Denník N

Najmladší monarcha francúzskej šľachtickej republiky

Foto – AP
Foto – AP

Macron je príslušníkom tradičnej elity, má však šancu zmieriť ju s voličmi a otupiť antielitárske nálady.

Francúzsko je v tomto krajinou protikladov. Je neskutočne hrdé na svoju republikánsku tradíciu a ako štátnu hymnu si spieva revolučný pochod o povstaní proti tyranii.

Jedným z ďalších symbolov tejto revolúcie je mladý outsider, ktorý sa vďaka situácii, vlastným schopnostiam i bezohľadnosti stal cisárom a ktorý sa snažil francúzsku moc a predstavy všemožne nanútiť zvyšku Európy – bez ohľadu na to, či o to stála. Symbolom revolúcie sa taktiež stala gilotína a v tých fanatických časoch človeku stačil šľachtický pôvod, aby sa pod ňu dostal.

Napoleon Bonaparte je však stelesnením francúzskych protikladov aj v inom ohľade. Bývalý kráľov dôstojník urobil kariéru za revolúcie, ktorú zakončil návratom k monarchii. Po ňom túto fintu zopakoval jeho synovec Napoleon III.

Francúzi sa hrdo hlásia k republike, ich republika je však neobyčajne poznačená nostalgiou po monarchii. Máloktorá európska hlava štátu má také právomoci ako francúzsky prezident a máloktorý prezident funguje v takých okázalo kráľovských podmienkach ako francúzsky.

Šľachta dostala na frak, republikánska politická a úradnícka elita však zdedila mnohé jej privilégiá, ktoré môžu politici a úradníci ostatných demokracií svojim francúzskym kolegom len závidieť. Aj táto zvláštna schizofrénia sa podpísala na úspechu antielitárstva vo Francúzsku.

Emmanuel Macron prináša zmenu, ale v rámci tradícií. Štúdiá na prestížnych školách ho pripravili na prestížne povolania – vždy bol nefalšovaným členom tradičnej elity. Nemusí to byť problém, ak bude výsledok ten, že i svojím osobným príkladom otupí antielitárske emócie, zmieri elitu s voličmi a zároveň ju privedie k nejakej kritickej sebareflexii.

Problém nastane, ak ľud opäť získa pocit, že ho podviedli a Macron je len stará politika v novom háve. Jeho hnutie ostatne tiež vykazuje zvláštne rysy. Nie je to skutočná strana, nemá členstvo, len sympatizantov. Nie je jasné, kto a ako v ňom rozhoduje a podľa čoho sa napríklad vyberali nové tváre, ktoré zaň kandidujú v parlamentných voľbách.

Zatiaľ je to také obojaké ako celá Macronova politika – môže vám to pripadať sympatické a môže to pripomínať panovnícke maniere.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie