Denník N

Lekárka: Zdravo žijeme do 58. roku života, inde v Európe je to aj o 20 rokov dlhšie

Lekárka Barbara Ukropcová pracuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a vyučuje na Univerzite Komenského v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Lekárka Barbara Ukropcová pracuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a vyučuje na Univerzite Komenského v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

O zdravom životnom štýle a pozitívnom vplyve pravidelnej fyzickej aktivity na ľudské zdravie sme sa rozprávali s lekárkou a vedkyňou Barbarou Ukropcovou zo Slovenskej akadémie vied.

V rozhovore sa dočítate: 

  • prečo je obezita závažný zdravotný problém,
  • ako vplýva životný štýl na rozvoj nadváhy a obezity,
  • prečo sa vyhýbať sladeným nápojom a jedlám, ktoré obsahujú veľa nasýtených živočíšnych tukov,
  • či sedavý spôsob života zvyšuje úmrtnosť,
  • ako cvičiť, aby sme boli zdraví,
  • ako vplýva pravidelná fyzická aktivita na mozog, pamäť a náladu,
  • prečo je telesná výchova na školách dôležitá.

Máme na Slovensku problém s obezitou?

Áno, máme, ale neberieme ho vážne. Pritom mnoho svetových i domácich lekárskych spoločností, ktoré sa zaoberajú obezitou, dlhodobo poukazuje na to, že obezita je závažný zdravotný problém. Je to najmä preto, že výrazne zvyšuje riziko vzniku mnohých chronických ochorení vrátane ischemickej choroby srdca či mozgu (a s nimi spojenými akútnymi komplikáciami, ako je infarkt myokardu či náhla cievna mozgová príhoda), neurodegeneratívnych ochorení (Alzheimerova či Parkinsonova choroba), cukrovky 2. typu a niektorých špecifických typov rakoviny (hrubého čreva či prsníka). Riziko vzniku cukrovky 2. typu, typického ochorenia životného štýlu, sa pri obezite zvyšuje aspoň štvornásobne a v populácii extrémne obéznych ľudí (obezita 3. stupňa) s BMI nad 40 kg/mdokonca až štyridsaťnásobne. Dodajme, že nadváhu či obezitu má viac ako 50 percent ľudí.

Index telesnej hmotnosti (Body Mass Index, BMI):

  • Vypočíta sa tak, že hmotnosť v kilogramoch sa vydelí druhou mocninou výšky v metroch
  • Pre európsku populáciu sú takéto kritériá BMI:
  • Podvýživa: <18,5 kg/m2  (napríklad u ľudí s poruchami príjmu potravy alebo s progresívnou stratou hmotnosti)
  • Ideálna a zdravá váha: 18,5 – 24,9 kg/m2
  • Nadváha (nadhmotnosť): 25 – 29,9 kg/m(už zvyšuje riziko vzniku niektorých ochorení)
  • Obezita 1. stupňa: 30 – 34,9 kg/m2
  • Obezita 2. stupňa: 35 – 39,9 kg/m2
  • Obezita 3. stupňa:  ≥40 kg/m2, (zdravotné riziká sa progresívne zvyšujú s narastajúcou hmotnosťou)

Prečo máme s obezitou také problémy?

Jednou časťou rovnice je genetická predispozícia. Súvisí s evolúciou nášho živočíšneho druhu. Naši predkovia mali po státisíce rokov k dispozícii oveľa menej kalórií, ako máme my dnes. Preto sa počas evolúcie najvýraznejšie uplatnili práve tie gény a mechanizmy, ktoré vedú k ukladaniu energie, a nie tie, ktoré by ňou umožnili plytvať.

Druhou časťou odpovede je životný štýl: máme veľa sedavej práce, veľmi málo sa hýbeme a k tomu prijímame podstatne viac kalórií, ktoré sú navyše stále k dispozícii. Naši predkovia, či už v praveku, alebo hoci len pred sto rokmi, sa každý deň svojho života hýbali neporovnateľne viac. Dnes nemusíme ísť ani do potravín, jedlo si môžeme nechať doviezť až pred dvere.

Ako vplýva životný štýl na rozvoj nadváhy a obezity?

Optimálna telesná hmotnosť v kombinácii s primeranou fyzickou zdatnosťou výrazne zvyšujú naše šance na zdravý a dlhý život. Na druhej strane aj človek s nadváhou či dokonca s miernou obezitou – nie však extrémnou obezitou – môže byť relatívne zdravý. Platí to vtedy, ak je fyzicky zdatný (čo sa dá dosiahnuť primeranou dávkou pravidelného a dostatočne intenzívneho pohybu) a má vhodné zloženie stravy. Nemusíte mať postavu ako modelka, môžete mať aj nejaké tie kilá navyše a byť pritom relatívne zdravá, ak pravidelne cvičíte a stravujete sa zdravo. Nehovorím, že obezitu netreba riešiť, treba však mať realistické ciele, nie také, že „na tejto diéte schudnem 15 kíl za mesiac“.

Európska asociácia na výskum obezity (European Association to Study Obesity, EASO), ako aj Svetová federácia obezity (World Obesity Federation, WOF) uvádzajú, že prioritou je predovšetkým „liečba“, teda optimálna zmena životného štýlu. Tá má a musí byť dlhodobá, respektíve celoživotná. Trvalé zníženie hmotnosti je potom prirodzeným dôsledkom našej „zdravej rutiny“. Ale ľudia sa často na redukciu hmotnosti doslova upínajú a skúšajú rôzne drastické diéty, ktoré sú dlhodobo neudržateľné, a cyklus sa opakuje.

Dôležité je nezameriavať sa na zníženie hmotnosti, ale sledovať napríklad zmeny telesného zloženia: keď začnete cvičiť, určite vám po istom čase ubudne tuk a pribudne svalová hmota. Nemusíte pritom nevyhnutne schudnúť, ale budete zdatnejší a zdravší. Aj toto je niečo, na čo sa treba zamerať v rámci poskytovania liečebno-preventívnej zdravotnej starostlivosti. Len by bolo treba vytvoriť na liečbu obezity priestor v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

BARBARA UKROPCOVÁ (1974)

je lekárka. Tri roky pôsobila v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. V rokoch 2002 až 2005 pracovala v Endokrinologickom laboratóriu v Pennington Biomedical Research Center v Spojených štátoch, kde skúmala mechanizmy vzniku obezity a diabetu 2. typu v kostrovom svale. Vedkyňa je držiteľkou ceny Junior Chamber International pre mladých vedcov. Publikovala v prestížnych vedeckých časopisoch, je hlavnou riešiteľkou a spoluriešiteľkou mnohých domácich a zahraničných projektov. Momentálne pracuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a vyučuje na Univerzite Komenského v Bratislave. Zameriava sa na účinky a mechanizmy účinkov pohybovej aktivity na zdravie.

Zatiaľ tu taký priestor nie je?

Existuje síce diagnóza obezita s kódom E66, ale čo sa možností diagnostiky a liečby týka, priestor je minimálny. Vyzerá to, ako keby žiaden problém s obezitou ani neexistoval. Preto je tendencia mnohých obezitologických spoločností (vrátane Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti) definovať obezitu ako chronické ochorenie, ktoré treba jednoznačne liečiť. Je potrebné, aby sa v bodovacom systéme vyčlenili samostatné zákroky a liečebno-preventívne postupy a aby aj lekári venovali obezite v rámci poskytovania štandardnej zdravotnej starostlivosti viac pozornosti.

Výnimkou je bariatrická či metabolická chirurgia, čiže chirurgický zákrok na tráviacom trakte, ktorého cieľom je redukcia hmotnosti a zlepšenie metabolického stavu pacienta so závažnou obezitou. Najčastejší typ zákroku je v súčastnosti takzvaná „sleeve gastrektómia“, pri ktorej sa zo žalúdka „ušije“ užší „rukáv“ (z angl. sleeve), čím sa zmenší príjem potravy. Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádza od minulého roka 150 takýchto zákrokov ročne, indikovaných pacientom s 2. alebo 3. stupňom obezity.

Poradili by ste ľuďom, aby nepili sladené nápoje?

Sladených nápojov by sme mali piť čo najmenej. Ľudia určite počuli o veľkom množstve „skrytých“ kalórií, ktoré obsahujú, okrem toho prispievajú aj k stukovateniu pečene. Lepšie je piť vodu, bylinkové čaje a minerálky. Pri nich si dávajte pozor na obsah chloridu sodného, odporúčajú sa riediť vodou.

Ešte čomu by sme sa mali určite vyhýbať?

Pravidelnej konzumácii jedál, ktoré obsahujú veľa nasýtených živočíšnych tukov. Takéto jedlá znižujú našu schopnosť odpovedať na inzulín, ktorá je predstupňom cukrovky 2. typu. Keď po dlhý čas konzumujete jedlo s vysokým obsahom nasýtených živočíšnych tukov a k tomu ste sedaví, ste na ceste k cukrovke. Ak sa takýto životný štýl spojí s genetickou predispozíciou, tak sa k nej jedného dňa veľmi pravdepodobne dopracujete. Dôsledkom môže byť slepota, zlyhanie obličiek, infarkt srdca či mozgu alebo amputácia dolnej končatiny. Prečo by nám malo byť jedno, že budeme žiť so všetkými týmito problémami, hoci aj v sedemdesiatke? A možno skôr.

Zaoberáte sa vplyvom cvičenia na zdravie. Zvyšuje sedavý spôsob života úmrtnosť?

Áno, nízka fyzická zdatnosť, ktorá súvisí so sedavým spôsobom života, výrazne zvyšuje riziko úmrtia, asi dvoj- až štvornásobne. V súčasnosti žijeme na Slovensku zdravo – teda bez potreby liekov – v priemere do 58. roku života. Od tohto veku sa už veľmi často začínajú liečiť rôzne neduhy. Naša populácia patrí v tomto k jedným z najhorších  v Európe. V niektorých iných európskych krajinách je život bez liekov skoro o dvadsať rokov dlhší. Strava a pohyb síce nie sú jediné determinanty tohoto stavu, ale sú veľmi dôležité.

Akú fyzickú aktivitu by ste ľuďom poradili, aby sa cítili lepšie?

Dávka, ktorú odporúča Svetová zdravotnícka organizácia s cieľom dosiahnuť pozitívny účinok na zdravie, je 30 minút stredne intenzívnej aeróbnej, teda vytrvalostnej aktivity aspoň päťkrát týždenne, plus 10-tisíc krokov denne (v závislosti od dĺžky kroku to môže byť cca 7 až 9 kilometrov). K tomu ešte dvakrát do týždňa hodinka silového tréningu (v posilňovni alebo aj doma, s vlastným telom či s činkami). Je hlavnou prekážkou nedostatok času? Najnovšie štúdie ukazujú, že intenzívny intervalový tréning, ktorý nezaberie viac ako 10 minút denne, môže byť rovnako efektívny ako tridsať minút stredne intenzívnej aktivity. Takže možností je veľa, treba si len vybrať.

Foto – TASR/AP

Čo je to aeróbne cvičenie?

Aeróbne alebo vytrvalostné cvičenie spočíva v pohybe, pri ktorom sa vám – zjednodušene povedané – rozbúcha srdce, prípadne sa spotíte. Na získanie energie na pohyb využíva naše telo oxidatívny metabolizmus, čo znamená, že spaľuje energetické substráty za prítomnosti kyslíka. Tepová frekvencia sa pri aeróbnom cvičení zvýši z pokojových hodnôt na vyššie hodnoty: mierna aeróbna aktivita je fyzická aktivita pri tepovej frekvencii do 40 percent maximálnej tepovej frekvencie, stredná intenzita je 40 až 60 percent maximálnej frekvencie, vysoká intenzita 60 až 80 percent a veľmi vysoká intenzita je nad 80 percent maximálnej tepovej frekvencie.

Maximálnu tepovú frekvenciu si môžete jednoducho vypočítať podľa vzorca 220 mínus vek (muži) alebo 226 mínus vek (ženy). Existuje veľa rôznych aeróbnych aktivít, patrí k nim rýchla chôdza, severská chôdza, beh, bežecké lyžovanie, plávanie, aerobik, bicyklovanie, korčuľovanie a iné. Ak človek chce, nájde si, čo ho baví.

Aké sú pozitívne účinky aeróbneho cvičenia?

Pri pravidelnom aeróbnom cvičení sa zvyšuje kardiorespiračná (aeróbna) fyzická zdatnosť, čiže kapacita srdca, obehového systému a pľúc, zabezpečiť dostatočnú dodávku energie a kyslíka pre pracujúce svaly. Je to práve aeróbna fyzická zdatnosť, ktorá je veľmi významným, a pritom stále nedoceneným ochranným faktorom pred vznikom mnohých chronických ochorení.

V čom spočíva silové cvičenie?

Silové cvičenie je cvičenie so záťažou alebo proti odporu. Trénuje sa pri ňom iný typ svalových vláken ako pri aeróbnom cvičení. Silové cvičenie je jedinečným stimulom na nárast objemu svalovej hmoty. A to je dôležité nielen z hľadiska formovania postavy, ale aj pri zabránení stratám svalovej hmoty a sily, ktoré sa spájajú so starnutím a s nedostatkom fyzickej aktivity. Stačí si poležať týždeň v nemocnici a už stratíte vyše jeden kilogram svalu. Že to nie je veľa? Skúste si predstaviť 1 kilogram hovädzích steakov. Navyše, biologicky aktívne molekuly pochádzajúce z trénovaného svalu nás dokážu veľmi účinne chrániť pred cukrovkou, rakovinou, obezitou, aterosklerózou či Alzheimerovou chorobou.

Ubúda s vekom svalová hmota?

Áno. Za dekádu môžeme stratiť desať percent svalstva, po 65. roku to môžu byť až dve percentá ročne v prípade, že sme fyzicky aktívni. Svaly by mali predstavovať minimálne 30 percent z celkovej telesnej hmotnosti, no mnohí seniori majú aj menej ako 20 percent svalstva. Ide o závažnú limitáciu, ktorá zvyšuje riziko viacerých chorôb, ohrozuje autonómne fungovanie a zvyšuje riziko mortality. Svalstvo potrebujeme skrátka udržať. Skoro jediným stimulom je cvičenie, samozrejme, v kombinácii s primeranou výživou a s dostatočným príjmom bielkovín. Optimálnym stimulom na zväčšenie svalovej hmoty je silové cvičenie. Seniori v našich štúdiách v telocvični pod dozorom trénerov zdvíhajú činky, používajú rôzne posilňovacie stroje, a učia sa aj správnu techniku severskej chôdze. Dôležité je naučiť sa správne cvičiť, získať vieru vo svoje schopnosti aj vypestovať si určitý návyk. Za tri mesiace sa už vybuduje určitá rutina, človek si na pohyb zvykne.

Hovoríte, aby sme aeróbne cvičili minimálne 5-krát týždenne aspoň 30 minút denne. Nie je to príliš veľa?

Je 30 minút z 24 hodín priveľa? To predsa nie je tridsať minút, to je len tridsať minút. Uvedomme si, že svalstvo je náš najväčší orgán. A my sa búrime, keď ho máme používať trochu intenzívnejšie 30 minút za deň? Skôr je nenormálne to, že toľko sedíme. Deti strávia pred obrazovkou v priemere 5 až 6 hodín denne, často aj viac. A my dospelí? Sedíme, keď sa vezieme do práce, sedíme v práci, sedíme doma pred telkou, sedíme, sedíme a sedíme. Pravidelný, dostatočne intenzívny pohyb je niečo ako elixír zdravia, ktorý je vlastne vždy poruke. Stačí len chcieť.

Poradili by ste ľuďom, aby chodili do práce povedzme na bicykli, a takto aeróbne cvičili?

Jasné. Náš kamarát mal nadváhu, potom začal do práce chodiť na elektrobicykli. Po roku som ho videla a skoro som ho nespoznala, bol štíhly a fit. Nejaké zariadenie na cvičenie môžete mať aj v práci, napríklad stacionárny bicykel alebo stepper. Ak ho nemáte, môžete sa napríklad prebehnúť po schodoch. Keď hovorím o tridsiatich minútach pohybu, nemusí to byť tridsať minút naraz. Môže to byť v troch dávkach po 10 minút, alebo 2 x 15 minút.

Foto – Fotolia

Cvičiť treba po celý život?

Áno, pravidelnosť je základ.

Je neskoro, keď začnem cvičiť povedzme v päťdesiatke alebo šesťdesiatke?

Klišé „nikdy nie je neskoro“ tu našťastie platí. Štúdie ukázali, že zvýšenie zdatnosti pravidelným cvičením aj vo vyššom veku, u predtým sedavých päťdesiatnikov alebo šesťdesiatnikov, dokáže významne redukovať úmrtnosť. Počet úmrtí sa u takejto populácie znížil na polovicu, čo je skutočne významný efekt. A je tam veľa ďalších výhod, ako zlepšenie pamäti, metabolizmu či kvality života.

Veľa ľudí má sedavú prácu. Poradili by ste im, aby prácu prerušovali fyzickou aktivitou?

Prerušovanie sedavého správania má samostatný pozitívny vplyv, na hmotnosť aj na metabolizmus. Ak večer strávite polhodinu rýchlou chôdzou alebo cvičením vo fitku, no v práci ste prakticky nonstop osem hodín za počítačom, je riziko obezity a následných ochorení vyššie. Odporúča sa každú hodinu postaviť sa a prejsť sa (schody, stepper či zopár drepov). Existuje aplikácia v mobile, ktorá vás upozorní, že už pridlho sedíte. Takáto maličkosť má merateľný pozitívny efekt, čo sa týka obvodu pása, metabolického rizika a kumulatívneho zvyšovania hmotnosti s vekom.

Ako vplýva pravidelná fyzická aktivita na mozog, pamäť a náladu?

Pravidelný – zdôrazňujem pravidelný – pohyb má dokázateľne pozitívny vplyv na štruktúru aj funkciu mozgu. Aeróbna fyzická aktivita stimuluje mozgovú plasticitu, tvorbu nových spojení medzi neurónmi, ako aj tvorbu nových neurónov (mozgových buniek). Fyzická aktivita je jeden z mála skutočne efektívnych stimulov tvorby neurónov v hipokampe, časti mozgu veľmi dôležitej pre pamäť a učenie. Keď sa študenti učia v skúškovom období, hovorím im, aby stále nesedeli a pred učením si zacvičili, aspoň tých 10 minút. Okrem toho, že zabránia poklesu citlivosti svojho tela na inzulín a zvýšeniu množstva vnútrobrušného tuku, bude sa im aj lepšie učiť. Na druhej strane neplatí, že keď sa budeme venovať len športu, budeme geniálni. Novovytvorené neuróny a neurónové spojenia, ktoré nevyužívame, zanikajú.

Aké kognitívne funkcie cvičenie vylepšuje?

Zlepšuje sa hlavne krátkodobá pamäť. Nové neuróny sa tvoria iba v niektorých špecifických oblastiach mozgu, a to práve v tých, ktoré sú esenciálne pre našu schopnosť učiť sa nové veci.

O aké oblasti mozgu ide?

Ide hlavne o hipokampus. Názov je odvodený z gréckeho slova hippocampus, čo znamená morský koník. Táto časť mozgu ho pripomína. Hipokampus je časť mozgu, ktorá je kľúčová pre pamäť a učenie. V našich tréningových štúdiách, ktoré realizujeme v spolupráci s Fakultou telesnej výchovy a športu UK, sme zistili, že už tri mesiace pravidelného vytrvalostne-silového cvičenia významne zlepšujú pamäť, ale aj fyzickú zdatnosť či rýchlosť chôdze. Kombinovaný tréning s aeróbnym aj silovým cvičením sa považuje za optimálny pre maximalizáciu pozitívneho vplyvu cvičenia na zdravie.

Vplýva cvičenie pozitívne na metabolizmus?

Áno, samozrejme. Cvičenie či dostatočne intenzívny pohyb dokážu veľmi efektívne zlepšiť citlivosť tkanív na inzulín, a to aj u starších ľudí. Zlepšuje sa tak metabolizmus glukózy, ale aj metabolizmus tukov a bielkovín. Trénovaní atléti napríklad dokážu podstatne lepšie odolávať experimentálne podanej infúzii tukov, ktorá vedie aj u inak zdravých ľudí k významnému poklesu biologického účinku inzulínu (inzulín stimuluje vychytávanie glukózy z krvi, a to najmä vo svalstve). Je to aj vďaka tomu, že si ich vytrénovaný sval dokáže lepšie poradiť s náložou tukov, čo nás chráni pred poklesom účinkov inzulínu, ktorý sa spája so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 2. typu. Cvičenie je aj účinným stimulom tvorby bielkovín. Dôležité je dbať na dostatočný prívod bielkovín v strave. Ale dá sa povedať, že pod vplyvom cvičenia dochádza k reštrukturalizácii a k zlepšeniu rôznych fyziologických funkcií viac-menej všetkých tkanív a orgánov. Cvičenie je teda jeden z prirodzených „všeliekov“.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Na stene máte diplom z polmaratónu. Beh je šport, ktorý vás baví najviac?

Najviac by ma asi bavil tanec. Ale beh je výborný relax, také zastavenie v čase. Navyše je intenzívny, je vonku a je poruke. Mám rada aj plávanie, lyžovanie či bicyklovanie.

Priateľka by rada behala, ale bolia ju kolená. Čo má robiť?

Treba si dať pozor na správnu obuv aj na dávku behu. Začať treba pozvoľna, hoci aj rýchlou chôdzou, a len postupne dávku zvyšovať, úmerne tomu, ako sa zvyšuje zdatnosť. Najvyššie riziko úrazov je práve vtedy, ak sa netrénovaní ľudia s príliš veľkým elánom pustia do niečoho, na čo nie sú pripravení. Mimochodom, keď som začala behať, aj mňa prvý rok či dva občas pobolievali kolená. Netreba to siliť, ale netreba sa ani nechať ľahko odradiť. Môže trvať nejaký čas, kým pravidelným primeraným cvičením spevníte celý pohybový aparát. Môžete, samozrejme, zvoliť iný šport, alebo sa poradiť so športovým lekárom, či s rehabilitačným lekárom. Na začiatok je tiež vhodné profesionálne vedenie, najmä ak máte vyššiu hmotnosť, prípadne nejaké zdravotné obmedzenia. Je to motivujúce, pomôže vám to naštartovať sa, naučiť sa správne cvičiť a znížiť riziko prípadného úrazu. Je vhodné poradiť sa so svojím lekárom, ak trpíte nejakým chronickým ochorením.

Je dobré, ak športy striedame?

Je ideálne robiť rôzne športy, obmieňať aktivity a nájsť si ľudí, s ktorými vás to baví. Hlavné je mať z pohybu radosť. Nemali by prejsť dva či tri dni bez toho, aby sme boli bez dávky nejakej intenzívnejšej pohybovej aktivity. Nie preto, že by nám to niekto predpisoval. Sme to my, kto sa takto rozhodne, a my sa potom budeme cítiť lepšie.

Povedali by ste, že dnešné deti sú viac obézne ako v minulosti?

Áno. Okolo desať percent detí má nadváhu alebo obezitu. Vyššia hmotnosť u detí tiež zvyšuje riziko chronických metabolických ochorení, ako je cukrovka 2. typu, hypertenzia, dyslipidémia a metabolický syndróm. Možno povedať, že obezita posúva hranice ich vzniku do nižších vekových kategórií.

Prednáška Barbary Ukropcovej o vplyve fyzickej (ne)aktivity na zdravie. Zdroj – Youtube

Aký je váš názor na to, ako sa u nás staráme o telesnú výchovu na školách?

Školstvo by si určite zaslúžilo viac pozornosti, a to vrátane telesnej výchovy. Motivujúca telesná výchova, ktorá deti baví, má potenciál nielen vypestovať návyk na pravidelný pohyb a zdravší životný štýl, ale je aj skvelou prevenciou a liečbou obezity a významne znižuje riziko vzniku metabolických ochorení. Skvelým „vedľajším účinkom“ je, že cvičenie dokáže zlepšiť aj akademické výsledky. Poukázali na to učitelia telocviku v meste Naperville v štáte Illinois.

Čo podnikli telocvikári v Naperville?

Všetko sa to začalo jedným nadšeným učiteľom telesnej výchovy, ktorý pre záujemcov zaviedol nultú hodinu telesnej výchovy. Deťom sa po istom čase začalo dariť aj akademicky, ich výsledky sa v niektorých predmetoch zlepšili až o dvadsať percent. Pre úspech sa iniciatíva rozšírila a do projektu sa nakoniec zapojili tisícky detí. Ukázalo sa, že boli zdravšie a dosahovali aj lepšie výsledky v škole. Spomeňme si na účinky pravidelného cvičenia na mozog, ako je stimulácia tvorby nových neurónov v hipokampe, zlepšenie pamäti a kapacity učiť sa. Funguje to v každom veku, pri 80-ročných senioroch i deťoch. Ideálne je, ak sa fyzická aktivita kombinuje s duševným tréningom. A presne to sa dialo v školách v Naperville.

Aké aktivity s deťmi robili?

Spočiatku išlo hlavne o aeróbne, teda vytrvalostné cvičenia. Ako sa program rozrastal, ponúkal širšie spektrum športov, hier a rôznych pohybových aktivít, vrátane tanca či kajakovania. Predpokladom sú dobre vybavené telocvične a posilňovne v školách. To, že sa u nás telesná výchova často zanedbáva, je škoda. Odporúčaná dávka pohybu pre deti je minimálne hodina intenzívnej aktivity denne. Koľko detí ju dnes má? Uvedomme si, čomu dnes deti dávajú prednosť. Výskum ukazuje, že tablet a počítačové hry sú ako droga: vieme, že v mozgu vyvolávajú podobné biochemické procesy. Pre pocit uspokojenia a odmeny potrebujeme stále vyššie dávky a viac rôznorodej stimulácie. Pre mozog – najmä pre našu schopnosť sústrediť sa – to môže byť devastujúce.

Niekoľko rokov ste pracovali v endokrinologickom laboratóriu v Spojených štátoch. Ako si na prácu v USA spomínate?

Spojené štáty boli skvelá skúsenosť. Ľudia sa tam k veciam stavajú konštruktívne, prijímajú výzvy a majú záujem riešiť problémy. Aj na Slovensku stretnete ľudí, ktorí majú podobné snahy. Systém im to zatiaľ príliš neuľahčuje, ale to sa môže zmeniť.

V čom je na Slovensku problém? Zaťažuje vás napríklad byrokracia?

Administratívy je pomerne veľa, a áno, veľmi zaťažuje. Vybavovanie stoviek drobností nie je ideálnou podporou kreatívneho potenciálu. To, že je veda nedostatočne financovaná, netreba pripomínať. V roku 2014 sme do vedy a výskumu investovali 0,89 percenta HDP. Česi vynakladajú na vedu minimálne dvakrát toľko, o iných krajinách na západ od nás ani nehovorím. Priemer v EÚ bol vtedy 2,03 percenta. Bez investícií do vedy je pokrok len ťažko predstaviteľný. Veľmi dôležité je aj vytvorenie fungujúceho systému a stimulujúceho mikroprostredia, až potom sa dajú dosahovať nadštandardné výsledky. Prioritou by malo byť vedecké poznanie a snaha veci zlepšovať. Verím, že len nedávno vzniknuté Biomedicínske centrum SAV má veľký potenciál vytvoriť takéto stimulujúce mikroprostredie.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash