Denník N

John Patitucci: Najvzrušujúcejší džez vždy absorboval inú hudbu, ale prinášal aj niečo vlastné

Foto – johnpatitucci.com
Foto – johnpatitucci.com

Americký basgitarista prichádza na Slovensko naživo predstaviť svoj Electric Guitar Quartet.

Chick Corea a Wayne Shorter patria medzi najväčšie žijúce džezové legendy. S obomi spolupracuje už od 80. rokov, čo len dokazuje, že on patrí do prvej ligy tiež. Keď sme spolu telefonovali, JOHN PATITUCCI (57) akurát končil šnúru so Shorterom a už mal pred sebou turné s vlastným projektom Electric Guitar Quartet. V utorok 16. mája s ním vystúpi vo Veľkej koncertnej sále Slovenského rozhlasu v Bratislave.

Aký je to pocit, hrať so žijúcimi legendami?

Poznáme sa už tridsať rokov, to už fungujete na trochu inej úrovni ako v nejakých krátkodobých projektoch. Wayne je úžasný človek aj muzikant. Už je osemdesiatnik, ale jeho hra má stále iskru a nápady. Hrať s ním je stále veľmi inšpiratívne. Ja to beriem, ako keby som mal ďalšieho otca. Každý náš koncert je už vlastne také rodinné stretnutie.

Prečo v zostave so Shorterom aj vo vašej vlastnej kapele momentálne chýba dlhoročný bubeník Brian Blade?

S Brianom by chcel teraz hrávať takmer každý na svete. (smiech) Sme si veľmi blízki, ale nie vždy sa nám podarí stráviť spolu každé turné. Keď ho nevidím dlhší čas, začne mi chýbať. Ale Nate Smith, s ktorým hrám teraz, rozhodne nie je bubeník, na ktorého by sa dalo sťažovať.

Váš aktuálny sólový album Brooklyn vyšiel v roku 2015. Akú hudbu zahráte na tomto turné?

Určite pár vecí z tejto nahrávky, ale aj nejaké blues a r’n’b. Ešte uvidíme. Ale určite to bude zmes rôznej hudby. S touto zostavou vieme hrať naozaj veľmi pestrý program. Napríklad aj skladbu Milesa Davisa zo soundtracku k filmu Jack Johnson. Je to skvelá, úplne nadčasová a moderná hudba, výborné koncertné číslo. Divákom sa veľmi páči. Som veľmi rád, že sa naozaj nemusím sťažovať na nezáujem publika. Je pokojne možné, že nový album urobíme ako live nahrávku. Musím sa priznať, že momentálne ma oveľa viac baví živé hranie než štúdio.

Vždy vás bavila rôzna hudba?

Už od detstva. Vždy sa mi zdalo, že je škoda hrať sa v hudbe na hranice a nejaké štýlové puritánstvo. Zoberte si džez – ten najvzrušujúcejší vždy absorboval rôznu inú hudbu a zároveň prinášal niečo svieže, niečo vlastné.

Mať v kapele okrem bubeníka len dvoch gitaristov a sám hrať na 6-strunovú basu je nezvyčajná zostava. Ako vám to napadlo?

Vo väčšine kapiel a projektov fungujem s klavírom. Šesťstrunová basa ma v živote sprevádza už dosť dlhý čas, v kombinácii s dvomi gitarami sa dajú písať iné veci, je to iný typ hudobného myslenia aj zvuku, čo ma veľmi baví. Navyše to vôbec neberiem klasickým spôsobom – žiadny model sólista a muzikanti, ktorí ho sprevádzajú.

Na 6-strunovú basu hráva aj Thundercat, ktorý bol nedávno na Slovensku tiež. Sledujete jeho a novú generáciu?

Hrá výborne, aj pekne spieva. Do toho by som sa ja radšej nepúšťal. (smiech) Moje dcéry ho dosť uznávajú. Keď som počul jeho prvú nahrávku, zdalo sa mi, že ho dosť inšpiroval Stanley Clarke, ale na ďalšej už robil niečo úplne iného. Je evidentné, že ho veľmi baví soulová a funková hudba 70. rokov, ktorú hrá so sviežim súčasným prístupom.

Aká hudba teraz najviac baví vás?

Dostal som objednávky na klasickú hudbu pre sláčikové kvarteto, takže som veľa napočúval klasických skladateľov 20. storočia, ktorí písali pre toto obsadenie.

Vaša manželka je violončelistka. Keď ste spomínali vaše dcéry, ste klasická muzikantská rodina?

Moje dcéry majú k hudbe správny vzťah. Úplne prirodzený. Nikdy som ich do ničoho nenútil, samy si hľadajú, čo ich zaujíma, a sem-tam sa niečo spýtajú. Najmä Grey to veľmi ide – rozhodla sa hudbe venovať, skladá si celkom pekné pesničky a momentálne študuje na Berklee. Som šťastný, pretože vidím, ako veľmi ju to baví. Rozhodne nie som typom rodiča, ktorý by svoje deti od niečoho odhováral. Majú svoju vlastnú hlavu, svoj vlastný príbeh.

Okrem koncertovania aj stále veľa učíte. Je jasné, čo od vás môžu študenti získať, čo vám dáva trávenie času s nimi?

Učím naozaj veľmi rád. Sám si pritom sformulujem mnohé veci pre seba a zaujíma ma, akú hudbu robia mladí muzikanti. Vždy sa snažím nájsť v každom niečo osobité, povzbudiť ho v tom a posunúť ďalej. Som kresťansky založený človek a verím, že je dôležité, aby pochopili, že hudba je jeden z nástrojov šírenia dobra na svete. Zla už je naozaj dosť.

V marci ste mali dva koncerty s Elektric Bandom Chicka Coreu v Tokiu a v Pekingu. Čo bude ďalej?

Bolo to skvelé, ako koniec-koncom takmer vždy. Zatiaľ sú dohodnuté nejaké ďalšie hrania na leto; čo bude ďalej, uvidíme. Je to najmä Chickov projekt, jeho svet, ktorý ho stále baví. Rovnako baví aj nás, ktorí s ním hráme, a viem, že máme stále veľa fanúšikov. Keď mi Chick znovu zavolá, určite mu nepoviem nie. (smiech)

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie