Britka, ktorá sleduje slovenskú politiku: Kaliňák by podobný škandál v Británii nikdy neprežil

Na Slovensku s prestávkami pôsobí už 30 rokov. V období, keď tu vládol Mečiar, presviedčala, aby nás do Únie prijali spolu s inými krajinami, pretože opozícia je silná a voľby vyhrá. „Stále som opakovala, že na rieke Morave nebude schengenská hranica,“ spomína politologička Karen Henderson. Najviac ju na slovenskej politike fascinuje, ako môžu byť stredopravé strany také slabé s takou podporou médií a elít.

Na Slovensko ste prvýkrát prišli už v roku 1987. Ako sa to stalo?

Pôvodne som študovala nemčinu, ruštinu a politiku. Strávila som jeden semester v Sovietskom zväze ako študentka. Keď som si mala vybrať tému na postgraduálne štúdiá, myslela som si, že východoeurópska politika je zaujímavejšia a krajiny sú prístupnejšie. Strávila som šesť mesiacov na sociológii Univerzity Komenského a v roku 1988 som bola v Prahe.

Prečo ste sa neskôr začali viac zaujímať o slovenskú politiku?

Vždy hovorím, že k slovenčine som sa dostala náhodou. Chcela som študovať v Prahe, no rozhodli, že pôjdem do Bratislavy. Vo vlaku z Londýna som si otvorila moju malú slovenčinu pre cudzincov, ešte ju tu niekde mám. Ja som nehovorila po česky, no vedela som po česky čítať a myslela som si, že pobytom sa moja čeština aktivuje, no musela som sa naučiť slovenčinu. Neskôr to bola výhoda, pretože slovenská politika bola v 90. rokoch zaujímavejšia ako česká.

Prečo?

Spôsobil to Mečiar. A tiež som zistila v postkomunistickom období, že Slováci boli otvorenejší ako Česi. V roku 1992 alebo 1993 som si uvedomila, že všetci Česi, s ktorými trávim čas, sú ľudia, ktorých som poznala ešte pred revolúciou. Nestretávala som nových českých priateľov. V Bratislave som spoznávala nových ľudí neustále. Slováci sú tiež bezprostrední. Navyše, mám veľmi rada hory a Slovensko má dokonalé kopce, do 2500 metrov, to je moja úroveň. Máte tiež najlepšie značenie turistických chodníkov v Európe, nikde inde som taký dobrý systém nevidela.

Spomenuli ste Mečiara. Čo o ňom ľudia v Británii vedeli v tom čase?

Nie veľa. Úprimne, bola som rada, keď sa nepýtali, či ste súčasťou Juhoslávie. Nezaujímalo ich to. Ja som sa však pohybovala v iných, informovanejších kruhoch. V roku 1997, keď vydala Európska komisia negatívny posudok  o Slovensku, títo ľudia začali hovoriť, že budú dve vlny rozšírenia Európskej únie, prvých päť krajín a druhých päť krajín. Ja som hovorila, počkajte. Prekvapilo by ma, keby Slovensko vstúpilo neskôr do Únie ako Česko. Prečítajte si správy, problémom na Slovensku je len politická stránka. V septembri 1998 budú voľby, ktoré Mečiarova vláda nemôže vyhrať. Sediac v Londýne, som si to trúfla takto povedať. V časoch, keď ste boli ‚čiernou dierou‘ Európy, som musela zdôrazňovať, že krajina s takou silnou opozíciou, akou bola slovenská, nesmeruje k diktatúre. Stále som opakovala, že na rieke Morave nikdy nebude schengenská hranica.

Boli ste tu počas volieb v roku 1998?

Bola som pozorovateľom volieb pre OBSE.

V Bratislave?

Nie, pri Púchove a Považskej Bystrici. Bolo to preto, že ak vláda chcela zmanipulovať voľby, urobila by to v dedine, kde sú všetci za HZDS či SNS. Ale v proporčnom systéme, aký máte na Slovensku, je oveľa zložitejšie sfalšovať hlasovanie ako vo väčšinovom, aký máme v Británii. Ak zmeníte výsledky v malej oblasti, budú to len malé zmeny. V prípade väčšinového systému sa môžete pozrieť na obvody, kde sú tesné výsledky, a jemným upravením môžete určiť víťaza. Hlasovanie vtedy bolo napokon v poriadku, problém bol vtedy s kampaňou Slovenskej televízie.

Je to už 20 rokov. Ako sa slovenská politika odvtedy zmenila?

Stredopravé strany stále robia tie isté chyby. Sú ľudia, ktorí študujú mečiarizmus alebo Ficov populizmus, ale pre mňa je najväčšia otázka v slovenskej politike to, ako môžu stredopravé strany mať také zlé výsledky, keď majú toľko podpory médií a intelektuálov. Niektoré chyby opakujú stále dokola.

Aké sú to chyby?

Keď sa pozriem na formovanie koalícií do volieb do Vyšších územných celkov, politici sa najskôr dohodnú vo vnútri strany, kto bude ich kandidát. No ak sa chcete dohodnúť s inou stranou, najskôr sa predsa porozprávate s ňou a s ňou dohodnete kandidáta. Koho chcete za kandidáta vy, je irelevantné. Dôležité je to, koho chcú voliči strany, ktorá je vaším partnerom. Strany sa však stále pozerajú len na vlastné záujmy. Nezáleží na tom, ktorý mocný muž v strane sa cíti oprávnený kandidovať na danú funkciu.

To sa deje aj teraz pred jesennými voľbami do VÚC?

Áno.

V čom je rozdiel medzi politikou na Slovensku a v Británii? Kde sme za vami?

Nie je to nutne otázka zaostávania.V malých krajinách funguje politika inak ako vo veľkých. Na Slovensku to funguje podľa toho, kto koho pozná. Pýtam sa niekedy svojich študentov – poznáte niekoho, kto vstúpil do politickej strany tak, že išiel na internet a vyplnil formulár? Väčšina ľudí na Slovensku vstúpila do strany tak, že tam mali nejakého kamaráta. V Británii je to iné. Veľa ministrov na Slovensku je naverbovaných tak, že prídu pracovať na ministerstvo a neskôr vstúpia do strany. To by bolo v Británii nemožné. Znamená to, že ľudia skončia vysoko v politike bez toho, aby mali politickú skúsenosť s vyjednávaním a riadením vecí.

A treba spomenúť aj toleranciu korupcie v tejto krajine. Myslím, že Slovensko je jediná krajina v tejto časti Európy, ktorá neposlala bývalého ministra do väzenia za korupciu. To je dosť čudné a niektoré kauzy, ktoré nevedú k rezignáciám ministrov, sú veľmi zvláštne. Na druhej strane niekedy korupcia nie je na dennej báze taká zlá, ako sa tvrdí. Ľudia často hovoria, že všetko je skorumpované, aj keď nie je. Ja osobne som sa v tejto krajine nikdy s korupciou nestretla, objektívne to však veľa nehovorí. Ľudia asi cítia, že by to bolo nebezpečné skúsiť uplácať cudzinca alebo žiadať cudzinca o úplatok.

Kto tlačí na ministrov v Británii, aby odstúpili po korupčných kauzách?

Väčšinou je to líder strany. Často sú to novinári, ktorí odkryjú škandál.

Čo bol najväčší korupčný škandál za posledných 10 rokov v Británii? Boli to fiktívne výdavky poslancov?

Áno. Vždy sa smejem, že najhorší z nich ukradli 20- alebo 40-tisíc libier. Keď to porovnáte s tým, čo ľudia kradnú tu, či už pri eurofondoch alebo privatizácii, sú to drobné. V niektorých prípadoch mi bolo tých britských poslancov aj ľúto. Náhrady výdavkov bol neuveriteľne komplikovaný systém a pre väčšinu poslancov to robili ich asistenti. Každopádne, v Británii bol z toho veľký škandál, ľudia boli dosť nahnevaní. Ale na slovenské pomery to nebolo nič. Minister Kaliňák by podobný škandál, aký mal na Slovensku, v Británii nikdy neprežil.

Skúsme to otočiť. Čo na slovenskej politickej scéne je lepšie ako v Británii?

Tvrdila som, že ak by sme mali dobrú slovenskú ústavu, zástancovia zotrvania v Únii by boli šťastní (Británia nemá písanú ústavu pozn. red.). Bolo by ľahké odmietnuť brexit, stačilo zostať doma, klesla by účasť pod 50 percent a referendum by bolo neplatné.

Často hovorievam, že slovenská ústava sa vydarila. V roku 1998, keď Slovensko nemalo prezidenta, ju ľudia kritizovali. Ale akákoľvek iná ústava by dovoľovala Mečiarovi, aby sám vymenoval prezidenta. Na Slovensku nie je možné, aby sa premiér zbavil prezidenta. To si môžete byť na sto percent istí, keďže ste mali premiéra Mečiara, ktorý zo srdca nenávidel prezidenta a úprimne sa ho snažil zbaviť, no nemohol.

Je to iné ako v ostatných krajinách?

Ťažko povedať, nepamätám si, či niekde inde premiér tak nenávidel prezidenta ako Mečiar nenávidel Kováča. Ale ak ľudia kritizujú ústavu, ja oponujem, že v 90. rokoch vám poslúžila dobre.

Čo je teraz pre vás vzrušujúcejšie sledovať, britskú či slovenskú politiku?

Momentálne britskú. Keby ste sa ma na to opýtali za posledných 20 rokov, odpovedala by som inak. Teraz sú to pre Britániu historické chvíle. Dnes som si napríklad pozrela výsledky miestnych volieb (konzervatívci dominovali, pozn. red.). Myslím si po nich, že v júni to budú nudné parlamentné voľby. Budú to najjasnejšie výsledky, aké sme mali.

Neočakávate žiadne prekvapenie?

Nie. Stále je malá šanca, že ľudia budú takticky voliť v parlamentných voľbách inak ako v miestnych, ale podľa mňa to je menej pravdepodobné. Theresa Mayová bola veľmi múdra v tom, že sa práve teraz rozhodla usporiadať parlamentné voľby. Súhlasím s Tuskom, že to bol obrat ako u Alfreda Hitchcocka. Teraz je ten psychologicky bod, keď to mnohí ľudia v Británii vzdali a prijali brexit. Skutočné ekonomické problémy brexitu sme zároveň ešte nezačali pociťovať. Ak by sa voľby uskutočnili skôr, bolo by pre ňu nebezpečenstvo v tom, že odporcovia brexitu by voľby brali ako druhé referendum. Ak by voľby prišli neskôr, problémy s vyjednávaním či ekonomické problémy by boli výraznejšie. Bol to chytrý krok, no zároveň neetický.

V čom je neetický?

Mayová aktivovala článok 50. Tvrdí, že už niet cesty späť, aj keď väčšina právnikov hovorí niečo iné. A o tri týždne na to povie, že nemá parlamentnú podporu, aby to urobila, a preto treba zorganizovať predčasné voľby. Morálne mali byť voľby pred aktivovaním článku 50.

Brexit sa dotkne aj Britov žijúcich na Slovensku. Počuli ste už o slovenskej cudzineckej polícii v Petržalke?

Áno.

Nebojíte sa, že tam budete musieť stráviť polovicu noci?

Niečo vám musím ukázať. Toto je môj pas, ktorý mám už od 80. rokov. Zaujímavé strany sú od 36 do 54. Pozrite sa.

Sú tu vaše československé víza.

Chodila som vtedy každý mesiac na Ulicu Februárového víťazstva, kde bola za komunizmu cudzinecká polícia. Hovorím si, OK, viem veľa o Petržalke, ale nemôže to byť také zlé ako za komunizmu. A vždy si hovorím, že nemôže to byť až také zlé, keď si s tým moji americkí priatelia dokážu nejako poradiť.

Hovorili vtedy policajti po anglicky?

Nie. Ja som hovorila po slovensky, respektíve československy. Nemyslím si, že to teraz bude také zlé. Navyše, pokiaľ to predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker úplne nepokazí, čo výrazne naznačuje, tak sa Únia s Britániou dohodne. Briti budú silno tlačiť na dohodu ohľadom práv EÚ občanov v Británii a naopak. Osobne si myslím, že občania EÚ v Británii sa priveľa sťažujú.

Ako to myslíte?

Oni sú privilegovaní ľudia, bude to ďalšia generácia, ktorá nebude schopná len tak prísť žiť do Británie. Jeden z dôvodov nespokojnosti občanov Únie v Británii je, že nie sú informácie o tom, čo bude, a nevedia vyhodnotiť, či sa vrátiť domov. To, čo ľudí skutočne tlačí späť domov z Británie, je klesajúca hodnota libry voči euru. Predstavte si, že ste Slovák v Londýne, usilovne pracujete, šetríte si libry, chcete si postaviť dom na Slovensku a zrazu hodnota vašich úspor klesla o 15 až 20 percent. Pokles libry ovplyvňuje Slovákov a Poliakov v Británii viac ako Britov na dovolenke v Únii. Na druhej strane, zažila som väčšie poklesy libry počas svojho života.

Ako vnímate rokovania Británie s Úniou o brexite?

Najneohrabanejší sú všetci títo lídri EÚ, ktorí hovoria, že brexit musí bolieť. Pre pána kráľa – britská ekonomika sa každopádne zhorší, brexit bol hrozný čin ekonomického sebapoškodzovania. Nemusíte sa ešte navyše cielene snažiť, aby britská ekonomika trpela. Tí istí ľudia, čo hovoria, že brexit musí bolieť, zároveň hovoria, že im najviac leží na srdci osud ich občanov v Británii. Ak sa skutočne o nich zaujímate, nemôžete chcieť, aby to ublížilo ešte viac britskej ekonomike.

Nechcem brániť ich rétoriku, ale ich argument je, že keď Briti opustia Úniu a polepší sa im, bude to príklad pre iné štáty, napríklad Maďarsko, aby tiež zvažovali odchod.

Ale no tak. Ak je EÚ taká neatraktívna, že musíte byť zlý voči krajine, ktorá odchádza, aby neodišli aj ďalšie, tak je jej osud spečatený. Členstvo EÚ musí mať skutočné výhody. A myšlienka, že Maďarsko má rovnaké zdroje ako Briti, je scestná, Británia je iný prípad. Krajiny vstupujú do EÚ, prečo by nemohli aj odísť? Skutočný problém je, že EÚ neberie právo odísť z Únie ako legitímne rozhodnutie. Ja si nemyslím, že referendum o brexite bolo legitímne z mnohých dôvodov. Nemyslím si, že brexit sa má stať, je to zlý nápad. Ale ak k tomu rozhodnutiu v Británii prišlo legitímne, zvyšok Únie to má prijať a viesť vyjednávania. Jean-Claude Juncker spravil niečo, čo v politologickej terminológii voláme sekuritizácia – keď beriete niečo ako existenčnú hrozbu, oprávňuje vás to prijať výnimočné prostriedky.

Čo tým myslíte? 

Juncker hneď 24. júna, deň po referende, predstavil brexit ako existenčnú hrozbu. Zakázal hlavám vlád členských štátov EÚ hovoriť s Britmi. Povedal, že musíme obnoviť jednotu. To je jazyk krajiny, ktorá ide do vojny. Briti boli v EÚ 40 rokov a teraz odchádzajú, nerobme z toho cirkus. Samozrejme, je tam veľa praktických problémov, je to precedens, ale keď vstúpili do EÚ, môžu aj odísť. Kľúčové pre mňa bolo, keď Teresa Mayová minulý týždeň povedala, že chceme, aby bol brexit úspech. A Juncker odvetil – brexit nemôže skončiť úspechom. Ako môžete rokovať s niekým, kto chce, aby vaše rokovania zlyhali, aby vaša krajina trpela. To je neuveriteľné, to je na odvolanie z funkcie. Donald Tusk je tiež tvrdý voči Mayovej, ale takto sa na Britov nepozerá. Najhlasnejšie hlasy 24. júna boli Juncker a Martin Schulz (vtedy predseda Európskeho parlamentu, teraz líder socialistov v Nemecku – pozn. red.), ktorí mali už v minulosti problémy s Britániou počas ich ‚prezidentských‘ volebných kampaní pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014.

Nebojíte sa, že s týmto postojom môžu rokovania zlyhať?

Ó, áno, stroskotajú. Ak Juncker bude pokračovať s tvrdeniami, že brexit zlyhá, tak jasné, že rozhovory zlyhajú. Rozhovory majú aj bez toho veľkú šancu, že nevyjdú. Keďže samotný brexit bol nezmysel, hlúpy projekt. EÚ neprijíma legitimitu odchodu Británie z Európskej únie. To, čo ma skutočne štve na Junckerovi, je, že deň po referende ho automaticky prijal ako záväzné (právne bolo len poradné pozn. red.). Juncker tam 24. júna stál a povedal, že nový britský premiér bude mať dva alebo tri dni na to, aby aktivoval článok 50. Ak to bude premiér z tábora odporcov, môžu to byť dva týždne. On skutočne veľmi tlačil na brexit. Odporcovia brexitu pritom hovorili: počkajte, je to tesná väčšina v jednom hlasovaní a druhá strana klamala v kampani, všetko je otvorené. Ale Juncker sa stal za noc expertom na britskú politiku a hovoril, že Briti musia čo najskôr odísť. To je dôvod, prečo ho skutočne nemám rada.

Vidíte stále nejakú možnosť, že sa brexit nestane?

Je tu možnosť, ale voľby sú skutočnou zmenou. Ak by neboli, bola by veľká šanca, že by Theresu Mayovú odvolali, ak by sa rokovania vyvíjali zle. Zosadili by ju biznis ľudia v jej vlastnej strane, ktorí nechcú opustiť spoločný európsky trh. Po voľbách bude taká silná, že bude ťažké ju odstaviť. Brexit sa stále dá zvrátiť. Problém je, že niektoré požiadavky Únie sú nerozumné a celý ten postoj EÚ, ako Junckerove slová, že brexit musí bolieť, znamenajú, že ak nevyjdú rokovania, tak je veľmi pravdepodobné, že za to bude veľa Britov viniť Úniu. Po voľbách to bude 90-percentná šanca, že brexit prejde, pred nimi to bolo 70 percent. Fascinuje ma tiež, že ani teraz nie je žiadna diskusia o sekaní rozpočtu Európskej únie. Ako keby Európsky parlament a komisia boli patologicky neschopní myslieť na to, že rozpočet je niečo, čo je možné zoškrtať.

Narážate na to, že keď Británia odíde, príde Únia o mnoho peňazí, keďže Briti sú druhým najväčším čistým prispievateľom?

Áno. Bude treba zoškrtať rozpočet v roku 2019, keď Británia odíde, no vôbec sa o tom nehovorí. Ak sa vraví, že Briti žijú ohľadom brexitu v rozprávkovom svete, myslím si, že je to aj prípad Európskej únie.