Šéf reštaurácie nechcel klamať, dostal pokutu

Štyridsaťdeväťročný Carlos Sotelo prišiel na Slovensko z Peru. Vyštudoval u nás jadrovú fyziku, neskôr aj podnikanie v oblasti cestovného ruchu.

Hoci na plný úväzok pracuje v banke, nezaháľa ani počas voľna. Láka zahraničných turistov na Slovensko, organizuje im program, slovenským turistom zase robí sprievodcu vo svojej rodnej krajine.

Aby čo najviac spopularizoval Slovensko, píše o ňom blog v španielčine. Inkskú kultúru zase prezentuje článkami na blogoch v slovenčine, vo svojej peruánskej reštaurácii v Bratislave prednáša o ríši Inkov.

Práve reštaurácia sa stala dôvodom jeho problémov. Od jej otvorenia pred štyrmi rokmi je terčom častých kontrol našich úradov. Zavítali do nej už osemkrát.

Prvých sedem kontrol nič nenašlo, posledná z bratislavského inšpektorátu práce ho už poriadne rozladila. Skončila sa totiž pokutou 2000 eur za nelegálne zamestnávanie kuchára z Peru.

Neskoré prihlásenie do Sociálnej poisťovne

Krajanov z Peru u nás Carlos potrebuje, v podniku sa snaží ponúkať tamojšie originálne jedlá a nápoje. Proces, na základe ktorého môže u nás začať pracovať Peruánec, je však dlhý a drahý. Trvá asi pol roka, množstvo vecí treba vybavovať v Argentíne, kde sídli naše veľvyslanectvo.

Kuchár z Peru, pre ktorého má dnes problémy, prišiel v marci minulého roka, pracovať mal od apríla. Získal vstupné vízum, Carlos vybavil na úrade práce povolenie na zamestnanie cudzinca, policajné prezídium vydalo a do Argentíny zaslalo povolenie na prechodný pobyt.

„Keď kuchár pricestoval, prihlásili sme ho na polícii. Tam nám však povedali, že preukaz o povolení na pobyt mu vydajú, až keď prinesie papier z polikliniky cudzokrajných chorôb o tom, že nemá nákazlivú chorobu,“ hovorí Carlos.

„Hneď sme tam zašli, ale tvrdili nám, že lekár, ktorý podpisuje správu, ide na dovolenku a vydá mu ju až po návrate. Nemohli sme to nijako ovplyvniť.“

Lenže práve číslo preukazu z polície, ktorá ho zase nevystaví bez potvrdenia lekára, bolo podmienkou na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne.

Vtedy Carlos v nevedomosti urobil chybu – s kuchárom v dobrej viere uzavrel pracovnú zmluvu k 1. aprílu 2014 a ten začal pracovať v jeho podniku.

„Netušil som, že porušujem zákon, do Sociálnej poisťovne som ho chcel prihlásiť hneď, ale nedalo sa. Systém prihlášku pre chýbajúce číslo preukazu povolenia na pobyt ani nevygeneroval. Museli sme teda čakať, kým kuchár získa tento doklad s tým, že prihlásenie urobíme spätne k 1. aprílu, aby sa odviedli správne odvody.“

Tak sa aj stalo – kuchár získal preukaz a šéf ho ihneď prihlásil do poisťovne so spätnou platnosťou k 1. aprílu. Keby zaklamal a prihlásil ho až k 14. aprílu, pričom by zmenil aj dátum na pracovnej zmluve, nik by, paradoxne, na nič neprišiel.

„Chcel som byť čestný a nič nezatajovať. Odmietam klamať, nerobíme žiadne podvody, všetko vždy len oficiálne a na papieri. Nevedeli sme, že robíme niečo zle, nie našou vinou sa to nedalo skôr,“ vysvetľuje Carlos.

Dlho nič nenašli

Kontrole z inšpektorátu práce potom už koncom júla 2014 iba stačilo nazrieť do databázy Sociálnej poisťovne, porovnať údaje s pracovnou zmluvou a reštaurácia mala problém – kuchár pracoval od začiatku apríla, prihláška v poisťovni však pribudla až o dva týždne.

„Dvojtisícová pokuta je pre nás veľká suma. Sme malá rodinná firma, reštaurácia je stratová, bojujeme, aby sme vôbec prežili.“  Carlos nechápe, prečo ju má platiť, ak postupoval v dobrej viere a v jeho konaní chýbal zlý úmysel.

„Nikomu predsa nevznikla žiadna ujma. V živote som ľudí nezamestnával načierno, nehovoriac o tom, že na rozdiel od mnohých iných firiem platíme odvody vždy načas. Je nelegálnym zamestnávaním, ak niekomu dám zmluvu, nie vlastnou vinou ho môžem prihlásiť až neskôr, dokonca sa k tomu sám priznám a odvediem všetky odvody?“ Carlos to vníma ako pokutu za svoju čestnosť.

Všetky predchádzajúce inšpekcie z rôznych úradov pritom dopadli dobre. Trikrát u neho boli colníci a kontrolovali nelegálny alkohol, vydávanie pokladničných dokladov a platnosť pokladnice.

Cudzinecká polícia ho dvakrát kontrolovala, či nezamestnáva cudzincov načierno. Živnostenský úrad si na neho posvietil, či má v poriadku všetky doklady na živnosť v pohostinstve. Obchodná inšpekcia zase overovala váhy potravín a či sa v sklade nenachádzajú potraviny po dátume spotreby.

Carlosa mrzí, že kontrolóri mu opakovane spomínali, že ak by chceli a vykonali by dôkladnejšie kontroly, určite by niečo našli. „Neviem čo. Kontrolovali nás, nikdy nič neobjavili, preto nerozumiem, čo stále naznačujú.“

Hnevá ho, že druhé podniky toľko nesledujú. „Pýtal som sa iných majiteľov reštaurácií. Priznali, že nikdy neboli takto kontrolovaní, viacerí dokonca ani raz. Premýšľal som aj o tom, či to nie je preto, že píšem blogy a som viac na očiach. Mám pocit, že úrady sa na nás zamerali, nepoznám však dôvod.“

Zamestnáva pritom aj Rómov, ktorých by nik iný nechcel, lebo majú na krku dlhy a exekúcie. „Dohodol som sa s nimi, že u mňa môžu robiť, ale podmienkou je, že budú splácať svoje dlhy, ktoré narobili inde. Snažím sa teda pomôcť aj iným.“

Carlos tiež odmieta, na rozdiel od mnohých iných podnikov, vyplácať zamestnancom peniaze na ruku, len aby ušetril na odvodoch. „Takmer každý, kto k nám príde, je prekvapený, lebo všade ho dovtedy vyplácali takto. U nás majú všetko na papieri, zdarma sa aj stravujú. Podnikať však čisto podľa zákona je na Slovensku ťažké, lebo ste oproti iným v nevýhode.“

Neraz do reštaurácie zdarma pozýva aj neziskové organizácie. „Ony na to nemajú peniaze, vykonávajú však prospešnú prácu. Myslím si, že povinnosťou každej firmy je konať aj dobro v rámci spoločnosti a aspoň nejako pomáhať dobrovoľníkom.“

Čo hovoria zákony

Legislatíva na neúmyselné chyby firiem nepozerá. V zákone o inšpekcii práce sa píše, že inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200-tisíc eur.

Formulácia je striktná – nepíše sa v nej, že pokutu môže uložiť, ale že ju uloží.

Nelegálnym zamestnávaním je pritom okrem iného zamestnávanie právnickou osobou, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah a nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni.

Z prísne zákonného pohľadu má teda inšpektorát práce pravdu. Ľudský pohľad a prihliadnutie na podmienky, za akých problém vznikol, ho nemusí zaujímať.

Účelom predpisov je pod hrozbou represie zamedziť práci načierno. Podľa správy Národného inšpektorátu práce kontrolóri na Slovensku v roku 2013 v rámci kontrol dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania navštívili 13 840 podnikateľských subjektov. U 541 z nich bolo zistené porušenie zákona tým, že pre ne načierno pracovalo 1056 osôb.

Carlosova reštaurácia – vzhľadom na to, že ide o jej prvý prehrešok a doba protiprávneho konania bola krátka – dostala pokutu na spodnej hranici.

Inšpektorát: Nemohli sme inak

Vedúci oddelenia právnych služieb a informatiky Inšpektorátu práce Bratislava Viliam Kukumberg vo svojom stanovisku pre Denník N uvádza, že štátny orgán môže konať iba v medziach ústavy a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

To znamená, že nemá na výber. Pokutu musí uložiť, inak sám poruší predpis. Zákon, ktorý sa na prípad vzťahuje, pritom nemá žiadne ustanovenie o zmiernení jeho prípadnej tvrdosti. „Inšpektorát práce preto postupoval absolútne správne,“ vysvetľuje Kukumberg.

„Skutočnosť, že zamestnanec bol spätne prihlásený do registra a boli za neho odvedené príslušné platby, a to odo dňa začatia výkonu činnosti, nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,“ dodáva šéf právnych služieb inšpektorátu.

Carlos Sotelo sa voči pokute odvolal. „Uloženie pokuty aj jej výšku považujem vzhľadom na okolnosti za neprimerane tvrdé. Právny predpis bol aplikovaný prísne formalisticky bez zohľadnenia účelu a zmyslu právnych predpisov.“

V odvolaní pripomína, že aj „Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 30. 6. 2011, I. ÚS 255/2010, konštatoval, že orgánom verejnej moci, ako aj všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Podľa jeho názoru, ani všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov.“

Bratislavský inšpektorát odstúpil svoje rozhodnutie spolu s dokumentáciou na odvolacie konanie Národnému inšpektorátu práce.