pondelok

Britka, ktorá sleduje slovenskú politiku: Kaliňák by podobný škandál v Británii nikdy neprežil

V porovnaní so Slovenskom politici v Británii ukradnú len drobné, vraví politologička z Univerzity Komenského Karen Henderson.

Karen Henderson prišla na Slovensko prvýkrát v roku 1987. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Slovensku s prestávkami pôsobí už 30 rokov. V období, keď tu vládol Mečiar, presviedčala, aby nás do Únie prijali spolu s inými krajinami, pretože opozícia je silná a voľby vyhrá. „Stále som opakovala, že na rieke Morave nebude schengenská hranica,“ spomína politologička Karen Henderson. Najviac ju na slovenskej politike fascinuje, ako môžu byť stredopravé strany také slabé s takou podporou médií a elít.

Na Slovensko ste prvýkrát prišli už v roku 1987. Ako sa to stalo?

Pôvodne som študovala nemčinu, ruštinu a politiku. Strávila som jeden semester v Sovietskom zväze ako študentka. Keď som si mala vybrať tému na postgraduálne štúdiá, myslela som si, že východoeurópska politika je zaujímavejšia a krajiny sú prístupnejšie. Strávila som šesť mesiacov na sociológii Univerzity Komenského a v roku 1988 som bola v Prahe.

Prečo ste sa neskôr začali viac zaujímať o slovenskú politiku?

Vždy hovorím, že k slovenčine som sa dostala náhodou. Chcela som študovať v Prahe, no rozhodli, že pôjdem do Bratislavy. Vo vlaku z Londýna som si otvorila moju malú slovenčinu pre cudzincov, ešte ju tu niekde mám. Ja som nehovorila po česky, no vedela som po česky čítať a myslela som si, že pobytom sa moja čeština aktivuje, no musela som sa naučiť slovenčinu. Neskôr to bola výhoda, pretože slovenská politika bola v 90. rokoch zaujímavejšia ako česká.

Prečo?

Spôsobil to Mečiar. A tiež som zistila v postkomunistickom období, že Slováci boli otvorenejší ako Česi. V roku 1992 alebo 1993 som si uvedomila, že všetci Česi, s ktorými trávim čas, sú ľudia, ktorých som poznala ešte pred revolúciou. Nestretávala som nových českých priateľov. V Bratislave som spoznávala nových ľudí neustále. Slováci sú tiež bezprostrední. Navyše, mám veľmi rada hory a Slovensko má dokonalé kopce, do 2500 metrov, to je moja úroveň. Máte tiež najlepšie značenie turistických chodníkov v Európe, nikde inde som taký dobrý systém nevidela.

Spomenuli ste Mečiara. Čo o ňom ľudia v Británii vedeli v tom čase?

Nie veľa. Úprimne, bola som rada, keď sa nepýtali, či ste súčasťou Juhoslávie. Nezaujímalo ich to. Ja som sa však pohybovala v iných, informovanejších kruhoch. V roku 1997, keď vydala Európska komisia negatívny posudok  o Slovensku, títo ľudia začali hovoriť, že budú dve vlny rozšírenia Európskej únie, prvých päť krajín a druhých päť krajín. Ja som hovorila, počkajte. Prekvapilo by ma, keby Slovensko vstúpilo neskôr do Únie ako Česko. Prečítajte si správy, problémom na Slovensku je len politická stránka. V septembri 1998 budú voľby, ktoré Mečiarova vláda nemôže vyhrať. Sediac v Londýne, som si to trúfla takto povedať. V časoch, keď ste boli ‚čiernou dierou‘ Európy, som musela zdôrazňovať, že krajina s takou silnou opozíciou, akou bola slovenská, nesmeruje k diktatúre. Stále som opakovala, že na rieke Morave nikdy nebude schengenská hranica.

Boli ste tu počas volieb v roku 1998?

Bola som pozorovateľom volieb pre OBSE.

V Bratislave?

Nie, pri Púchove a Považskej Bystrici. Bolo to preto, že ak vláda chcela zmanipulovať voľby, urobila by to v dedine, kde sú všetci za HZDS či SNS. Ale v proporčnom systéme, aký máte na Slovensku, je oveľa zložitejšie sfalšovať hlasovanie ako vo väčšinovom, aký máme v Británii. Ak zmeníte výsledky v malej oblasti, budú to len malé zmeny. V prípade väčšinového systému sa môžete pozrieť na obvody, kde sú tesné výsledky, a jemným upravením môžete určiť víťaza. Hlasovanie vtedy bolo napokon v poriadku, problém bol vtedy s kampaňou Slovenskej televízie.

Je to už 20 rokov. Ako sa slovenská politika odvtedy zmenila?

Stredopravé strany stále robia tie isté chyby. Sú ľudia, ktorí študujú mečiarizmus alebo Ficov populizmus, ale pre mňa je najväčšia otázka v slovenskej politike to, ako môžu stredopravé strany mať také zlé výsledky, keď majú toľko podpory médií a intelektuálov. Niektoré chyby opakujú stále dokola.

Aké sú to chyby?

Keď sa pozriem

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 126654 z vás dostáva správy e-mailom