Ako sa vedie vojna proti znečisteniu?

Autor študuje sinológiu

V Číne sa nachádza približne tretina z 300 najznečistenejších miest sveta a so svojím takmer 30-percentným podielom na celosvetových emisiách CO2 je dnes najväčším znečisťovateľom spomedzi všetkých krajín. Vplyv znečistenia na život bežného Číňana je taký veľký, že si to človek žijúci v Európe dokáže predstaviť len ťažko. Či už ide o všadeprítomné masky na tvár, smogom zapríčinené meškania letov, rastúci výskyt astmy a iných respiračných ochorení, dočasné zatváranie škôl a všeobecné odporúčania nevychádzať von počas najhorších dní, alebo o osemročné dieťa, ktorému bola diagnostikovaná rakovina pľúc, Číňania vinou katastrofálneho znečistenia doslova vnímajú svet inak ako my.

Niet teda divu, že znečistenie je v Číne celospoločenskou témou. V roku 2015 sa na čínskych video platformách objavil dokumentárny film Pod kupolou (Under the dome 穹顶之下), ktorý natočila v Číne veľmi obľúbená novinárka Čchaj Ťing (Chai Jing 柴静). Film ukazuje, ako sú v Číne ignorované regulácie emisií, a neefektívnosť kontroly zo strany štátu. Za týždeň, kým bol dokument cenzormi zmazaný, nazbieral 300 miliónov zhliadnutí. Stav znečistenia je natoľko vážny, že v Číne spôsobuje (neraz veľmi originálne) lokálne protesty. Tie raz za čas pomôžu zvrátiť rozhodnutie o bani alebo továrni, ktorá mala stáť v blízkosti obývanej zóny, obdobné príbehy sa však šťastne končia skôr výnimočne.

To však neznamená, že znečistenie nie je dôležitou témou ani pre Stranu. Tá si dobre uvedomuje, že pokiaľ má mať v budúcnosti komu vládnuť, musí tento problém nevyhnutne riešiť. Že to neberie na ľahkú váhu, dokazuje okrem iného aj to, že pred niekoľkými rokmi vyhlásila znečisteniu vojnu. Dnes má Čína ambiciózne plány znížiť svoju závislosť od fosílnych palív (predovšetkým od uhlia), ktorých spaľovanie je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia, a stať sa svetovou jednotkou na poli obnoviteľných zdrojov.

Nové riešenia – obnoviteľné zdroje

Čo sa celkových čísel týka, je Čína na čele produkcie a spotreby zelených energií už teraz. Energia z obnoviteľných zdrojov (zahŕňajúca vodné elektrárne) dnes tvorí približne štvrtinu celkovej vyrobenej elektrickej energie v Číne, čo je porovnateľné so Slovenskom. To je nárast asi o desať percent za posledných desať rokov. Pokiaľ pôjde všetko podľa plánu, tak do roku 2020 porastie produkcia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na 30 percent a Čína nás na tejto trati predbehne.

Tri štvrtiny energie z obnoviteľných zdrojov sú v Číne generované vodnými elektrárňami. Druhé miesto obsadili vzdušné turbíny a tretie solárne panely. Objem elektrickej energie získanej z veterných turbín sa počas posledného desaťročia každé dva roky roky stabilne zvyšoval približne o polovicu a solárne panely sú na tom ešte lepšie. Tento prudký nárast bol umožnený svetovým prvenstvom Číny vo výrobe veterných turbín, ako aj fotovoltických článkov. Zásluhu na týchto závideniahodných štatistikách má nepochybne centrálna vláda, pričinením ktorej je Čína posledné roky najväčším investorom do zelených energií na svete, pričom jej investície do obnoviteľných zdrojov energie od roku 2013 prevyšujú tie do fosílnych palív.

Pokrok však badať aj pri fosílnych palivách. Čína sa síce zaviazala, že jej emisie CO2 dosiahnu vrchol až v roku 2030, no tie už nerastú tretí rok. Aby nebol prekročený limit produkcie energie z uhlia, ktorý bol v 13. päťročnici vytýčený na 1100 GW, bola v októbri 2016 pozastavená plánovaná výstavba 60 uhoľných elektrární a takmer 50 ďalších, ktorých výstavba už prebiehala. Na predstavu, len týchto 50 uhoľných elektrární malo produkovať ročne toľko energie, koľko vyprodukuje z uhlia celé Nemecko.

Moratórium na nové uhoľné elektrárne má platiť údajne do roku 2018. Namiesto zvyšovania množstva baní a elektrární plánujú v Číne dosahovať rast efektívnejším manažmentom a modernizáciou technológií. Pre Čínu sa tak skončilo obdobie naháňania sa za čo najvyšším hospodárskym rastom za akúkoľvek cenu. Zabúdať netreba ani na to, že táto nová politika ovplyvní milióny Číňanov, ktorí pracujú v baníctve a ktorí si budú musieť hľadať obživu inde.

Nové problémy

Môžu sa teda Číňania v najbližších rokoch tešiť na modrú oblohu? Také jednoduché to, žiaľ, nebude. Novým riešeniam totiž stoja v ceste aj nové problémy. Z povahy plánovaného hospodárstva vyplýva aj modus operandi vlády pri výstavbe zelenej infraštruktúry. Keďže naplánované ciele musia byť dosiahnuté, v Číne sa často stavia bez ohľadu na okolnosti. Výsledkom je, že veterné turbíny sú tam aj v optimálnych veterných podmienkach 15 percent času vypnuté (v niektorých regiónoch, ako napríklad provincia Gansu, až 40 percent, pre porovnanie: v EÚ je to jedno percento).

To je spôsobené tým, že väčšina solárnych panelov a veterných turbín je rozmiestnená v provinciách na severe a západe krajiny s nízkou hustotou obyvateľstva. Vyprodukovaná elektrina teda musí byť presunutá tisíce kilometrov, kým sa dostane na juh a východ krajiny k tým, ktorí ju potrebujú. Tu však Čína naráža na prekážku v podobe nedostatočne rozvinutej siete vedenia vysokého napätia. Zároveň pre spomaľujúcu ekonomiku dosiahol minulý rok rast dopytu po energii iba 0,5 percenta. To má za následok, že Čína dnes produkuje viac energie, ako vie využiť.

Problémy neobišli ani solárne panely. V  provincii Če-ťiang v roku 2011 protestovalo 500 dedinčanov tri dni proti továrni na fotovoltické články. Tá svojou nedbalosťou pri likvidácii toxických chemikálií, ktoré vznikajú pri výrobe solárnych panelov ako vedľajší produkt, zapríčinila úmrtie rýb v neďalekej rieke.

V Číne najviac využívaný obnoviteľný zdroj, voda, odráža čínsky pohľad na to, čo je ekologické. Keďže Čínu sužuje smog, ako ekologické je definované všetko, čo ho nespôsobuje. Avšak aj keď vodné elektrárne nemajú samy osebe negatívny vplyv na ovzdušie, môžu mať stále ničivé dôsledky na miestny ekosystém. Okrem toho sa stretávajú s tými istými problémami ako veterné elektrárne či solárne panely a pritom sú ešte menej efektívne.

Záver

Čína čelí obrovským ekologickým hrozbám, ale pokiaľ nepoľaví vo svojej snahe reformovať energetický priemysel, je na dobrej ceste k vyriešeniu časti týchto problémov. Jej výhodou oproti Európskej únii je, že ide o jediný politický subjekt, čo jej umožňuje rýchlejšie uskutočňovanie obrovských projektov, ako sú siete vedenia ultravysokého napätia.

Nevyhnutnosť hľadania nových riešení a silná spoločenská objednávka spôsobili, že je momentálne špičkou v investíciách do výskumu a v budovaní infraštruktúry. Neostáva nám iné, ako dúfať, že skutočne ide o dobre premyslenú dlhodobú stratégiu a nie iba o vykazovanie čísel pre krátkodobé uchlácholenie verejnosti. Napokon, pokiaľ Čína svoju „vojnu proti znečisteniu“ vyhrá, víťazmi budeme všetci.