Doteraz na festivaloch pomáhal, teraz organizuje svoj vlastný. Aj na záchranu komárňanskej pevnosti

Matúš Kešiar má 25 rokov, študoval žurnalistiku v Bratislave, magisterský titul získal v odbore informační studia a knihovnictví na Masarykovej univerzite. Pracoval na viacerých festivaloch, v Česku organizoval fashion markety. Vo voľnom čase sa venuje stand up comedy. Má aj vlastné výstupy, no venuje sa aj organizácii stand-upov v angličtine pod názvom Jokes on You v Bratislave, Brne aj Prahe. Festival Basement v komárňanskej pevnosti organizuje s občianskym združením KKBK, ktorí organizujú podujatia pod názvom Basement. Tvoria ho Nitrania Martin Bukera, Marián Karaffa a Michal Halama.

Ako vám napadlo zorganizovať festival na opustenom mieste, ako je komárňanská pevnosť?

Pracoval som na viacerých festivaloch, napríklad na Coloursoch v Ostrave. Odjakživa ma to k tomu ťahalo. Mám strašne rád hudobné festivaly a od asi pätnástich chodím okolo pevnosti s hladnými očami a hovorím si: toto je také fantastické miesto na festival. Normálne som sa triasol o to, aby to nikomu nenapadlo skôr ako mne. Nechcel som, aby nám to vyfúkli, lebo je to úžasné miesto. Nakoniec nie sme prví, kto sa o to pokúša, ale prví sme sa dostali tak ďaleko, že festival je v stave “určite bude”.

To miesto je v zlom technickom stave a potrebuje veľa práce, možno to ľudí odrádzalo.

Je to určite viac práce ako niekde na poli či letisku. A to vôbec nemyslím tak, že na letisku sa dá flákať, určite nie. Až teraz začínam mať obrovský rešpekt pred ľuďmi, ktorí robia festivaly 20 rokov. Je to šialené. Máme však určite mnoho výziev, s ktorými sa na rovnej ploche jednoducho nestretnú. Máme tam múry, na ktoré sa dá vyjsť  zo štyroch alebo piatich miest. Budeme ich musieť uzavrieť, lebo sú šesť metrov vysoké a nechceme, aby niekto spadol. Pevnosť je v zlom stave.

Koho vinou je pevnosť v zlom stave?

Bola tam sovietska armáda, potom chvíľu aj slovenská a ani jedna neprispela k zlepšeniu stavu pevnosti, práveže naopak. Chýbajú kanálové poklopy. Niekde sa dá ísť aj do podzemia. V Komárne sa klebetí, že sú tu katakomby až pod Dunajom a celým mestom, ale to je blbosť. Väčšina z tých katakomb je vlastne aj tak zasypaná.

Prečo?

To je tiež dôsledok toho, ako sa k nim správali armády. Z odpadkov sa dá napríklad veľa vyčítať. Sovieti kvôli tomu, aby sa nedalo špiónovať, čo tam robia, odpadky nechávali v pevnosti a dávali ich do podzemných katakomb. Potom ich zamurovali. Prístup ľudí, ktorí pevnosť využívali, bol neosobný. Kvôli Rusom teraz riešime aj veľké problémy s elektrinou a vodou pretože, keď sa sťahovali preč, vytrhali zo stien aj trúbky a vedenie. Zobrali so sebou všetko, čo sa dalo, nechali po sebe len všelijaké nevkusné maľby vojakov, ktoré vyzerajú ako z materskej školy. Aj toto sú naše výzvy, musíme tam do začiatku festivalu zaviesť úplne všetky siete.

Kedy začala pevnosť strácať svoju pôvodnú dôležitosť?

Zničil ju hlavne komunistický režim, ale inak má celkom zaujímavú históriu. Najprv bola počas tureckej okupácie Uhorska veľmi dôležitá, lebo strážila hranice. Potom na dlhú dobu stratila význam, pretože sa hranice znovu posunuli. Počas napoleonských bojov zase prišla k sláve, ale medzičasom ju zničilo zemetrasenie. Zrekonštruovali ju, ale odvtedy to začalo upadať a to už je 150-200 rokov. V roku 2003 odtiaľ odišli poslední slovenskí vojaci a odvtedy sa vôbec na nič nevyužíva. Občas ju otvoria na prvého mája.

Toľko o pevnosti viete vďaka tomu, že ste sa pustili do práce na festivale, alebo vás to zaujímalo už skôr?

Už aj predtým som väčšinu z týchto vecí vedel, ale odkedy robíme festival, v tej pevnosti v podstate pracujem. Chodím tam veľa a spoznal som ľudí, ktorí majú čokoľvek dočinenia s pevnosťou v Komárne. Bohužiaľ ich nie je veľa, málokto sa zaujíma. Stretol som sa aj s tým, že sa ma ľudia opýtali, kde bude ten festival. Povedal som v pevnosti. Ľudia sa ma pýtali na bašty, ktore sú okolo mesta (V Komárne je okrem ústrednej pevnosti aj systém opevnenia, ktorý obopína mesto, pozn. red.) Normálne som sa stretol aj s takou reakciou, že v akej pevnosti? Vôbec nevedeli, že pevnosť existuje. Nemajú až také povedomie o tej úžasnej, grandióznej pamiatke, čo tu máme. To je trochu aj smiešne.

Vyzerá to tak, že vy máte k pevnosti špeciálny sentiment.

Mám. Páči sa mi. Ja si myslím, že je to Eiffelova veža tohto mesta. Je to obrovský priestor a naozaj prenádherné miesto. Dobre, momentálne nevyzerá prenádherne, lebo sa v niektorých častiach rozpadáva, ale ja tam vidím toľko potenciálu. Toľko možností na kultúrne vyžitie. Tam by mohla byť hoci aj univerzita, kasíno a hotel. Všetko spolu. Všetko by sa tam zmestilo. A ešte by tam ostalo miesto na ihrisko a bazén.

Počula som, že ste okrem pevnosti v Komárne objavili aj starý armádny bunker nad Dunajom, ktorý ste potom vyčistili a zorganizovali tam malý koncert. Priťahuje vás niečo na opustených, historických priestoroch?

Som nimi fascinovaný. Ale aj organizácia udalostí je zaujímavá. Som z toho trochu deformovaný a vo všetkom vidím potenciál pre ľudí. Vidím priestor, ktorý je nevšedný a môže zaujať.

Prečo sú priestory s takou atmosférou nevyužité?

Mám pocit, že sa niekedy k vlastnej krajine správame akoby sme ju len zdedili. To je síce často pravda, ale neuvedomujeme si, čo za vzácnosti tu máme. Táto pevnosť je naozaj úžasná vec európskeho významu. Ale pritom sa s ňou nič nerobí, rozpadáva sa. Nedá sa to vyčítať ani mestu, ktoré pracuje s nejakým obmedzeným rozpočtom. Pevnosť jednoducho toto mesto prerástla. Ak napríklad UNESCO zadotuje nejaký projekt, tak sa to vždy robí tak, že daný objekt treba celý zrekonštruovať a vypracovať plán využitia. A čo sa dá spraviť s pevnosťou, ktorá môže v čase najvyššej pohotovosti prijať až 200-tisíc vojakov? Komárno má 35-tisíc obyvateľov. To sa tam môžeme všetci nasťahovať a stále tam bude kopa miesta. Ako zrekonštruovať niečo také obrovské?

Koľko by stála oprava celej pevnosti?

Bol som tam na prehliadke pred pár rokmi a chlapík hovoril, že keby sme chceli opraviť celý pevnostný systém, tak približne miliardu eur. Naše ciele sú menšie. Základ je, aby sa tam natiahla nejaká stena, opravila elektrina, voda, a podobne. To je základný predpoklad na to, aby sa pevnosť začala dávať do poriadku. Druhá dôležitá vec je bezpečnosť, aby mohlo prichádzať viac ľudí a aby sa tam čosi dialo. Napríklad potrebujeme nainštalovať desiatky dverí, poklopov, strechu. Potom by si pevnosť mohla na seba lepšie zarábať a všetko by postupne prišlo.

Myslíte si, že festival môže pevnosti pomôcť? Chcete výťažok venovať na jej opravu?

Určite áno, veď my chceme organizovať aj ďalšie ročníky festivalu. A jeho myšlienka vznikla s cieľom pomôcť pevnosti.

Festival Basement nie je multižánrový. Nie je to na škodu? Dokáže drumandbassová hudba pritiahnuť dosť ľudí?

Je to multižánrový festival, ibaže v takom obmedzenom rozsahu. Máme jeden stage, ktorý bude hrať len psytrance, čo je trošku iná, atmosferická, elektronická hudba. Máme jednu crew, ktorá sa o to celé stará. Tie koncerty budú mať skvelú atmosféru. Máme priestory, kopu úžasných priestorov a poskytujeme ich niekomu, koho považujeme za zaujímavého. Oni si s tými priestormi spravia čo chcú, svoj vlastný stage, nemusí to zapadať do žánru. Bude tam aj dídžejský workshop, bude tam hrať napríklad aj skupina Medial Banana, čo je zase reggae. Ale áno, nie je to festival typu Grape alebo Pohoda, taký široký záber nemáme.

Prečo sa hlavným žánrom stal dnb?

Bude to drumandbassový festival, pretože ho organizujeme s kamarátmi z Nitry, ktorí už organizujú podobné akcie. Sú veľmi úspešné a vďaka tomu máme kontakty na túto komunitu. Navyše má d’n’b dobrú tradíciu medzi mladými ľuďmi v Komárne. Ja nie som až tak zažratý do tohto žánru, moja hlavná motivácia je urobiť niečo dobré pre mesto. Chceme, aby výťažok z predaja lístkov išiel na rekonštrukciu. Okrem toho sme zorganizovali brigádu dobrovoľníkov, a spolu sme pevnosť upratali. Teraz primárne pre účely festivalu, ale to zahŕňalo aj doplnenie kanálových poklopov, ktoré chýbali. To je nebezpečenstvo pre akéhokoľvek turistu. Na niektorých miestach vytŕčali železá, tie sme odstránili, aby si nikto nezlomil prst. Niekoľko miest sme skultúrnili, aby vznikol pekný trávniček na posedenie.

Nemáte strach, že nestihnete všetko vyladiť do festivalu?

Určite to stihneme, ale strach mam veľký. Veľmi často sa mi o tom sníva. Je to veľký projekt, najväčší na akom som kedy pracoval. Mali sme porady s chalanmi, kde sme si povedali, čo sú naše priority a celý organizačný tím sa zhodol, že je to najlepšia vec, na akej doteraz robili. To ma upokojuje.

A s akými reakciami ste sa stretli zo strany mesta? Dovolili vám festival len tak zorganizovať, v kultúrnej pamiatke?

Ja som očakával, že budeme musieť s mestom bojovať, ale stal sa opak. S mestom sa mi komunikovalo najlepšie zo všetkých subjektov, ktoré som v rámci organizácie oslovil. Sú nadšení, že sa konečne niečo deje. Aj primátor povedal, že potrebujeme viac takýchto nápadov. Komárno mám veľmi rád a rád by som tu žil. Mesto mi však bežne pripadá mŕtve. Najkrajšie je vtedy, keď sa niečo deje, napríklad keď sú komárňanské dni. Vtedy je každý vonku aj do noci. Niekedy sa pýtam, či sú ulice prázdne preto, že ľudia nemajú peniaze vysedávať vonku, alebo nechodia von preto, že sa nič nedeje a nie je kam.

Môže byť aj festival udalosťou, ktorá vytiahne ľudí von? Nie je to len akcia pre mladých?

Podporujú nás všetci, mladí aj starí. Minule som sa o tom rozprával so sestričkou u doktora. Mala už cez päťdesiat a bola veľmi rada, že sa niečo deje. Každému sa páči, že naším cieľom je trošku pevnosti pomôcť. Vlastne nie trošku, ale toľko, koľko sa nám podarí vyzbierať. A nie je to len o sentimente z mojej strany. Ak chceme festival organizovať aj ďalšie roky, tak je pre nás veľmi dôležité, aby bola pevnosť v stále lepšom stave. Čiže je to užitočná investícia pre všetkých. Veď potom by sa tam dali robiť rôzne iné veci, nielen náš festival.

V Komárne by ste teda podporu mali, ale myslíte, že pricestujú aj ľudia z iných miest?

Áno, verím tomu, ľudia sú zvedaví. Minimálne na ten priestor. Nahrali sme aj dve promovideá, na jednom sme použili zábery z dronu, aby sme ukázali pevnosť zhora. Je úžasné, že s dronom vyletíte 50 metrov do vzduchu a aj tak neviete zabrať celú pevnosť. Na také čosi by sa ľudia mohli prísť pozrieť.

Môže sa momentálne bežný človek vôbec dostať do pevnosti?

Dá sa tam ísť iba so sprievodcom v určité dni. Komunite miestnych slúži strašne málo. Existujú ľudia, ktorí by s ňou chceli niečo spraviť, ale všetci sa boja technického stavu pevnosti. A ešte sa boja rečí o nekonečných katakombách. Teraz som tam strávil veľa času a pevnosť som prešiel toľkokrát, že ju poznám veľmi dobre. Nie je to pravda.  Chodby, ktoré niekam vedú, nemajú kilometre a dajú sa veľmi ľahko zabarikádovať.

Dôverujete teda tomu, že je pevnosť bezpečná pre návštevníkov?

S našimi úpravami je bezpečná. Navyše je to vojenská pevnosť, čiže má rôzne vyhliadkové miesta, odkiaľ majú sekuriťáci dobrý výhľad na celý areál. Jeden dvaja to dokážu celé odsnajpriť. My ich interne voláme snajperi. Budú hore asi štyria s ďalekohľadmi a budú vysielať a sledovať ľudí, ktorí by niečo vymýšľali. Je dôležité, aby si nikto neublížil.