piatok

Očkovanie detí, zákaz mučenia a povinná škola, Mária Terézia z nás formovala modernú krajinu

Pred 300 rokmi sa narodila cisárovná a uhorská kráľovná Mária Terézia, zmenila aj dnešné Slovensko.

Mária Terézia, keď bola malá, dospelá a po smrti manžela. Foto – Wikipédia (Andreas Møller), Webumenia.sk (Galéria mesta Bratislavy), Webumenia.sk (Galéria mesta Bratislavy)

Má pôvabnú chôdzu a dôstojné vystupovanie, impozantnú postavu s plnými okrúhlymi tvarmi, svetlé vlasy s nádychom do hrdzava, jej veľké tmavomodré, bystré a láskavé oči sú očarujúce. Pravidelný nos nie je zahnutý ani sploštený. Šarmantný úsmev odhaľuje biele zuby. Ústa má dosť veľké, no pekné. Jej šija a ňadrá sú skvostné a ruky má nádherné, opísal Máriu Teréziu pri nástupe na trón pruský veľvyslanec gróf Podewils.

Nebol však jediný, na koho zapôsobila. Písalo sa o nej ako o „jednom z najkrajších zjavov v Európe”.

Nebola však iba krásna. Popri kráľovských povinnostiach a reformovaní svojej krajiny stihla porodiť 16 detí a dnes by ju mnohí za zladenie rodinného a profesijného života považovali za superženu.

Jej otec Karol VI. v nej už od narodenia videl budúcu panovníčku. Niekoľko rokov sa so svojou manželkou totiž Alžbetou neúspešne snažili splodiť potomka. V izbe mali rozvešané erotické obrázky, chodili do kúpeľov a Alžbete dokonca naordinovali vínnu kúru, ktorá z nej napokon urobila alkoholičku.

Niečo z toho ale zrejme zabralo, pretože 13. mája v roku 1717 sa jej narodila Mária Terézia. Zo zdravej dcéry sa rodičia veľmi tešili. Nechali ju pokrstiť vodou z Jordánu a v kostole dostala zlatú sošku nemluvňaťa.

Karol VI. tušil, že on aj jeho brat budú mať problémy s mužskými potomkami, a preto už v roku 1713, prijal pragmatickú sankciu, ktorá zaručovala nástupníctvo aj ich dcéram. Keď mala Mária Terézia tri roky, začal Karol VI. lobovať za uznanie pragmatickej sankcie vo svojich kráľovstvách aj v okolitých krajinách a strávil tým v podstate zvyšok svojho života. Kvôli tomu prišiel o viaceré územia a podplatil mnohých šľachticov.

Mária Terézia na Uhorskom sneme 1741. Foto Webumenia.sk (Galéria mesta Bratislavy)

Ako ženu ju mohli zvrhnúť

„Akonáhle otec zomrel, tak zmluvy akokoľvek boli podpísané, nič neplatilo. Vrhli sa na Máriu Teréziu ako supy. Ukázalo sa, že viac než akákoľvek zmluva je vždy poriadna armáda a plná pokladnica,” hovorí historik Peter Podolan z Katedry slovenských dejín na Univerzite Komenského.

Mária Terézia však v pokladni veľa peňazí nenašla a armáda nebola práve v najlepšej kondícii. Zvolala členov uhorského snemu na Bratislavský hrad a s korunou na hlave a so synom Jozefom v náručí ich prosila o pomoc. „Ide o Uhorské kráľovstvo, o našu osobu, o naše deti, o korunu.” Charizmatická, dvadsaťštyriročná Mária Terézia apelovala na ich rytierskeho ducha. Na záver stretnutia údajne uhorská šľachta tasila zbrane a nadšenými výkrikmi sľubovala vernosť svojej kráľovnej.

„Považovali ju za svoju. Vojaci boli ochotní za ňu aj umrieť. Smrť je pre vojaka vždy rizikom povolania. Položiť však život za peknú plavovlásku s belavými očami, mladú mamičku, ktorú všetci opustili, azda pripadalo mnohým akési onakvejšie, znesiteľnejšie,” opisuje v biografickej knihe o Márii Terézii spisovateľ Anton Hykish.

Pruský kráľ Fridrich Veľký si medzitým zo severu krajiny uchmatol priemyselné Sliezsko a pri ďakovných bohoslužbách údajne satiricky predniesol vybraný citát z Biblie: „Žena nech sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102296 z vás dostáva správy e-mailom