Denník N

Dizajnér Štefan Klein: V AeroMobile som skončil, teraz vyvíjam AirCar

Po odchode z AeroMobilu prichádza Klein s novým lietajúcim autom, ktoré predstavuje úplne nový modulárny koncept umožňujúci viaceré modifikácie: 2- až 4-sedadlové verzie, kabriolet a verzia sedan, dvojmotorové riešenie a možnosť obojživelného použitia. Vizualizácia – Klein, Aircar
Po odchode z AeroMobilu prichádza Klein s novým lietajúcim autom, ktoré predstavuje úplne nový modulárny koncept umožňujúci viaceré modifikácie: 2- až 4-sedadlové verzie, kabriolet a verzia sedan, dvojmotorové riešenie a možnosť obojživelného použitia. Vizualizácia – Klein, Aircar

Štefan Klein vytvoril aeromobil, ako jediný na ňom zatiaľ aj letel. Pred pár týždňami z AeroMobilu odišiel. Sna o lietajúcom aute sa však nevzdal. Teraz predstavuje úplne nový model s úplne novými technickými riešeniami a možnosťami: AirCar.

Pred 30 rokmi Štefan Klein sníval, že urobí lietajúce auto. Ako inžinier a dizajnér v jednej osobe ho začal modelovať. Pred dvomi rokmi s treťou generáciou jeho prototypu vzlietol do vzduchu a AeroMobil sa stal svetovou senzáciou. Teraz z AeroMobilu odišiel. Aj preto, že firma sa dostala do fázy, keď sa sústreďuje na veľkovýrobu a jeho baví vývoj a hľadanie najkrajšieho a technicky najlepšieho modelu. Sna o lietajúcich autách sa však nevzdáva. Už teraz má rozpracovaný úplne nový prototyp, volá ho AirCar.

Prečo ste odišli z AeroMobilu, ktorý ste vymysleli, postavili?

Pre mňa je to množstvo spomienok, polovica môjho života. Ten moment, keď sa môj sen stal skutočnosťou a zrazu som letel v lietajúcom aute, je pocit, ktorý je neopísateľný, nad všetky pocity. Bol to nádherný čas, pionierske obdobie. Ale ak odstrihnem sentiment, musím priznať, že AeroMobil sa dostal do fázy, ktorá ma už nenapĺňala. Celkom logicky sa stále viac riešila komerčná stránka veci a ako sa z toho stane finálny produkt. Prišli noví ľudia, ktorí zrazu robili aj veci, ktoré som robil ja a miloval som to. Absolútne chápem, že profesionálna firma musí mať profíkov, ktorí robia konkrétne úlohy. Integrácia viacerých úloh v jednej osobe nie je pre firmu najlepšia. Mne však začala chýbať tvorivá robota. Mal som rád vývoj, hľadanie riešení, konceptov a v AeroMobile som zrazu túto možnosť postupne strácal.

Vás teda zaujíma viac vývoj samotného prototypu a nie to, keď sa to má už stať produktom pre užívateľov?

V tom vznikol názorový spor medzi mnou a Jurajom Vaculíkom, ktorý bol druhým spolumajiteľom AeroMobilu. Ja som si myslel, že ešte stále je čas venovať sa vývoju, Juraj bol presvedčený, že sa už treba pripravovať do výroby.

Veríte, že sa z AeroMobilu môže stať masovo používaný dopravný prostriedok?

Verím, že lietajúce autá majú budúcnosť. Ale budú sa o ňu pokúšať viaceré tímy. Podmienky na zvládnutie AeroMobil určite má, má dostatok profesionálnej kvality a dôležité je, aby mal aj dosť peňazí a nadšenia. Ja som však v AeroMobile skončil a preto mi neprináleží o tom hovoriť. Ja môžem len držať palce.

Už nebudete pri tom.

Verím ateliéru, ako miestu, kde sa tvorí. Lockheed ako jedna z najväčších firiem v letectve si dodnes zachováva takýto priestor. Zdanlivo je to nelogické. V totálne profesionalizovanej a obrovskej firme si držia niečo, čo je práve v opozícii k racionálnym procedúram. Dokonca to má aj netradičné pomenovanie „skunk works“ (smrdľavé práce). Práve tam je však šanca urobiť niečo inovatívne a prevratné. Negovaním štandardu vytvárate nový štandard, ktorý posúva svet ďalej. Tomuto paradoxu verím.

Na začiatku bol váš sen o lietajúcom aute, nedúfali ste, že si to bude môcť kúpiť ktokoľvek?

V roku 1989, keď som robil diplomovku, som vôbec nerozmýšľal nad tým, že by som lietajúce auto vyrábal. Pre mňa to bol úplne naivný sen, ktorý sa prepojil s novembrom 89. Bol to sen o slobode. Lietanie pre mňa bola sloboda. Sedel som v škole nad Bratislavou a pozeral som sa na Rakúsko. Zrazu sa tam dalo ísť. V tom momente sa zdalo všetko možné. Chcel som si splniť ďalší sen a urobiť niečo, čo by sa mohlo voľne pohybovať v tom novom otvorenom priestore. Zrazu sa mi zdalo možné aj to, čo bolo vo verneovkách, zrazu tu mohol pristáť aj Fantomas.

Kedy ste sa posunuli viac do reality?

Časom som to začal brať ako výzvu. Chcel som ukázať, že sme rovnako tvoriví a schopní ako konštruktéri inde vo svete. Lietajúce auto sa stalo mojím permanentným výtvarným a aj technickým problémom. Stalo sa to mojou životnou témou. Potom sa mi podarilo na prvých prototypoch prvýkrát odskočiť od zeme a vtedy som sa zaťal, že to musím dostať do luftu.

Čo bola ďalšia výzva?

Aby sme to urobili bezpečné a aby sme založili firmu. A paradoxne tam som sa dostal do štádia, v ktorom som sa prestal vidieť. 

Aeromobil 1.0 1990 – 1994 z projektu pre diplomovú prácu sa vyvinul prototyp lietadla, ktoré malo schopnosť pohybu po ceste.
Aeromobil 2.0. 1995 – 2009 druhý prototyp sa podarilo Kleinovi odlepiť od zeme a uveril, že lietajúce auto naozaj môže byť realita.
Aeromobil 2.5. 2010 – 2013 predprototyp na reálne testovanie základných funkcií. Skúšobný test na piešťanskom letisku.
AeroMobil 3.0. 2014 – 2016 nový prototyp absolvuje testy vo vzduchu. Video z letu na nitrianskom letisku sa stane svetovou senzáciou.

Má AeroMobil bez vás šancu? Doteraz ste na ňom leteli iba vy. Nebudú chýbať vaše skúsenosti?

Moja prítomnosť nie je bezpodmienečne nutná. Tím veľmi špecializovaných ľudí môže dať firme lepší výkon ako jeden človek. Svet lietadiel je však fascinujúci aj tým, že stále tam môže byť prítomný renesančný výkon. Väčšina šéfkonštruktérov, napríklad Boeing, Northrop alebo Iľjušin mali schopnosť riešiť originálne technické problémy a súčasne vytvoriť formy, ktoré zniesli tie najprísnejšie estetické kritériá. Niektoré sa stali ikonické. V oblasti vývoja a inovácií môže jednotlivec zohrať kľúčovú rolu a často sa nedá nahradiť kolektívnou snahou.

Ako je možné, že práve v takom sofistikovanom projekte, ako je lietajúce auto, určuje trend tím zo Slovenska?

Neviem na to dať odpoveď. Nie je to tým, že by sme to robili jediní. O lietajúce auto sa pokúšajú aj Američania, Nemci. Rusi teraz vypísali celoštátnu súťaž na lietajúce autá. Tých pokusov je veľa. Môže byť, že mojou výhodou bolo, že som bol vlastne laik. Nebol som zaťažený rokmi výskumu, obrovskou ťarchou systematickej práce. Niekedy môže laik priniesť riešenie, ktoré sa vymyká štandardu, postupom, ktoré sa považujú za overené.

Video z letu na nitrianskom letisku v roku 2014,
ktoré má dodnes na YouTube viac ako 11 miliónov videní: 

Bolo dôležité, že ste študovali techniku aj dizajn?

Od začiatku som sa na to nepozeral iba ako na technickú, ale aj estetickú výzvu. Nerozmýšľal som, ako to skonštruovať a potom tomu dodať nejaký pekný tvar. Išlo to súbežne, čo nie je práve klasický prístup.

Akú rolu v tom zohráva fakt, že Slovensko sa stalo veľmocou automobiliek?

Na Vysokej škole výtvarných umení sme hneď po revolúcii začali spolupracovať s Volkswagenom, ktorý prišiel do Bratislavy. Tam som sa naučil, že od začiatku musíte rozmýšľať nie len nad technickými parametrami auta, ale aj nad jeho vzhľadom. Automobilky vedia, že aj najdokonalejší stroj sa musí páčiť, musí u ľudí vzbudiť emóciu.

Rozhodnutie odísť muselo byť veľmi ťažké. Je to vaše dieťa, ktoré ste opustili. Prečo ste to napriek tomu urobili?

Je to veľmi ťažké. Ale slobodné rozhodovanie je pre mňa najdôležitejšie. V ateliéri som nemusel nikoho rešpektovať, všetko sa koncentrovalo na tvorbu. Jediný, koho som musel poslúchnuť, je moja manželka. Keď mi povedala, že už príliš dlho „brúsim“, že nemôže zaspať, prestal som. Bývam v Nitre na hrade a vyrušoval som určite aj seminaristov pri večerných modlitbách. Ale aj tí mi to tolerovali, lebo sa im zdalo, že robím niečo zaujímavé. Vo firme som zrazu musel chodiť na porady, poslúchať iných ľudí a v záujme úspechu som to musel akceptovať. Viem, že to tak musí byť, ale ja sa v tom necítim dobre.

Nevedeli ste sa zmieriť s pozíciou spolumajiteľa, ktorý už nie je dizajnér a konštruktér?

My sme sa s Jurajom Vaculíkom ako spolumajitelia rozišli aj v predstave, ako sa má uberať firma. Ja som bol presvedčený, že sa máme ešte venovať vývoju, ktorý je v prípade auta a súčasne lietadla veľmi zložitý a samotná výroba je ešte relatívne ďaleko a nemáme doriešené všetky otázky. Juraj sa koncentruje na výrobu a všetko smeruje k nej. Má to svoju logiku, ale zároveň to zmenšovalo možnosť vytvárať vlastný autentický priestor. Myslím si, že to bol hlavný dôvod môjho odchodu, i keď to vôbec nebolo jednoduché.

 Štefan Klein (58) sa narodil v Nitre. Vyštudoval Strojnícku fakultu SVŠT a dizajn na VŠVU v Bratislave. Študoval aj vo Francúzsku. V roku 1993 na VŠVU zakladal prvý ateliér transport dizajnu na Slovensku, ktorý vedie. Venuje sa navrhovaniu dopravných prostriedkov. Vytvoril desiatky prototypov, od malých elektromobilov až po lietajúce autá.

Lietajúce auto Štefana Kleina

1989
Diplomová práca na VŠVU na tému lietajúce auto.

1990 – 1994
Prvý koncept aeromobilu a na konci prvý funkčný prototyp Aeromobil 1.0.

1995 – 2009
Vývoj Aeromobilu 2.0.

2010
Do projektu AeroMobil vstupuje Juraj Vaculík, ktorý sa stáva spolumajiteľom firmy.

2010 – 2013
Prototyp AeroMobil 2.5 predstavili na konferencii SAE AeroTech v Montreale.

2014
Prototyp AeroMobil 3.0 absolvuje testy vo vzduchu. Video z letu na nitrianskom letisku sa stane svetovou senzáciou.

2015
Do firmy vstupuje prvý veľký investor, venture fond LRJ Capital. Pri skúšobnom lete na letisku pri Nitre sa aeromobil zrútil. Pilot Štefan Klein stihol aktivovať záchranný padák celého stroja.

2016
Nezhody medzi Kleinom a Vaculíkom. Do tímu prichádzajú odborníci zo zahraničia, napríklad konštruktér zo sveta Formuly 1.

2017
Novým investorom je Patrick Hassel z firmy c2i, kupuje väčšiu časť podielu Štefana Kleina. Ten z firmy odchádza a rozbieha projekt AirCar.

Odchod vám dáva priestor na nový sen?

Jasné. Dopravný prostriedok, ktorý spája prepravu po zemi aj vo vzduchu, je moja večná téma. Robím na tom.

Môžete na niečom takomto robiť, keď ste odišli z AeroMobilu?

Súčasťou môjho odchodu je aj džentlmenská dohoda, že nebudem pokračovať v práci s patentami, ktoré som vymyslel pre AeroMobil. Ani nemá zmysel, aby som sa pokúšal konkurovať plne profesionálnemu tímu, v ktorom je 60 ľudí. Ak by som mal o to záujem, mohol som zostať. Mňa však zaujíma niečo nové. Chcem vyvíjať nový koncept.

Aký?

Rôzne formy dopravy, ale aj lietajúce auto. Nie AeroMobil, ale objekt, ktorý bude lietať aj jazdiť na kolesách.

Čo môže byť iné ako AeroMobil, na ktorom ste robili doteraz?

Vývoj v tejto oblasti je veľmi dynamický a priniesol vyprofilovanie viacerých kategórií. Napríklad roadable aircracft (jazdiace lietadlo), kam patrí AeroMobil a flying car (lietajúce auto). Mňa teraz zaujíma to druhé. Volám to AirCar.

Aký je v tom rozdiel?

Je to, ako keby ste robili genetické manipulácie. Jazdiace lietadlo vychádza z DNA lietadla a pokúšate sa ho upraviť tak, aby malo akceptovateľné parametre na pozemných komunikáciách. Pri lietajúcom aute je základ auto, ktoré musíte doplniť zariadením vyvodzujúcim vztlak. História od roku 1916 priniesla relatívne jednoduché riešenia priameho kríženia auta a lietadla. Výsledky sa však v minulosti nepresadili. Budúcnosť určite prinesie existenciu samostatných kategórií, s vlastnými parametrami a úplne novým dizajnom. 

Vizualizácia – Klein, Aircar

V čom je kategória lietajúceho auta výhodnejšia?

AirCar mi umožňuje stavať celú rodinu vozidiel. Už som predložil patent na AirCar, ktorý umožňuje prepraviť štyroch ľudí, druhý, ktorý má dva motory a tretí, ktorý bude môcť pristávať aj na vode. To všetko sú úplne nové modifikácie.

Aký význam má, ak by AirCar mal dva motory?

Už to nemusí byť iba na prepravu majiteľa, ale môže sa použiť aj na komerčné účely. Môžete v tom voziť ľudí. Dva motory sú v letectve aj dnes podmienkou bezpečnosti pre prípad, že by jeden motor zlyhal. Pre letecké taxíky to môže byť zásadná vec.

Ako je možné, že pri AirCare zrazu viete dostať dnu štyroch ľudí alebo dva motory?

Vďaka úplne novému konceptu a postupu pri transformácii z lietadla na auto. Krídlo sa nezasúva horizontálne, ale najskôr sa zmenší, zdvihne a potom zasunie zvrchu do centrálneho telesa vozidla. Medzi zaklopenými krídlami sme získali nový priestor, ktorý umožnil aj nové využitie.

Pri Aeromobile vám trvalo 25 rokov, kým ste sa dostali od nápadu k lietaniu. Ste pripravený prejsť celým tým procesom znovu?

Trvalo to dlho, ale pomedzi to som robil stovky iných vecí. Robil som to zväčša popri mojej práci, popri škole. Mám oveľa viac skúseností a nemusí to trvať tak dlho.

Oslovili vás veľkí hráči a ponúkli vám, aby ste pokračovali pri vývoji lietajúceho auta pre nich?

Je to stále veľmi riskantný biznis, preto do toho pravdepodobne nepôjdu veľkí hráči v doprave, ale trend je jasný a začínajú sa o to zaujímať aj firmy, ako je Google alebo Uber. 

Vizualizácia – Klein, Aircar

Aký máte plán s vývojom AirCaru?

Na letisku v Nitre, kde som vyrástol a kde som vyrobil aj prvé prototypy Aeromobilu, so mnou zostali moji kolegovia, ktorí chcú pokračovať so mnou ďalej. Chcem tam vytvoriť dizajnérsko-vývojárske pracovisko, ktoré nebude na začiatku zaťažené byrokraciou a podriadené len cieľu masovej výroby.

Nie je to len osobný sentiment, ktorý vás viaže k nitrianskemu letisku? Dá sa to tam vôbec?

Na tom letisku bol hlavným mechanikom už môj dedko, môj otec tam trávil všetok voľný čas. Tam vyrástol môj brat, ktorý je dnes pilotom Boeingov a ja som tam začal lietať aj stavať prvé aeroplány. Ten sen mal už môj otec. A ešte v 80. rokoch sme tam zvárali konštrukciu, ktorá mala byť kostrou dielne, kde chcel otec stavať aeroplány. O desať rokov neskôr sme ju s bratom zobrali z kríkov a tá dielňa dnes naozaj stojí, tam vznikla prvá prototypová dielňa Aeromobilu a teraz tam vzniká AirCar. Je to sentiment, ale funguje to.

Opakujete, že vás viac ako výroba zaujíma vývoj. Ale chcete, aby sa to naozaj vyrábalo a dostalo sa to k ľuďom?

Jasné. Chcem to robiť tak, aby to bolo certifikovateľné, ale nechcem sa primárne zaťažovať prípravou na masovú výrobu. Verím, že potom nájdeme partnera, ktorý to bude chcieť vyrábať. Nakoniec to pokojne môže byť aj AeroMobil alebo niekto iný.

Veríte, že AirCar vás raz odvezie z Bratislavy do Prahy?

Verím. Je to výzva. 

Vizualizácia – Klein, Aircar

Veríte ešte, že autá budú lietať?

Jednoznačne. Verím, že budú objekty, ktoré budú nahrádzať úlohu auta a lietadla. Budú to objekty, ktoré sa budú prepravovať z miesta A do miesta B po zemi, vo vzduchu a aj na vode.

Dodnes sa to však nepodarilo dotiahnuť, prečo by sa to malo podariť teraz?

Sen o lietajúcom aute vznikol prakticky okamžite, ako vyrobili prvé auto a prvé lietadlo. Ľudia si to hneď spojili. Teraz sa zmenili zásadným spôsobom technológie a prostredie. Na jednej strane máme vážne environmentálne problémy, je nás viac a infraštruktúra, ktorá by nám mala slúžiť, nestíha. Na druhej strane technológie skočili o obrovský kus vpred a výrazne sa zmenila naša schopnosť pracovať s energiou, ale aj komunikačné možnosti a vďaka GPS aj orientácia. To nám určite v najbližších rokoch umožní ísť do vzduchu, ktorý je oproti cestám slobodnejší a voľnejší.

Nie je to stále príliš drahé?

Ešte pred pár rokmi ste potrebovali milióny, aby ste napríklad dokázali vylisovať prvky krídla alebo karosériu auta. Dnes máme materiály, ktoré viete upraviť do potrebného tvaru za pár eur. A majú pritom potrebné technické vlastnosti. Je to fenomén tejto doby. Nepotrebujete milióny a tisíc ľudí, ktorí na tom pracujú. S najmodernejšími technológiami pracujú v startupoch malé tímy a majú obrovské možnosti. Stačí vám výborné vzdelanie a nadšenie.

Tieto nové možnosti však neplatia len pre lietajúce autá. Rovnako sa to týka aj vznášajúcich sa dronov, ktoré sa za posledný čas objavujú stále častejšie.

Je to len potvrdenie, že sa k tomu blížime. Už teraz sa objavujú viaceré podoby, ako bude doprava vyzerať. Je to podobné, ako keď vymysleli auto. Vznikol motocykel, nákladné auto a rôzne verzie áut. Využívali spaľovací motor, ale vyzerali inak. Teraz to bude podobné. Možnosť vertikálneho vzlietnutia, ktorú priniesol vrtuľník, má nasledovníkov v dronoch.

Nie je práve to budúcnosť?

Sú to útvary, ktoré majú viacero vrtúľ a viaceré elektromotory. Stále však nie je doriešená energia. Batérie majú svoje limity, i keď je jasné, že sa to bude zlepšovať. Dolet 50 alebo 100 kilometrov už bude zaujímavý. Na druhej strane máte aerodynamiku krídla, ktorá vám umožňuje ísť s menším výkonom rýchlejšie, a tým pádom môžete letieť na dlhé vzdialenosti veľmi efektívne. 

AirCar bude mať aj verziu pre štyroch pasažierov. Vizualizácia – Klein, Aircar

Lietadlá vyzerajú v princípe stále rovnako. Je tam zásadná zmena?

Vidieť to pri veľkých lietadlách. Pred pár rokmi ste spálili na jedného pasažiera na sto kilometrov oveľa viac litrov paliva, ako potrebujete dnes. Radikálne sa znižujú energetické náklady, krídlo sa stáva výhodou a vieme, že sú ešte obrovské možnosti v aerodynamike.

Podľa vás teda budú vedľa seba existovať drony a lietajúce autá, lebo každý bude ponúkať inú výhodu?

Drony sa uplatnia v mestách. Nie len na prepravu cestujúcich, ale aj ako záchranná služba, hliadkovanie. Určite to bude budúcnosť taxíkov. Bude to nepochybne výhodnejšie ako vrtuľníky, ale stále nás bude obťažovať veľký hluk a dolet bude obmedzený. Na dlhšie vzdialenosti budú lietajúce autá.

Môžu v takejto konkurencii uspieť?

Ponúknu niečo iné. Možnosť pohybu vo vzduchu aj na zemi, bez toho, aby ste museli kombinovať viaceré spôsoby dopravy.

Nie je ich nevýhodou, že potrebujú dráhu na vzlietnutie a pristátie?

Čiastočne áno. Ale nemôžete si to predstavovať ako osvetlenú runway pre veľké lietadlá. Bude stačiť 200 – 300 metrov a ste vo vzduchu. Nemusíte mať betónovú dráhu, ale stačí lúka. Už dnes máme aj na Slovensku množstvo malých letísk, kde by sa dalo pristáť. A v budúcnosti to môže byť trávnatá plocha pri diaľnici.

Znie to stále ťažko predstaviteľne.

Po roku 1989 sme zažili obrovský boom ultraľahkých lietadiel. Na Slovensku dnes máme päť firiem, ktoré robia špičkové ultralighty. Ultraľahké lietadlá otvorili leteckú dopravu pre širšie masy. A tiež to vyzeralo nepredstaviteľne. Bola obrovská diskusia, či to nie je nebezpečné. Že bude veľa nehôd, zrážok a úmrtí. A nie je to tak. Technológia drží kontrolu a ľudia sú disciplinovaní. 

Vizualizácia – Klein, Aircar

V čom pomáhajú technológie?

Technológia aj menej skúsenému pilotovi hovorí: neleť do tohto počasia, lebo to bude zlé. Technológia vám hovorí, kam letieť, a dovedie vás až na miesto a technológia vám umožňuje byť stále v kontakte so zemou. K tomu všetkému máte k dispozícii prepracované záchranné systémy. Aj ja som tu vďaka záchrannému padáku, ktorý som použil počas testovacieho letu. Skúsenosti jednoducho nahradila technológia a postarala sa o to, že napriek masovosti nie je lietanie nebezpečnejšie ako v minulosti.

Dá sa to však zvládnuť, ak sa vzduch ešte viac zahustí?

Pri leteckej doprave sa za posledné roky násobne zvýšil počet letov. Chaosu bránia moderné IT technológie, ktoré zabezpečujú, aby nedošlo ku kolízii. Počítače budú aj v budúcnosti zohrávať úplne zásadnú úlohu pri bezpečnosti. Ešte stále však lietanie ponúka niečo, čo cestná doprava už nedokáže.

Čo?

Slobodu. V aute sme ju už dosť stratili. Prísť autom ráno do mesta alebo z neho večer odchádzať vám trvá hodiny. Pri ceste do Prahy musíte rátať aj so zápchami, s opravami, k bežnému času jazdy musíte prirátať rezervu. Na lietadle mám stále voľné nebo. Zastaviť ma môže iba počasie.

To sa však zmení, ak budú ľudia lietať tak jednoducho ako dnes jazdia na autách.

Už dnes je počítač schopný zorganizovať prílet a odlet v lieviku nad letiskom tak, že kadencia vzletov a pristátí v porovnaní s nedávnou minulosťou je neporovnateľná.

Akú rolu v celom tomto uvažovaní predstavuje vývoj bezpilotných áut a aj lietajúcich objektov?

Je to trend, ktorý umožňuje dokonalá technológia. Ale dobrým príkladom je veľké letectvo. Tam je autopilot obrovskou pomocou už roky. Je schopný držať letovú hladinu, kurz, priblížiť sa k zemi. Ak by lietadlo musel riadiť sám pilot, bolo by to únavné, nebezpečné, lebo človek robí chyby. Ale ani autopilot nie je bezchybný. Stále môže nastať situácia, že zlyhá a vtedy nastúpi pilot, ktorý je systematicky trénovaný a testovaný. Autopilot sa teraz dostáva už aj do malých lietadiel. Aj tam si viete nastaviť trasu, výšku letu a automat to za vás urobí lepšie ako vy.

Nestratí sa kus tej slobody, o ktorej hovoríte?

Keď som začínal lietať, boli to ešte stále časy Exupéryho. Mal som mapu na kolenách a každý let bol risk, dobrodružstvo. Som zástanca technológie, lebo je to úžasné. Ale áno, hrozí, že kus tej slobody a vášne sa vytratí.

Kleinove prototypy

Vytvoril desiatky prototypov, od bambusovej motorovej kolobežky až po lietajúce auto. Navrhol rušne, bagre, autá, motorky, autobusy. Tri z nich sú pre neho špeciálnou skúsenosťou:

Lokomotíva

V polovici 90. rokov som dostal možnosť urobiť celú lokomotívu. Vtedy tu také nikto nerobil. Aj dnes ma udivuje drzosť, ktorú som vtedy mal. Oslovili ma ľudia z prostredia železničnej dopravy a chceli, aby som prerobil prednú masku. Ja som im povedal: odpíľme to celé a urobím úplne novú karosériu. Dovtedy som nerobil žiadnu karosériu ani autá a už vôbec nie lokomotívy. Dostal som od nich pol roka a ja som do toho rizika išiel. Ten projekt bol pre mňa cenný nielen pre tú obrovskú príležitosť, ale aj preto, že sme ako vôbec prví použili v komplexnej podobe digitálnu technológiu. Tá lokomotíva mohla priniesť revitalizáciu niekoľkých firiem a nové témy pre vysoké školy. To, že sa nevyrába, je mi nesmierne ľúto.

Bager

Moju lokomotívu ocenili aj vo svete, a tak si ma všimla švajčiarska firma, ktorá vyrába bagre. Na rozdiel od slovenských firiem presne vedeli, čo chcú, a išlo im naozaj o vytvorenie prototypu, ktorý budú vyrábať, a nie iba minúť peniaze. Vedenie firmy chcelo modernú karosériu a dali mi šancu aj napriek odporu ich konštruktérov. Ten bager sa vyrába dodnes, už 15 rokov, a dokonca sa vyrába na Slovensku, lebo cezo mňa sa dostali až k nám.

Elektromobil

Vyrobil som jeden z prvých prototypov elektromobilu na Slovensku a opakovane som pracoval na dopravných prostriedkoch s využitím elektrickej energie. Vždy ma zaujímali autá a lietadlá, ale súčasne som rozmýšľal aj nad udržateľnosťou života a prostredia okolo nás. Vzťah expandovania a redukovania vnímam ako veľmi nástojčivú tému. Preto zdokonaľovanie dopravných prostriedkov nechápem iba ako konštruktérsku alebo dizajnérsku výzvu, ale aj ako jednu z možných ciest k zlepšeniu životného prostredia.

Slovensko

Teraz najčítanejšie