Denník N

Bratislavskí sudcovia Žitňanskej: Nechceme sídliť v budove od oligarchov

Budova Westend, ktorú tiež zahŕňal prieskum trhu. Foto – J&T
Budova Westend, ktorú tiež zahŕňal prieskum trhu. Foto – J&T

Tri bratislavské okresné súdy nesúhlasia s tým, aby sa sťahovali do novej budovy od finančných skupín. Nepáči sa im zámer ministerky, ktorá zvažuje vytvorenie mestského súdu.

Sudcovia Okresného súdu Bratislava II spísali nesúhlasné stanovisko so zámerom ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) vytvoriť v hlavnom meste jeden mestský súd. Ministerka tým chce riešiť zaťaženosť bratislavských sudcov, ktorá je omnoho vyššia ako v iných mestách, a upraviť ich špecializáciu.

Súčasťou zámeru, ktorý nedávno predložila Žitňanská Súdnej rade aj predsedom okresných súdov, je i sťahovanie všetkých sudcov do jednej budovy. Ministerka predstavila aj prieskum trhu a budovy, ktoré pripadajú do úvahy. Niektoré vlastnia finančné skupiny alebo aj oligarchovia. Medzi majiteľmi sú napríklad J&T či rodina Oskara Világiho.

„Pre sudcov je absolútne neprijateľné, aby nová budova mestského súdu bola zakúpená od silných finančných skupín alebo iných záujmových osôb, alebo bola v ich prenájme. Taktiež nepovažujeme za šťastný zámer, aby akýkoľvek súd sídlil v prenajatej budove, aj keď iba dočasne, vo vlastníctve akejkoľvek súkromnej spoločnosti, ktorá môže byť, okrem iného, stranou v sporoch prejednávaných týmto súdom,“ napísali sudcovia. Stanovisko podpísalo 27 z 30 sudcov Okresného súdu Bratislava II. Pridala sa aj väčšina sudcov z Okresných súdov Bratislava IV a V.

Okresný súd Bratislava III sa nepridal, ale jeho predseda David Lindtner hovorí, že tiež by preferoval, keby sa sťahovanie udialo do štátnej budovy a keby išlo o novú budovu, ktorú by štát postavil špeciálne pre potreby sudcov. Jeho sudcovia sú podľa neho v terajšej budove spokojní, ale nebude sa brániť politickému rozhodnutiu, ktoré už bolo urobené.

Na Okresnom súde Bratislava I je situácia s priestormi najhoršia: „Voči vecnému zámeru ministerstva spravodlivosti – zriadeniu mestského súdu – sme nemali zásadné výhrady. Vzhľadom na nedostatočné priestory OS Bratislava I nemáme zásadné výhrady ani voči sťahovaniu súdu,“ uviedlo vedenie súdu.

Sudcovia: Máme vážne pochybnosti

Okresné súdy teraz sídlia vo vlastných budovách. Tie by sa po sťahovaní do spoločnej budovy pravdepodobne predali. Všetci trestní sudcovia by mali sídliť v Justičnom paláci, kde je teraz celý Okresný súd Bratislava I aj Krajský súd. „Je nutné poukázať i na to, že prípadným predajom budov, v ktorých okresné súdy v Bratislave sídlia a ktoré sú v ich vlastníctve, dôjde k nenávratnému stavu, ktorý je pre štát zjavne nevýhodný a v prípade neosvedčenia sa existencie mestského súdu v navrhovanej podobe nebude už možnosť znovuvytvorenia okresných súdov v Bratislave, najmä z priestorových a zrejme aj finančných dôvodov,“ píšu tiež nespokojní sudcovia.

Majú „vážne pochybnosti“, či je v Bratislave budova, kde by sa zmestilo 150 kancelárií pre sudcov, kde by bol dostatok priestoru pre vyšších súdnych úradníkov, administratívu a správu súdu, pojednávacie miestnosti a kde by bolo aj parkovanie pre asi 500 osôb. Sudcovia sa pýtajú, či by v prípade, ak by sa taká budova aj našla, jej nájom alebo kúpna cena neprevýšili náklady na údržbu a opravy súčasných sídel okresných súdov.

Sudcovia z „dvojky“ tiež upozorňujú na to, že Okresný súd Bratislava I by mohol svoje priestory riešiť rekonštrukciou budovy na Lazaretskej ulici. Ide o bývalú základnú školu, ktorá teraz chátra.

Budova na Lazaretskej ulici. Zdroj – Google Maps

Žitňanská: Nejde mi o kšeft

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorí, že v prvom rade od sudcov očakávala pripomienky k samotnému rozdeleniu agendy, nie k tomu, kde by súd mohol sídliť. „Vzniklo okolo toho veľké haló, čo som očakávala, preto som to otvorene predstavila predsedom súdov, Súdnej rade, niektorým mimovládkam, advokátom. Uvedomujem si, že je to veľká vec, veľký zásah, a som si vedomá, že každá zmena rozvíri vlny vo vnútri, pretože každého sa to dotýka. Ale platí, že odmietam zúženie diskusie na to, či žltá budova alebo fialová, lebo to dnes nie je ešte téma a nie je to o tom. Prvotná debata musí byť o tom, či špecializované mestské súdy sú lepšie riešenie ako toto – ja som presvedčená, že áno.“

Žitňanská hovorí, že aj ona je za to, aby sudcovia sídlili v štátnej budove. Nemyslí si však, že je pre rozhodovanie sudcu podstatné, od koho bola budova zakúpená. „Pripravili sme iba pracovný materiál, spravili sme prieskum všetkého, čo je rozlohou v Bratislave k dispozícii. Ak si niekto myslí, že túžim robiť dohodu s J&T, tak netúžim, ale keď sa na niečo pripravujem a robím prieskum trhu, tak robím kompletný prieskum trhu a oslovím všetkých, pretože si myslím, že je to moja povinnosť,“ hovorí ministerka.

Podľa nej je v hre aj variant, že súdom budovy zostanú, ale sudcovia sa rozdelia podľa novej špecializácie. Hovorí, že jej však stále bude chýbať budova pre civilnú agendu, lebo tá sa teraz podľa nej do žiadnej budovy nezmestí, ak by sa spojila celá Bratislava.

„Keď sa púšťame do nejakých plánov, musíme vedieť, čo je realizovateľné, v akých cenových reláciách sa pohybujeme, aby sme vedeli posúdiť jednotlivé varianty,“ hovorí Žitňanská.

Lucia Žitňanská. Foto N – Vladimír Šimíček

Nemá štát na to, aby postavil sudcom novú budovu? „Môžeme hovoriť aj o stavbe, ale potom musíme hovoriť aj o pozemku. Mne reálne nejde o budovy – mne ide o riešenie a o to, že sa nepustím do ekonomického zabezpečenia podmienok existujúceho stavu, ak by mala byť perspektíva taká, že vieme agendy usporiadať zmysluplnejšie. To je kľúčom.“ To je podľa Žitňanskej dôvod, prečo nezačala s rekonštrukciou budovy na Lazaretskej ulici. Pre Okresný súd Bratislava I by podľa nej bola riešením len vtedy, ak by súdy najbližších 20 rokov pracovali tak ako doteraz. Ak by sa však menilo ich usporiadanie, Lazaretská podľa nej nič nerieši.

Koalícia to odobrila

Kedy by chcela Žitňanská predstaviť definitívny zámer? Hovorí, že na jeseň. V lete dostane na stôl viacero analýz, od ktorých závisí, ako by súdy v Bratislave mali ďalej fungovať. Koalícia jej návrh na vytvorenie mestského súdu odobrila. „Informovala som o tom predsedov strán a zaujímala som sa o to, či je koalícia pripravená sa touto myšlienkou zaoberať. A koalícia pripravená je. Ak by to bolo úplne nepriechodné, tak by som to neriešila.“

Sudcovia okresných súdov si myslia, že najprv by sa mali riešiť ich akútne problémy, „a to hlavne materiálne a technické vybavenie súdov, nákup skenerov, tlačiarní a najmä koncepčné riešenie platových pomerov zamestnancov v štátnej službe“. Ďalej píšu: „Je neúnosné, aby okresný súd v Bratislave nevedel niekoľko mesiacov (až rokov) obsadiť miesta asistentiek sudcu a na tejto pozícii ich aj zastabilizovať, pričom najčastejším dôvodom odchodu týchto zamestnancov z jednotlivých okresných súdov je jednoznačne ich plat na hranici minimálnej mzdy.“

Celé stanovisko sudcov Okresného súdu Bratislava II

Na úvod považujeme za potrebné uviesť, že predložený zámer nás prekvapil, nakoľko nemáme vedomosť, že existuje potreba meniť súčasný systém súdov v Bratislave. Ak sa máme k predloženému vecnému zámeru kvalifikovane vyjadriť, bolo by potrebné materiál detailnejšie spracovať, ako aj uviesť preferovaný variant modelu mestského súdu, nakoľko vyjadrovať sa k dvom rôznym variantom je náročné a neefektívne.

V rámci koncepcie modernizácie a stabilizácie súdnictva by bolo potrebné zamerať sa predovšetkým na vysoko aktuálne problémy, ktoré v súčasnosti okresné súdy v rámci Bratislavy trápia, a to hlavne materiálne a technické vybavenie súdov (nákup skenerov, tlačiarní…) a najmä koncepčné riešenie platových pomerov zamestnancov v štátnej službe a vo výkone práce vo verejnom záujme, a tým zabezpečenie stabilizácie pomocného personálu sudcov. Už dlhodobo sa táto problematika nerieši (resp. rieši sa iba čiastkovo, napr. priznaním odmien) a zásadný problém finančného ohodnotenia zamestnancov súdov, vzhľadom na charakter a zodpovednosť ich práce, ostáva bez povšimnutia. Je neúnosné, aby okresný súd v Bratislave nevedel niekoľko mesiacov (až rokov) obsadiť miesta asistentiek sudcu a na tejto pozícii ich aj zastabilizovať, pričom najčastejším dôvodom odchodu týchto zamestnancov z jednotlivých okresných súdov je jednoznačne ich plat na hranici minimálnej mzdy. Fluktuácia na tejto pracovnej pozícii, ako i na pozíciách vyšších súdnych úradníkov je neúnosná, čo zásadne vplýva na činnosť súdneho oddelenia, ako i práce samotného sudcu a v neposlednom rade vplýva i na dĺžku súdneho konania. Toto je bezprostredným problémom okresných súdov v Bratislave, ako i samotných sudcov a v tomto kontexte sa javí zriadenie mestského súdu ako vízia budúcnosti, ktorá by mohla eventuálne pripadať do úvahy po vyriešení akútnych problémov súdov a po systémovom nastavení na tento model súdnictva.

Už samotný vecný zámer zriadenia mestského súdu medzi administratívnymi pracovníkmi silno rezonuje, pričom viacero zamestnancov oznámilo, že v prípade realizácie tohto projektu si budú aktívne hľadať iné zamestnanie (najmä z obavy, že premiestnením súdu do inej budovy sa im sťaží dochádzanie do zamestnania). Je teda otázne, či zriadením mestského súdu a zároveň neriešením platových pomerov zamestnancov súdov nedôjde k destabilizácii súdov v Bratislave už len z tohto dôvodu.

Historický kontext

Z historického kontextu (uvedeného vo vecnom zámere) jednoznačne vyplýva, že história mestských súdov je spojená s mestským súdom vykonávajúcim pôsobnosť krajského súdu (nie okresného alebo obvodného), jedine na území mesta Brna vykonáva i z historického pohľadu pôsobnosť okresného súdu mestský súd (zák. č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov).

Model okresných súdov v Bratislave je osvedčeným modelom nepodliehajúcim doposiaľ politickým vplyvom, korešponduje s usporiadaním prokuratúry, policajného zboru, štruktúrou správnych orgánov, a teda bez racionálneho zdôvodnenia potreby ich zrušenia nie je dôvod urýchlene a bez podrobnej hĺbkovej analýzy pristúpiť k ich zrušeniu a vytvoreniu nového mestského súdu.

Zriadenie takého veľkého prvostupňového súdu, aký je navrhovaný, nemá v histórii Slovenska obdobu, pričom predložený materiál sa vôbec nezaoberá otázkou náročnosti riadenia a prevádzky takéhoto súdu, otázkou samosprávy a pod.

Očakávané prínosy

Z vecného zámeru nie je zrejmé, ako by sa malo (konkrétne) prejaviť zefektívnenie činnosti súdov a ich stabilizácia len samotným zriadením mestského súdu a taktiež ako sa týmto spôsobom zrýchli súdne konanie (chýba detailná analýza súčasného stavu v porovnaní s očakávaniami, ktoré by navrhovaná zmena mala priniesť).

Vysoká miera fluktuácie sudcov je spôsobená odchodom sudcov na iné súdy (najmä súdy vyššieho stupňa) alebo do dôchodku, čo sa zriadením mestského súdu vôbec neodstráni – situácia bude úplne rovnaká. Zabrániť negatívnym dopadom fluktuácie sudcov je možné zavedením takého systému, ktorý umožní, aby v krátkom čase po odchode sudcu nastúpil na jeho miesto nový sudca, ktorý môže po ňom prevziať celú agendu.

Špecializácia na bratislavských súdoch funguje dlhodobo a nie je zrejmé, ako a čím zriadenie mestského súdu prispeje k väčšej špecializácii.

So zastupovaním sudcov, ktorí vykonávajú agendu, kde sú zaradení 2 – 4 sudcovia, doposiaľ nebol žiaden problém. Okresné súdy mali už vypracovaný systém zastupiteľnosti uvedených sudcov a prípadný problém na jednotlivých súdoch je možné riešiť napr. navýšením počtu sudcov (obdobný problém musia riešiť najmä malé súdy, pričom v ich prípade neprichádza k žiadnej zmene).

V prípade subšpecializácie vznikne problém s rovnomerným zaťažením v porovnaní s ostatnými sudcami vykonávajúcimi primárnu špecializáciu.

V prípade 1 mestského súdu je zámer agendy C a Cb sústrediť pod jeden úsek – obchodnoprávnou agendou by boli len otázky obchodných spoločností, teda korporátne právo vrátane konkurzu a reštrukturalizácie a špecifických agiend ako burzové obchody, zmenkové a šekové spory, obchodný register. Občianskoprávnu agendu by tvorili spory zo záväzkových vzťahov bez ohľadu na to, či sa riadia Občianskym alebo Obchodným zákonníkom.

Táto úprava výrazne zasiahne do existujúcej špecializácie sudcov, pričom pre sudcov vybavujúcich civilnú agendu to bude mať opačný efekt – namiesto užšej špecializácie sa ich agenda naopak rozšíri.

Rodinnoprávna agenda – agenda Pc je prideľovaná civilným sudcom – vhodné by bolo vyňať sporové konania ako vyporiadanie BSM, ako i právne vzťahy medzi manželmi z agendy Pc a celú agendu upravenú v Zákone o rodine sústrediť v agende P.

Samotné nové civilné procesné právo, ktoré začalo platiť na súdoch od 1.7. 2016, predpokladá väčšiu špecializáciu súdov na jednotlivé agendy. Napríklad pracovnoprávne vzťahy rieši len osem vybraných okresných súdov, každý v jednom kraji. Podobne je rozdelená aj iná špecializovaná súdna agenda (zmenkové a šekové spory, spory z autorských práv a pod.).

Podľa zámeru by vznik mestského súdu mohol napomôcť k zjednoteniu rozhodovacej činnosti súdov v rámci Bratislavy. Už zo samotnej skúsenosti z väčších odvolacích súdov možno konštatovať, že zjednotenie rozhodovacej činnosti sa nedarí ani na týchto súdoch, je teda nepravdepodobné, že by sa to podarilo v prípade mestského súdu, ktorý by svojím počtom sudcov bol jednoznačne najväčším súdom na Slovensku.

Priemerný nápad vecí na 1 bratislavského sudcu za roky 2012 – 16 / počet vybavených vecí na jedného sudcu bol:

  • na OS I – 305 / 306
  • na OS II – 366/ 366
  • na OS III – 350/ 319
  • na OS IV – 340/ 325
  • na OS V – 470/ 483

Z prehľadu je zrejmé, že nápad na jedného sudcu na OS I – IV je približne vyrovnaný, mierne odchýlky je možné riešiť prijatím nových sudcov, väčší nápad vykazuje len OS BA V, kde však dokážu nápad vybaviť cez 100 %.

Zarážajúce však je, že celoslovenský priemer v počte nevybavených vecí na 1 sudcu je 384 vecí, ale na sudcu bratislavského súdu 814 vecí, t. j. 212 % celoslovenského priemeru.

Celoslovenský priemer nápadu vecí na jedného sudcu v roku 2016 bol 417 vecí, priemerný nápad vecí na jedného sudcu na bratislavských okresných súdoch v roku 2016 bol 721 vecí na jeden súd, čo predstavuje 172 % celoslovenského priemeru nápadu na jedného sudcu.

Bolo by teda vhodné urgentne sa zamyslieť nad rovnomernosťou zaťaženia bratislavských sudcov v porovnaní s inými okresnými súdmi mimo hlavného mesta!!! (V tejto súvislosti sa javí potrebné hlavne navýšenie počtu sudcov na okresných súdoch v Bratislave.) Zriadením mestského súdu sa táto výrazná nerovnomernosť zaťaženia vôbec nevyrieši, pričom samotní sudcovia v Bratislave túto otázku už dlhodobo vnímajú veľmi citlivo.

Optimalizácia súdnej sústavy by sa mala týkať najmenších súdov, kde pre nízky počet sudcov je prakticky nemožná akákoľvek špecializácia týchto sudcov (to však nie je problém bratislavských okresných súdov)!

Taktiež by bolo vhodné vyčkať, ako sa nové upomínacie konanie sústredené na Okresnom súde v Banskej Bystrici prejaví v nápade na bratislavských okresných súdoch.

Trojica nových procesných kódexov, ktoré nadobudli účinnosť 1.7. 2016, si stanovila za cieľ zefektívnenie súdnictva, teda aj zrýchlenie rozhodovania sporov a zlepšenie celkovej vymožiteľnosti práva. Keďže od účinnosti týchto kódexov uplynul iba krátky čas, je nutné počkať dlhšie časové obdobie (cca aspoň 2 roky), ako sa zavedenie nových procesných pravidiel prejaví v praxi, najmä v počte nerozhodnutých a nevybavených vecí na jednotlivých okresných súdoch.

Otázna je i opodstatnenosť začlenenia okresu Senec pod plánovaný mestský súd, keďže do teritória mesta Bratislavy okres Senec nepatrí.

Priestorové usporiadanie bratislavských súdov

Okrem Okresného súdu Bratislava I sú všetky bratislavské okresné súdy umiestnené do vhodných a dôstojných vlastných budov v rámci svojho okresu, tieto budovy boli kompletne zrekonštruované, pričom zabezpečenie opráv na budovách zodpovedá pravidelnej údržbe a modernizácii budov. Rozšírenie archívnych priestorov možno dosiahnuť napr. prístavbou k existujúcim budovám alebo vybudovaním centrálneho archívu súdov, prehrievanie v letných mesiacoch v kanceláriách je možné odstrániť namontovaním klimatizačných jednotiek. Budovy súčasných okresných súdov v Bratislave (vynímajúc OS BA I) zodpovedajú dôstojnému zabezpečeniu výkonu súdnictva a v súčasnosti nie je nutné riešiť alarmujúcu situáciu Okresného súdu Bratislava I (ktorý má svoju budovu a nie je zrejmé, z akých dôvodov uvedenú budovu nie je možné zrekonštruovať) umiestnením všetkých bratislavských okresných súdov do jednej budovy.

  • Je otázne, aké by boli v novej budove mestského súdu vytvorené podmienky pre sudcov a zamestnancov súdu a či v konečnom dôsledku nepôjdu do horšej varianty v porovnaní s tou, v akej sa práve nachádzajú.
  • Nie je zrejmé, s akým registratúrnym strediskom/archívom sa v novej budove, vzhľadom na počet súdov, ktoré sa majú zlúčiť, počíta.
  • Nie je zrejmé, ako by mali byť zabezpečené parkovacie miesta pre sudcov, ostatných zamestnancov a pre účastníkov konania (ak má byť súd proklientsky).
  • Chýba vyčíslenie úspory prevádzkových nákladov v prípade zriadenia jedného mestského súdu, príp. 4 mestských súdov.

Variant 4 mestské súdy

Chýba uvedenie očakávaného prínosu vytvorenia týchto súdov.

Presun vecí by mal byť podľa povahy vecí na ten-ktorý súd, čím bude porušený princíp zákonného sudcu. Majú sa preberať aj archívne spisy – znovu vyvstáva otázka zabezpečenia registratúrneho strediska.

Nie je vhodné a účelné, aby správu mestského súdu vykonával výlučne krajský súd. (Pozn.: Vo vecnom zámere do úvahy prichádza v rámci správy súdov i posilnenie postavenia krajského súdu – správu by vykonával KS.)

Pracovnoprávne vzťahy a štátnozamestnanecké vzťahy

Chýba konkrétna predstava pri zamestnancoch ako dozorový úradník, technický asistent, pracovníci podateľne, vrátnici a zamestnanci vykonávajúci správu súdu (je vysoko pravdepodobné prepúšťanie týchto zamestnancov).

Budovy

Nemožno sa stotožniť s tým, že investície do existujúcich budov v porovnaní s dlhodobým prenájmom/kúpou sú neekonomické, bez vykonania podrobnej analýzy a presného vyčíslenia nákladov na zabezpečenie nevyhnutných úprav už existujúcich budov pre potreby mestského súdu (budov, ktoré pripadajú do úvahy ako vhodné pre účely mestského súdu na kúpu/prenájom). Zároveň takéto konštatovanie nie je možné, ak v súčasnosti nevieme, aká bude dohodnutá výška nájomného, resp. kúpna cena (spolu s vyčíslením nákladov súvisiacich s realizáciou nevyhnutných úprav) za budovu pripadajúcu do úvahy.

Taktiež i tieto budovy, prípadne jedna budova, budú potrebovať bežnú údržbu, ako i nepredvídateľné náklady na opravy (aj v novopostavených budovách dochádza k nefunkčnosti zariadení, prasklinám, zatekaniu a pod.).

Nie je pravdou, že možná rekonštrukcia budov by paralyzovala činnosť súdov – vždy je možné nájsť vhodné alternatívne dočasné riešenia. V súčasnej dobe však ani jeden z okresných súdov Bratislava II – V nepotrebuje kompletnú rekonštrukciu budovy. Naopak, unáhlená realizácia projektu mestského súdu by paralyzovala činnosť sudcov na dlhšie časové obdobie, čo bude v konečnom dôsledku viesť k prieťahom v súdnych konaniach.

Počet zamestnancov v novej budove mestského súdu by bol výrazne nad plánovaných 483 (v prípade, ak nie je zámer prepúšťať zamestnancov na jednotlivých súdoch).

Vecný zámer hovorí len o zámene budov, prenájme novej budovy alebo kúpe existujúcej budovy, nie je uvedená žiadna zmienka o výstavbe novej budovy postavenej výlučne pre požiadavky mestského súdu (čo by však bolo najoptimálnejšie riešenie, pokiaľ by sa presadil zámer vytvorenia mestského súdu). Máme vážne pochybnosti, že je možné v Bratislave nájsť budovu, ktorá by bola dostatočne veľká a vhodná na to, aby v nej bol priestor pre cca 150 primeraných kancelárií pre sudcov (vlastná kancelária pre každého sudcu je absolútnou nevyhnutnosťou), dostatočne veľké kancelárske priestory pre VSÚ, administratívu a správu súdu, dostatok pojednávacích miestností (ktorých by muselo byť podľa nášho odhadu pri takom veľkom súde aspoň 75), dostatočné množstvo sociálnych zariadení, skladovacích priestorov, priestorov na štúdium spisov účastníkmi konania a archívy a ďalších miestností potrebných na prevádzku súdu, ktorá by zároveň mala dostatok parkovacích kapacít pre cca 500 zamestnancov súdu, ako aj účastníkov konania a bola dobre dostupná pre všetkých obyvateľov Bratislavy. Ak by sa aj taká budova našla, je otázne, či by náklady na jej nájom, prípadne kúpu, stavebné úpravy a následnú údržbu a opravy neprevýšili náklady na údržbu a opravy súčasných sídiel okresných súdov v Bratislave.

Pre sudcov je absolútne neprijateľné, aby nová budova mestského súdu bola zakúpená od silných finančných skupín alebo iných záujmových osôb alebo bola v ich prenájme (ide o návrh konkrétnych budov, ktorý bol prezentovaný na porade predsedov okresných súdov s ministerkou spravodlivosti).

Taktiež nepovažujeme za šťastný zámer, aby akýkoľvek súd sídlil v prenajatej budove (aj keď iba dočasne) vo vlastníctve akejkoľvek súkromnej spoločnosti, ktorá môže byť okrem iného stranou v spore/sporoch, prejednávaných týmto súdom. Zároveň je nutné poukázať i na to, že prípadným predajom budov, v ktorých okresné súdy v Bratislave sídlia a ktoré sú v ich vlastníctve, dôjde k nenávratnému stavu, ktorý je pre štát zjavne nevýhodný a v prípade neosvedčenia sa existencie mestského súdu v navrhovanej podobe nebude už možnosť znovuvytvorenia okresných súdov v Bratislave, najmä z priestorových a zrejme aj finančných dôvodov.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v súčasnej dobe, keď podľa výsledkov hodnotenia Európskej komisie na Slovensku verí v nezávislosť našich súdov len 20 % občanov (t. j. verejnosť vníma justíciu ako spolitizovanú a rozhodujúcu v prospech vlády alebo politikov), by takéto riešenie a spájanie justície so silnými finančnými skupinami alebo osobami majúcimi vplyv na politické dianie určite nezvýšilo dôveryhodnosť občanov v nezávislosť slovenských súdov – skôr naopak.

Nie je možné porovnávať sa s vyspelými krajinami ako Rakúsko, Holandsko a pod. len porovnávaním budov, v akých súdy sídlia – je potrebné sa porovnávať najmä v systéme a fungovaní justície v týchto krajinách!

Z nášho pohľadu sa javí ako výsostne aktuálne personálne posilnenie súdov v Bratislave (či už sudcami, alebo vyššími súdnymi úradníkmi), pretože iba týmto spôsobom je možné prispieť k zrýchleniu súdnych konaní, a až následne sa treba zaoberať zmenami v sústave súdov, teda úvahami nad tým, či ponechať existujúce okresné súdy alebo ich spojiť do jedného mestského súdu, čo samo osebe nič nerieši. V opačnom prípade bude neustále dochádzať k prieťahom v súdnych konaniach, za ktoré štát platí sťažovateľom ročne státisíce eur.

Zriadenie mestského súdu, či už v jednom, alebo druhom variante, nie je v súčasnej dobe hlavným problémom výkonu súdnictva v Bratislave, a preto by bolo vhodné tento zámer zrealizovať až po náležitom zvážení všetkých dôsledkov takéhoto rozhodnutia, na čo je potrebný určitý nevyhnutný čas s poskytnutie priestoru na konštruktívne pripomienky najmä od samotných sudcov. Ide o vážny zásah do systému súdov, majúci dlhodobé následky, a preto je veľmi dôležité pristupovať k tejto otázke uvážlivo, bez ohľadu na politické ambície. V súčasnej podobe však považujeme tento zámer za absolútne nepresvedčivý a z uvedeného dôvodu ho navrhujeme odmietnuť.

V Bratislave, dňa 04. 05. 2017

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie