Denník N

Wunderkind rakúskej politiky Sebastian Kurz už vedie ľudovcov, poškuľuje po poste kancelára

Sebastian Kurz. Foto – TASR/AP
Sebastian Kurz. Foto – TASR/AP

Rakúska ľudová strana dosadila na post predsedu najmladšieho ministra zahraničia v Európe, v Rakúsku vedie rebríčky popularity a volá po predčasných voľbách.

Nemal ani dokončené univerzitné štúdium, ale už v 27 rokoch sa mohol pochváliť, že je najmladším ministrom zahraničných vecí v Európe.

Dva roky predtým ho rakúski ľudovci povolali do vlády ako štátneho tajomníka pre integráciu. Na čele rakúskej diplomacie, ktorú prebral bez vysokoškolského diplomu a s minimálnymi skúsenosťami, sa však jeho kariéra nezastavila. Skôr naopak.

„Wunderkind“ rakúskej politiky Sebastian Kurz je od nedele novým šéfom Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), s ktorou chce uspieť v predčasných voľbách a možno aj stať sa kancelárom.

Ponáhľa sa

Tie normálne voľby by mali byť až na jeseň budúceho roka, Kurz ich však chce už po tomto lete.

Sebastian Kurz (30)

Narodil sa vo Viedni v roku 1986.

Prepracoval sa z vedenia mladých ľudovcov na šéfa strany ÖVP.

Je ministrom zahraničných vecí a najpopulárnejším rakúskym politikom.

Volá po predčasných voľbách.

Napriek tomu, že má len 30 rokov, sebavedomie má vysoké. Ako nový líder ľudovcov chce mať právo veta pri zostavovaní straníckej kandidátky a rozhodujúci hlas pri zostavovaní predvolebného programu i straníckeho kurzu.

Deň po zasadnutí na predsednícku stoličku v strane si dohodol stretnutie s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom a kancelárom Christianom Kernom, s ktorého socialistami (SPÖ) spolu vládnu. Chcel by sa s nimi dohodnúť na urýchlení volieb. Kancelár Kern by v problematickej červeno-čiernej koalícii s tesnou väčšinou radšej dovládol až do riadneho termínu. Obáva sa, že skorší termín volieb by len pomohol silnejúcej krajne pravicovej Slobodnej strane Rakúska (FPÖ), ktorá má podľa prieskumov okolo 30 percent.

„Dôsledky by boli zásadné,“ varuje kancelár Kern. Jeho rival Kurz je však „naspídovaný“ dobrým ratingom a tvrdí, že sa už nedá viac predstierať, že v ich koalícii to funguje. Vzťahy dvoch tradičných strán sú napäté, čo sa preukázalo aj vlani pri fiasku ich kandidátov v prezidentských voľbách.

Pri pohľade na prieskumy verejnej mienky je však veľká koalícia jediným riešením, ako sa vyhnúť účasti extrémistov vo vláde. Ani jedna z veľkých strán zatiaľ otvorene nevylúčila aj vládnutie so slobodnými. Ľudovci si to s nimi už vyskúšali po roku 2000 a neodradili ich ani sankcie zo strany EÚ.

Protiturecký Kurz

Tridsaťročný Kurz sa stal predsedom ľudovcov po prekvapivom odstúpení šéfa strany a vicekancelára Reinholda Mitterlehnera. Jeho povýšenie na top pozíciu v strane sa však predpokladalo. Viedenský rodák je v Rakúsku najpopulárnejším politikom s ratingom vyše 70 percent.

Ak by jeho strana uspela vo voľbách, otvorilo by mu to cestu až na post kancelára. Zatiaľ je však až na treťom mieste, v tesnom závese za socialistami, ktorí sa nechytajú na radikálov Heinza-Christiana Stracheho. Kurz sa spolieha na efekt vlastnej popularity. Už v posledných voľbách do parlamentu mal najviac preferenčných hlasov.

O politike vraj sníval už ako desaťročný chlapec. Ako 17-ročný vstúpil medzi mladých ľudovcov, aby ich po vojenskej službe začal viesť. Politike dal nakoniec prednosť aj pred dokončením štúdia práva.

Keďže voliči jeho strany sú hlavne konzervatívni katolíci z rakúskeho vidieka, Kurz tomu aj prispôsobuje svoje názory, ktoré sa niekedy podľa jeho kritikov až príliš približujú k extrémistickej FPÖ.

Volá po zatvorení balkánskej trasy pre utečencov, pre žiadateľov o azyl navrhoval povinnú prácu za euro, čo však nepotešilo odbory, pretože by to mohlo brať prácu Rakúšanom. Je známy aj svojím zamietajúcim postojom voči Turecku a jeho integrácii v EÚ. V Turecku má imidž „protitureckého“ politika. Tak ako opísali aj po jeho nedeľnom povýšení v straníckej hierarchii.

Integrácia moslimských prisťahovalcov je jeho silnou témou. V roku 2015 presadil takzvaný Islamský zákon (Islamgesetz), ktorý zakazuje financovanie mešít či platenie imámov zo zahraničia a požaduje používanie schválenej verzie Koránu v nemčine. Zároveň dáva moslimom právo na ich rituálne upravované jedlo halal či náboženské služby v armáde.

„Chceme dať islamu šancu, aby sa rozvíjal slobodne v našej spoločnosti v línii s našimi spoločnými európskymi hodnotami,“ argumentoval Kurz. Hlavným cieľom zákona, ktorý sa po vyše sto rokoch nanovo venuje moslimom v Rakúsku, bolo zminimalizovať vplyv extrémistických prúdov.

„Čierna vás robí suprovým,“ mal napísané Kurz na Hummeri, keď vstupoval pred siedmimi rokmi do viedenskej lokálnej politiky, s odkazom na farbu rakúskych ľudovcov. Ako si všimlo Politico, podľa ktorého patrí medzi najvýraznejších európskych politikov roku 2017, použil v kampani nemecké slovo geil, čo znamená tiež nadržaný. Zdá sa, že najnovším objektom jeho záujmu je post kancelára.    

Teraz najčítanejšie