcnosti pracovať na týchto aktivitách pre mestskú časť, pre Mesto Košice alebo pre súkromných investorov,“ hovorí Alexandra Mareková z Útvaru hlavného architekta mesta Košice. Jasný postup ďalšej spolupráce s víťazom súťaže zatiaľ stanovený nie je, mal by sa odvíjať od charakteru samotných návrhov.

Na príprave súťaže spolupracoval Útvar hlavného architekta mesta Košice so starostom mestskej časti Luník IX, Mestom Košice aj s neziskovou organizáciou ETP – Centrum pre udržateľný rozvoj, ktorá sa zaoberá terénnou prácou s Rómami. Súťaž konzultovali s referátom Sociálnych vecí mesta Košice aj s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Architektonické návrhy treba poslať do trinásteho júla, na konci toho istého mesiaca by mali byť známe výsledky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie