Denník N

Lekárka: Zdravo žijeme do 58. roku života, inde v Európe je to aj o 20 rokov dlhšie

Barbara Ukropcová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Barbara Ukropcová. Foto N – Tomáš Benedikovič

O zdravom životnom štýle a pozitívnom vplyve pravidelnej fyzickej aktivity na ľudské zdravie sme sa rozprávali s lekárkou a vedkyňou Barbarou Ukropcovou zo Slovenskej akadémie vied.

V rozhovore sa dočítate: 

  • prečo je obezita závažný zdravotný problém,
  • ako vplýva životný štýl na rozvoj nadváhy a obezity,
  • prečo sa vyhýbať sladeným nápojom a jedlám, ktoré obsahujú veľa nasýtených živočíšnych tukov,
  • či sedavý spôsob života zvyšuje úmrtnosť,
  • ako cvičiť, aby sme boli zdraví,
  • ako vplýva pravidelná fyzická aktivita na mozog, pamäť a náladu,
  • prečo je telesná výchova na školách dôležitá.

Máme na Slovensku problém s obezitou?

Áno, máme, ale neberieme ho vážne. Pritom mnoho svetových i domácich lekárskych spoločností, ktoré sa zaoberajú obezitou, dlhodobo poukazuje na to, že obezita je závažný zdravotný problém. Je to najmä preto, že výrazne zvyšuje riziko vzniku mnohých chronických ochorení vrátane ischemickej choroby srdca či mozgu (a s nimi spojenými akútnymi komplikáciami, ako je infarkt myokardu či náhla cievna mozgová príhoda), neurodegeneratívnych ochorení (Alzheimerova či Parkinsonova choroba), cukrovky 2. typu a niektorých špecifických typov rakoviny (hrubého čreva či prsníka). Riziko vzniku cukrovky 2. typu, typického ochorenia životného štýlu, sa pri obezite zvyšuje aspoň štvornásobne a v populácii extrémne obéznych ľudí (obezita 3. stupňa) s BMI nad 40 kg/mdokonca až štyridsaťnásobne. Dodajme, že nadváhu či obezitu má viac ako 50 percent ľudí.

Index telesnej hmotnosti (Body Mass Index, BMI):

  • Vypočíta sa tak, že hmotnosť v kilogramoch sa vydelí druhou mocninou výšky v metroch
  • Pre európsku populáciu sú takéto kritériá BMI:
  • Podvýživa: <18,5 kg/m2  (napríklad u ľudí s poruchami príjmu potravy alebo s progresívnou stratou hmotnosti)
  • Ideálna a zdravá váha: 18,5 – 24,9 kg/m2
  • Nadváha (nadhmotnosť): 25 – 29,9 kg/m(už zvyšuje riziko vzniku niektorých ochorení)
  • Obezita 1. stupňa: 30 – 34,9 kg/m2
  • Obezita 2. stupňa: 35 – 39,9 kg/m2
  • Obezita 3. stupňa:  ≥40 kg/m2, (zdravotné riziká sa progresívne zvyšujú s narastajúcou hmotnosťou)

Prečo máme s obezitou také problémy?

Jednou časťou rovnice je genetická predispozícia. Súvisí s evolúciou nášho živočíšneho druhu. Naši predkovia mali po státisíce rokov k dispozícii oveľa menej kalórií, ako máme my dnes. Preto sa počas evolúcie najvýraznejšie uplatnili práve tie gény a mechanizmy, ktoré vedú k ukladaniu energie, a nie tie, ktoré by ňou umožnili plytvať.

Druhou časťou odpovede je životný štýl: máme veľa sedavej práce, veľmi málo sa hýbeme a k tomu prijímame podstatne viac kalórií, ktoré sú navyše stále k dispozícii. Naši predkovia, či už v praveku, alebo hoci len pred sto rokmi, sa každý deň svojho života hýbali neporovnateľne viac. Dnes nemusíme ísť ani do potravín, jedlo si môžeme nechať doviezť až pred dvere.

Ako vplýva životný štýl na rozvoj nadváhy a obezity?

Optimálna telesná hmotnosť v kombinácii s primeranou fyzickou zdatnosťou výrazne zvyšujú naše šance na zdravý a dlhý život. Na druhej strane aj človek s nadváhou či dokonca s miernou obezitou – nie však extrémnou obezitou – môže byť relatívne zdravý. Platí to vtedy, ak je fyzicky zdatný (čo sa dá dosiahnuť primeranou dávkou pravidelného a dostatočne intenzívneho pohybu) a má vhodné zloženie stravy. Nemusíte mať postavu ako modelka, môžete mať aj nejaké tie kilá navyše a byť pritom relatívne zdravá, ak pravidelne cvičíte a stravujete sa zdravo. Nehovorím, že obezitu netreba riešiť, treba však mať realistické ciele, nie také, že „na tejto diéte

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Zdravie

Teraz najčítanejšie