Denník N

Čo sú tri najväčšie problémy Slovenska podľa Kažimírových analytikov

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Štátny inštitút pomenoval, aké by mali byť tri priority slovenskej ekonomiky, na ktoré by sa mali cieliť reformy.

Štátny Inštitút finančnej politiky (IFP) vydal správu o tom, čo sú podľa neho tri najväčšie problémy našej ekonomiky.

  • V porovnaní s inými krajnami žijeme zdraví veľmi krátko. Dožijeme sa napokon relatívne vysokého veku, ale posledné roky života prežívame v chorobách oveľa viac ako ľudia v iných štátoch.
  • Naše základné školy sú slabé.
  • Na Slovensku žije veľa ľudí, ktorí za súčasných podmienok nemajú takmer žiadnu šancu nájsť si prácu.

 

1. Dlhodobá nezamestnanosť: Sme najhorší v OECD

Takmer tri štvrtiny ľudí, ktorí nemajú prácu, ju nevedia nájsť viac ako rok. Sme tak krajina s najvyšším podielom dlhodobo nezamestnaných v OECD.

Prácu si nevedia nájsť ľudia, ktorí majú nízke vzdelanie a kvalifikáciu. Aj tu nám patrí prvenstvo v Únii.

Naopak, nezamestnaných mladých nemáme viac ako iné krajiny. Vládny inštitút tak opakovane vyvracia mýtus, že problém sú mladí bez práce. Vláda to dlhodobo odmieta uznať, čo jej však umožňuje čerpať na programy pre mladých desiatky miliónov eur z eurofondov.

Omnoho väčší problém majú s hľadaním práce ľudia pred dôchodkom (55 – 64 rokov) a ženy.

,,Vysoké odvodové zaťaženie môže sťažovať vytváranie nových pracovných miest,“ dodáva inštitút.

2. Chorá staroba

Slováci si užijú najmenej rokov zdravého života v Únii. Žijeme aj celkovo kratšie. A to aj napriek tomu, že  počet fajčiarov nepresahuje priemer Únie. Náklady na zdravotníctvo sú pritom len mierne pod priemerom. Vládny inštitút tak tvrdí, že efektivita peňazí, ktoré idú do zdravotníctva, je nízka.

Na zdravie obyvateľov vplýva aj bohatstvo krajiny, pracovný trh či bezpečnosť. ,,Z hľadiska relatívneho množstva prepadov a násilných vrážd patríme ku krajinám s vyššou kriminalitou,“ dodáva IFP.

3. Školáci sa prepadávajú

Výsledky našich základných škôl sa v roku 2012 výrazne prepadli. Ukazuje to PISA, ktorá testuje 15-ročných študentov. ,,Oblasť, kde zaostávame, je najmä financovanie. Napríklad mzdy učiteľov základných škôl sú až trojnásobne nižšie oproti priemeru krajín OECD,“ dodáva inštitút.

Nielen základné školstvo, ale aj veda a výskum je priestor, kde by Slovensko mohlo výrazne rásť. ,,Celkové výdavky na vedu a výskum dosahujú len 0,8 percenta HDP, čo je výrazne menej ako priemer Únie, kde to je 2,1 percenta,“ píše inštitút.

Súkromné financovanie vedy dlhodobo klesá, v roku 2011 to bolo menej ako 35 percent. Priemer vo vyspelých krajinách, ako sú Fínsko, USA, či Japonsko, je 60 percent, priemer Únie je 54 percent. ,,Dôvodmi môžu byť sústredenie výskumu mimo územia SR, či jednoducho nedostatočné kapacity,“ vysvetľuje IFP.

Šikovní výskumníci preto za vyššími platmi odchádzajú do zahraničia.

Slovenskí výskumníci nevedia čerpať peniaze ani z eurofondov.

IFP pripomína, že Slovensko preto získalo z programu, v ktorom sa hodnotí excelentnosť vedcov, najmenší príspevok z celej EÚ.

Menej priorít

Na tieto oblasti by sa podľa inštitútu mala vláda orientovať aj pri tvorbe reforiem. Cieľom materiálu je ukázať oblasti, na ktoré sa treba zamerať, lebo v nich v porovnaní s inými štátmi máme zlé výsledky. Vládny inštitút odporúča, aby sa vybralo menej priorít. ,,Pri veľkom počte priorít sa vytráca údernosť a zmysel ich samotného stanovovania – ak je prioritné všetko, nie je prioritné nič,“ píše inštitút.

Prioritnými oblasťami majú byť sektory, v ktorých najviac Slovensko zaostáva za vyspelými krajinami.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie