Denník N

Musíme o Slovensku hovoriť bez gýča, nie ako Kulich

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Gýčovitosť Kulichových diel netkvie v ťahoch dláta či rydla, ale v neschopnosti zakoreniť tieto diela v čase.

Asi najlepšia definícia umeleckého gýču, na akú som kedy narazila, vraví, že gýč je niečo, čo je vykorenené z času, neberie do úvahy to, čo bolo pred ním, a nijako sa nesnaží vzťahovať k tomu, čo bude. Gýč ponúka plochú, falošnú realitu, založenú na pudových emóciách, ktorá existuje tu a teraz, je upokojujúca a otupujúca, lebo zbavuje povinnosti zaujímať postoj k tomu, čo bolo, je a bude.

Všeobecná obľúbenosť gýča môže byť preto daná aj strachom z neustáleho plynutia času, ktoré spôsobuje, že veci sa sústavne menia, snahou nájsť konštantu v neustálom zániku „starého“ a desivého náporu „nového“. Gýč je instantnou náhradkou identity, falošným príbehom so šťastným začiatkom aj koncom, symbolom ničoho.

Keď v roku 2010 prvá vláda Roberta Fica zorganizovala nabubrelú a monumentálnu ceremóniu na Bratislavskom hrade, počas ktorej vztýčila sochu Svätopluka od Jána Kulicha, bol to predovšetkým ideologický koncept budovania akéhosi falošného národného povedomia prostredníctvom manipulácie dejín, či vytvárania nových „symbolov“ a „ikonografie“, prezentovaný už nie okrajovými a extrémnymi skupinami, ale oficiálnymi predstaviteľmi, ktorý ma vydesil. Ale až keď som nedávno v tesnom susedstve videla rozryté archeologické nálezisko nevyčísliteľnej hodnoty, ktoré aktéri horeuvedenej frašky radostne zalievajú betónom, pochopila som v plnej miere tragédiu tohto gýča.

Pretože príbeh, ktorý o sebe rozprávame, je mytológiou nášho sveta a prezrádza veľa o našom sebahodnotení, ambíciách a schopnosti odstupu. Gýčová, hojne pozlátená náhradka histórie nepotrebuje vedľa seba kopy kamenia, ktoré upozorňujú na to, že tu a teraz je len malou súčasťou komplikovaného časopriestorového celku.

Podstata gýčovosti Kulichovej sochy a problém mnohých iných diel tohto autora (a jeho života) teda netkvie na prvom mieste v ťahoch dláta či rydla, ale v neschopnosti zakoreniť tieto diela v čase, reflektovať minulosť a vztiahnuť sa k budúcnosti, snažiť sa obsiahnuť komplikovanosť sveta a zároveň pred ňou kapitulovať.

Je nesmierne dôležité rozprávať príbeh tejto krajiny a ľudí v nej bez gýčovej optiky, hľadajúc pravdu o minulosti a nádej do budúcnosti. Inak ho budú za nás rozprávať tvorcovia gýčov. Sú ich plné internety a „ex oriente lux“ už dávno neplatí…

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie