Denník N

Očkovanie detí, zákaz mučenia a povinná škola, Mária Terézia z nás formovala modernú krajinu

Mária Terézia, keď bola malá, dospelá a po smrti manžela. Foto – Wikipédia (Andreas Møller), Webumenia.sk (Galéria mesta Bratislavy), Webumenia.sk (Galéria mesta Bratislavy)
Mária Terézia, keď bola malá, dospelá a po smrti manžela. Foto – Wikipédia (Andreas Møller), Webumenia.sk (Galéria mesta Bratislavy), Webumenia.sk (Galéria mesta Bratislavy)

Pred 300 rokmi sa narodila cisárovná a uhorská kráľovná Mária Terézia, zmenila aj dnešné Slovensko.

Má pôvabnú chôdzu a dôstojné vystupovanie, impozantnú postavu s plnými okrúhlymi tvarmi, svetlé vlasy s nádychom do hrdzava, jej veľké tmavomodré, bystré a láskavé oči sú očarujúce. Pravidelný nos nie je zahnutý ani sploštený. Šarmantný úsmev odhaľuje biele zuby. Ústa má dosť veľké, no pekné. Jej šija a ňadrá sú skvostné a ruky má nádherné, opísal Máriu Teréziu pri nástupe na trón pruský veľvyslanec gróf Podewils.

Nebol však jediný, na koho zapôsobila. Písalo sa o nej ako o „jednom z najkrajších zjavov v Európe“.

Nebola však iba krásna. Popri kráľovských povinnostiach a reformovaní svojej krajiny stihla porodiť 16 detí a dnes by ju mnohí za zladenie rodinného a profesijného života považovali za superženu.

Jej otec Karol VI. v nej už od narodenia videl budúcu panovníčku. Niekoľko rokov sa so svojou manželkou Alžbetou totiž neúspešne snažili splodiť potomka. V izbe mali rozvešané erotické obrázky, chodili do kúpeľov a Alžbete dokonca naordinovali vínnu kúru, ktorá z nej napokon urobila alkoholičku.

Niečo z toho však zrejme zabralo, pretože 13. mája v roku 1717 sa jej narodila Mária Terézia. Zo zdravej dcéry sa rodičia veľmi tešili. Nechali ju pokrstiť vodou z Jordánu a v kostole dostala zlatú sošku nemluvňaťa.

Karol VI. tušil, že on aj jeho brat budú mať problémy s mužskými potomkami, a preto už v roku 1713 prijal pragmatickú sankciu, ktorá zaručovala nástupníctvo aj ich dcéram. Keď mala Mária Terézia tri roky, začal Karol VI. lobovať za uznanie pragmatickej sankcie vo svojich kráľovstvách aj v okolitých krajinách a strávil tým v podstate zvyšok svojho života. Kvôli tomu prišiel o viaceré územia a podplatil mnohých šľachticov.

Mária Terézia na Uhorskom sneme 1741. Foto Webumenia.sk (Galéria mesta Bratislavy)

Ako ženu ju mohli zvrhnúť

„Akonáhle otec zomrel, tak zmluvy akokoľvek boli podpísané, nič neplatilo. Vrhli sa na Máriu Teréziu ako supy. Ukázalo sa, že viac než akákoľvek zmluva je vždy poriadna armáda a plná pokladnica,“ hovorí historik Peter Podolan z Katedry slovenských dejín na Univerzite Komenského.

Mária Terézia však v pokladni veľa peňazí nenašla a armáda nebola práve v najlepšej kondícii. Zvolala členov uhorského snemu na Bratislavský hrad a s korunou na hlave a so synom Jozefom v náručí ich prosila o pomoc. „Ide o Uhorské kráľovstvo, o našu osobu, o naše deti, o korunu.“ Charizmatická, dvadsaťštyriročná Mária Terézia apelovala na ich rytiersky duch. Na záver stretnutia údajne uhorská šľachta tasila zbrane a nadšenými výkrikmi sľubovala vernosť svojej kráľovnej.

„Považovali ju za svoju. Vojaci boli ochotní za ňu aj umrieť. Smrť je pre vojaka vždy rizikom povolania. Položiť však život za peknú plavovlásku s belavými očami, mladú mamičku, ktorú všetci opustili, azda pripadalo mnohým akési onakvejšie, znesiteľnejšie,“ opisuje v biografickej knihe o Márii Terézii spisovateľ Anton Hykish.

Pruský kráľ Fridrich Veľký si medzitým zo severu krajiny uchmatol priemyselné Sliezsko a pri ďakovných bohoslužbách údajne satiricky predniesol vybraný citát z Biblie: „Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá.“

Historik Peter Podolan tvrdí, že ženu ako nástupníčku trónu až na výnimky akceptovali. „Keby chceli, tak ju ako ženu spochybnia úplne, zvrhli by ju a posadili tam niekoho iného. Ale neurobili to, len jej uchmatli z územia.“

Aj keď sa vláda Márie Terézie nezačala ideálne, krajine nakoniec vládla dlhých štyridsať rokov, počas ktorých prijala množstvo reforiem a na území dnešného Slovenska po celý čas udržala mier.

Mária Terézia so svojím mužom Františkom I. a deťmi počas oslavy sv. Mikuláša. Foto – Wikipedia

Dobové diaľnice

Z Viedne hviezdicovito na všetky strany vychádzali cesty, ktoré ju spájali s ostatnými časťami ríše. Na šírku mali viac ako desať metrov, boli z pevne ubitého štrku a kraje mali vyspádované tak, aby voda odtekala do priekopy. Popri ceste boli nasadené ovocné stromy – kvôli tieňu aj občerstveniu pre cestujúcich.

„Stavalo sa to na etapy a už v tom čase to fungovalo ako PPP projekty. Dávali to šľachticom do prenájmu, tí to postavili, potom udržiavali a brali z toho mýto,“ hovorí historik Podolan.

Mária Terézia týmito cestami urýchlila presun tovarov a zvýšila prosperitu celého regiónu. Na územie Uhorska v tom čase však veľa ciest nesmerovalo, pretože kráľovná nevychádzala s miestnymi stavmi. Tie jej síce na začiatku pomohli s armádou, ale neskôr sa s nimi spolupracovalo veľmi ťažko. V roku 1764 rozpustila uhorský snem a už ho nezvolávala.

Školy len pre katolíkov

Uhorsko sa jej nereformovalo ľahko. Reformy preto skúšala presadiť najprv na rozvinutejších územiach, akými boli Rakúsko a Čechy.

Známa školská reforma s náz­vom Ratio Educationis z roku 1777, ktorou zaviedla povinnú školskú dochádzku v celej krajine, vyzerala dobre najmä na papieri. „U nás je problém, a to je naše uhorské dedičstvo, že zákony často aj sú dobre nastavené, ale to dodržiavanie už je horšie,“ hovorí Podolan.

V knihe Jeana-Paula Bleda Mária Terézia sa píše, že v dobových dokumentoch ju vyobrazili, ako sa pozerá do zošitov žiakov a povzbudzuje ich odmenami, pričom rodičov, čo deti nepustili do školy, trestá.

Na bratislavskom námestí Ľudovíta Štúra sa kedysi nachádzal pomník Márie Terézie. Foto – Webumenia (Galéria mesta Bratislavy)

Dva roky pred školskou reformou zrušila jezuitské rády, ktoré mali v rukách viacero škôl, a začala ich nahrádzať školami, ktoré mali byť svetské. Ako katolíčka si však nevedela predstaviť, že by na školách nebolo aj náboženstvo, a preto šlo o prakticky katolícke školy. Navštevovať ich nemohli židia ani evanjelici.

Z dnešného pohľadu by boli jej postoje k iným náboženstvám radikálne. Konvertitov, teda katolíkov, ktorí prestúpili na inú vieru, väznila a židov na niekoľko rokov napríklad vyhnala z miest na západe krajiny. Západné kresťanstvo totiž židov vnímalo ako tých, čo ukrižovali Krista a ktorí si so sebou z generácie na generáciu prenášajú dedičný hriech. Jej syn Jozef II. už bol otvorenejší a vydaním tolerančného patentu ich zrovnoprávnil aspoň vo svetských úradoch a školách.

Mária Terézia bola našou prvou osvieteneckou vládkyňou. V jej rozhodnutiach sa preto ešte stále miešali moderné a tradičné prvky.

Zakázala napríklad mučenie pri výsluchoch, ale nie úplne. Pri podozreniach zo závažného bosoráctva ho smeli použiť.

Na druhej strane sa však v knihe Jeana-Paula Bleda spomína aj prípad, keď jedno české knieža usvedčili z týrania svojich poddaných. Mužov vraj bičovali do krvi a mučili a tehotné ženy bili. Štátna rada bez váhania nariadila exemplárne potrestanie: Na niekoľko rokov mu odňali správu panstva, ako odškodné musel obetiam vyplatiť tisícky zlatých a spolu s pokutou hradil aj výdavky spojené s vyšetrovaním.

Z Uhorska bola za trest obilnica

Mária Terézia chcela, aby jej monarchia mala aspoň nejaký systém. Prijala jednotnú menu, zjednotila miery a váhy, začala so sčítaním ľudu, zriadila pozemkovú knihu, očíslovala domy. Vďaka nej máme dodnes párne čísla domov na jednej strane cesty a nepárne na druhej. Zaviedla veci, ktoré sa nám dnes zdajú samozrejmé.

Podolan však upozorňuje, že tieto reformy nezavádzala len kvôli poriadku v krajine. Smerovali najmä k tomu, aby sa mohli nehnuteľnosti poddaných zdaniť.

Vďaka pozemkovej knihe, teda urbáru, vedela podľa veľko­s­ti a kvality pôdy každému určiť primeranú daň a jeho povinnosti. V osemnástom storočí poddaní ešte stále pracovali u zemepánov. Mária Terézia dala vďaka urbáru zemepánom strop a nastavila maximálnu dĺžku prác, ktoré mohli od poddaných vyžadovať. Minimálne šlo o 13 dní ročne, maximálne o 3 dni v týždni. Ak zemepán chcel, aby odpracovali viac, musel im zaplatiť.

Mária Terézia totiž vedela, že ľuďom v jej krajine musí zostať toľko, aby dokázali prežiť a nehladovali. Uvedomovala si, že jej krajina je len taká bohatá, aký bohatý je jej ľud.

Podolan tvrdí, že pred urbárskou reformou poddaní síce pracovali u zemepánov „od svitu do mrku“, ale svoju prácu nerobili veľmi svedomito. Vedeli, že nerobia na vlastnom a často ich nikto ani nekontroloval.

„Týmto sa čas skrátil a práca sa zefektívnila. Ak by od nich zemepán vyžadoval viac práce, mohli ho súdne napadnúť. Svoje základné práva poznali prekvapivo dobre,“ tvrdí Podolan.

Vďaka zákonom bola Mária Terézia populárna nielen u poddaných, ale aj u katolíckych kňazov. Pápež jej dokonca udelil čestný titul apoštolskej kráľovnej a to aj napriek tomu, že počas svojej vlády z kalendára vypustila 22 sviatočných dní, väčšinou kresťanských, kvôli oživeniu hospodárstva.

Snažila sa do Uhorska priniesť aj trocha priemyslu, jej manžel založil v Šaštíne manufaktúru na bavlnené textílie a v Holíči porcelánovú manufaktúru. Priemyselné pokusy na našom území však stopla, keď s ňou uhorské stavy nechceli spolupracovať. Z Uhorska za trest urobila obilnicu a manufaktúry sa na jeho území mohli zakladať len s panovníckym súhlasom.

Mária Terézia s rodinou. Foto – Wikipedia/Martin van Meytens

Šestnásť detí za pätnásť rokov

Jej manžel, František I. Lotrinský bol po celý čas jej vlády v úzadí. Aj keď bol ich sobáš vopred dohodnutý, vraj sa skutočne milovali a mali aj spoločnú spálňu, čo vtedy nebolo v kráľovských rodinách bežné. Ich manželstvo by sme dnes pokojne mohli považovať za naozajstnú lovestory. Objavili sa síce chýry o tom, že Mária Terézia mala niekoľko milencov, podľa historikov však tieto tvrdenia nie sú ničím podložené. Navyše to nesedí ani k jej obrazu úprimne veriacej katolíčky.

S manželom si však po svadbe užila pomerne dosť. „Moderato, pokojne,“ dohováral raz zaťovi Karol VI., keď v noci s Máriou Teréziou zlomili posteľ. Zomrel rok predtým, než Mária Terézia porodila syna Jozefa, mužského nasledovníka trónu.

Prvé roky svojho vládnutia bola Mária Terézia prakticky stále tehotná. Za pätnásť rokov porodila šestnásť detí, desať z nich sa dožilo dospelosti.

Na jednej strane vraj šťastne hovorila, že „človek nemá detí nikdy dosť, v tomto som nenásytná“. Na druhej strane sa vraj už po desiatom dieťati svojej neteri Márii Antónii Saskej priznala, že už by to možno aj stačilo.

Na svoje deti bola prísna, vyžadovala bezvýhradnú poslušnosť a netolerovala im žiadne výstrelky. Mária Antoinetta po od­chode z viedenského dvora napísala: „Milujem cisárovnú, no bojím sa jej, aj keď je ďaleko.“ Jozef od nej vraj raz dokonca dostal aj trstenicou.

Máriu Teréziu rozčuľovalo, keď videla, ako ich manžel rozmaznával. Po smrti muža napísala: „Otec ich zbožňoval a nič im nevedel odmietnuť. Ja v tom nemienim pokračovať.“

Život Márie Terézie sa zmenil so smrťou jej manžela. Až do konca života sa už obliekala len do čiernych šiat, šperky rozdala a od svojich dvorných dám očakávala, že sa rovnako ako ona prestanú maľovať.

mária terézia svadba
Mária Terézia počas svadobnej hostiny. Foto – Wikipedia

Zoči voči smrti

Vstávala skoro ráno, po rannej toalete šla na omšu a po nej sa podávali raňajky alebo len horúca káva. Asi hodinu strávila so svojimi deťmi a o pol desiatej už na ňu čakala práca. Na poludnie bol obed, opäť káva, hodinka s deťmi a o štvrtej sa vracala späť do práce. Zvyčajne pracovala až do pol deviatej. Ak práve neplánovala ísť do divadla alebo na koncert.

Pracovala priemerne sedem hodín denne, čo bolo omnoho viac, ako jej predchodcovia. Bola jednou z prvých, ktorí svoju moc nevnímali len ako privilégium, ale aj ako poslanie.

Napriek tomu, že bola „z božej milosti rímska cisárovná“ a nikomu sa v tom čase nemusela zodpovedať vo voľbách, často si nechávala poradiť od svojich vzdelaných radcov a jej vláda bola pre Uhorsko veľkým prínosom.

Nepremýšľala len ako panovníčka, ale aj ako žena a matka. Keď jej šestnásťročná dcéra zomrela na čierne kiahne, začala podporovať očkovanie. Lekárom a ránhojičom kontrolovala diplomy a do každej stolice pridelila aspoň jedného. Z lekárskych fakúlt už nevychádzali len lekári, ale aj pôrodné babice.

V Banskej Štiavnici založila prvú banskú akadémiu na svete a dala do obehu prvé papierové peniaze v Uhorsku.

Keď ju pred smrťou zachvátil kašeľ a oni ju vyčerpanú ukladali do postele, aby sa pokúsila zaspať, odmietla. „Bojím sa zaspať, nemienim sa dať prekvapiť smrťou v spánku. Chcem ju vidieť zoči-voči!“

Zomrela na pohovke, kde s ňou syn Jozef trávil posledné chvíle. „Vaša Výsosť neleží dobre,“ hovorí jej Jozef.

„Dosť dobre na to, aby som zomrela,“ odpovedala Mária Terézia.

Teraz najčítanejšie