Dlhodobé dojčenie je spojené s vyšším IQ. Ako dojčia Slovenky?

Čím dlhšie matka svoje dieťa dojčí, tým vyššia je pravdepodobnosť, že jej potomok bude mať vyššie IQ, lepšie vzdelanie a vyšší príjem. Aspoň to tvrdí štúdia Bernarda Lessa Hortu a tímu z univerzity v brazílskom meste Pelotas, ktorú práve publikoval vedecký časopis Lancet Glogal Health.

Už v minulosti množstvo iných štúdií ukázalo, že dojčenie má pozitívny vplyv na vývoj mozgu dieťaťa, rozvoj jeho kognitívnych, motorických a jazykových zručností, na zlepšenie pamäti v prvých rokoch jeho života a na rozvoj verbálnej a nevebrálnej inteligencie detí do 7 rokov.

Aj v dospelosti?

Štúdia brazílskych vedcov však skúmala, či pozitívne účinky dojčenia pretrvávajú až do dospelosti, konkrétne vo veku 30 rokov. Celkovo sa výskumu zúčastnilo takmer 3 500 subjektov. Ľudia podstúpili IQ test a poskytli údaje o svojom vzdelaní a príjme. Tieto dáta sa následne porovnali so záznamami o dĺžke ich dojčenia, ktorá bola rozdelená do 5 kategórií s najdlhším úsekom 12 mesiacov a viac.

Z výsledkov vyplynulo, že čím dlhšie matka svoje dieťa dojčila, tým lepšie výsledky dosahovalo vo všetkých troch meraných ukazovateľoch v dospelosti: IQ, vzdelaní a príjme. Konkrétne sa ukázalo, že deti, ktoré boli dojčené 12 mesiacov a viac, mali v priemere o 4 body vyššie IQ, o rok vzdelania viac a o 104 dolárov vyšší mesačný plat, ako tie, ktoré boli dojčené iba mesiac alebo menej.

„Naša štúdia poskytuje vôbec prvý dôkaz, že dlhodobé dojčenie zvyšuje nielen inteligenciu, a to prinajmenšom do veku 30 rokov, ale má svoj dosah aj na individuálnej a spoločenskej úrovni, pretože prispieva k lepšiemu vzdelaniu jedinca a jeho platových podmienok,“ povedal Horta pre Guardian.

Korelačná štúdia

K najväčším prednostiam tejto štúdie patrí skutočnosť, že pred 30 rokmi, keď boli subjekty dojčené, nebolo dojčenie v Brazílii výsadou iba jednej, vyššej spoločenskej triedy, pretože bolo rovnomerne rozložené medzi všetky vrstvy. Vďaka tomu sa vedcom do určitej miery podarilo odraziť námietku, že na lepšie výsledky, ktoré jedinci v dospelosti dosiahli, mali vplyv hlavne iné faktory, napríklad vyššie IQ matky a pod.

Je však treba dodať, že štúdia je korelačná, čo znamená, že si všíma iba vzájomný výskyt dvoch javov, v tomto prípade dĺžku dojčenia na jednej strane a IQ, vzdelanie a plat v dospelosti na strane druhej. Kauzálny vplyv, teda, že dojčenie zvyšuje inteligenciu, medzi nimi s istotou preukázať nevieme.

Vedci však študovali množstvo konkurenčných premenných, ktoré by mohli merané ukazovatele ovplyvniť, napríklad fajčenie matky počas tehotenstva, jej vek, váhu dieťaťa pri narodení, príjem rodiny v čase narodenia dieťaťa a mnohé iné. Ako sa ukázalo, ani jeden z týchto faktorov nedokázal predpovedať výsledky, ktoré dosiahli dospelí jedinci, tak ako práve dĺžka dojčenia.

Dojčenie na Slovensku

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby matky kŕmili deti výhradne materským mliekom do veku 6 mesiacov, potom v kombinácii s inou potravou až do 2 rokov alebo dlhšie. Týchto odporúčaní sa drží aj „Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR o podpore výživy dojčiat a batoliat dojčením“ publikované vo Vestníku MZ SR z roku 2009.

„Mnoho veľkých štúdií potvrdzuje, že materské mlieko má pozitívny účinok. Je tam faktor výživový, biologický, ale aj psychologický – vzťah matky a dieťaťa. V materskom mlieku sú látky, vďaka ktorým vyzrievajú mozgové funkcie,“ povedala neonatologička a pediatrička MUDr. Katarína Vicianová z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou pre Denník N.

Z údajov Národného centra zdravotníckych informácií z októbra 2014 vyplýva, že počet žien na Slovensku, ktoré svoje deti dojčia, neustále rastie. Z materiálu zistíme, že v roku 2004 dojčilo v 6. mesiaci dieťaťa 39,7 % mamičiek, v roku 2010 49,3 % žien, ale minulý rok až 53, 6 % (na porovnanie, v USA v roku 2010 dojčilo v 6. mesiaci dieťaťa 49 % žien, v Česku 61, 4 % žien).

Tento trend potvrdila aj MUDr. Vicianová. „Moja skúsenosť je, že dnes sa ženy o dojčenie a zdravú výživu veľmi zaujímajú. Situácia sa neustále zlepšuje a v porovnaní s 80. rokmi, keď som začínala, je oveľa lepšia.“

Podiel dojčených detí od roku 2004 do roku 2013.  Zdroj – Národné centrum zdravotníckych informácií 

Podiel detí dojčených v 1. až 6. mesiaci podľa krajov v SR. Zdroj – Národné centrum zdravotníckych informácií 

Súhrnne možno povedať, že v súčasnosti disponujeme pomerne veľkým množstvom evidencie, že dojčenie má na zdravý vývoj dieťaťa blahodarný vplyv. Nový výskum, zdá sa, ukazuje, že tento pozitívny vplyv pretrváva aj do dosplelosti.

Na druhej strane, objavili sa aj hlasy, ktoré sú proti. Ako napísala editorka Time Claire Howortová, rozruch okolo dojčenia je iba spôsob, ako ženy uzemniť a urobiť z nich „otrokov určených na šírenie ľudskej rasy“.

Dostupné z: DOI: http://www.thelancet.com/pdfs/journals/langlo/PIIS2214-109X(15)70002-1.pdf