Denník N

Plavčan chce brannú výchovu, podľa spoluautora reformy je pridávanie predmetov politické a ideologické

Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Foto – TASR
Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Foto – TASR

Spoluautor reformy školstva nevidí na zavedenie brannej výchovy dôvod, tvrdí, že pridávanie predmetov ako reakcia na aktuálne dianie nie je odborné.

Viac vlastenectva a menej extrémizmu má do škôl priniesť predmet branná výchova. Jeho obnovenie avizoval v piatok minister obrany Peter Gajdoš (SNS), nápad si osvojil aj minister školstva Peter Plavčan (SNS), ktorý pripustil, že by sa branná výchova mohla vrátiť ako samostatný predmet.

„Hľadáme možnosti, ako znovu zaviesť samostatný vyučovací predmet branná výchova. Považujeme to za veľmi dôležité najmä v oblasti prevencie extrémizmu,“ hovorí Plavčan.

Teraz obaja ministri rokujú o tom, ako by mohol predmet vyzerať. Plavčan preto zatiaľ neodpovedá na otázky, v ktorých ročníkoch by sa mala branná výchova vyučovať a či by mala byť povinná už od septembra tohto roku.

Brancov nezastavili

Je to zjavne reakcia na aktivity polovojenskej organizácie Slovenskí branci, ktorej členovia chodia do základných škôl, ukazujú deťom, ako sa chrániť pred chemickým útokom alebo im ukazujú boj zblízka. Ide o nacionalistickú organizáciu známu aj pochodovaním v slovenských mestách a výcvikom s expanznými zbraňami v lesoch.

Naposledy mali branci „cvičenie“ na Základnej škole Beethovenova v Nitre začiatkom mája. Na školu má ísť kvôli nim Štátna školská inšpekcia a chce sa na to pozrieť aj primátor Nitry  Jozef Dvonč (Smer).

Pred dvomi rokmi pred pozývaním brancov na školy varovali inšpekcia aj vtedajší minister školstva Juraj Daxler (nominant Smeru).

V reforme branná výchova nie je

Snaha zaviesť brannú výchovu ako predmet na školy je prekvapujúcou zmenou. Napríklad v dokumente Učiace sa Slovensko, ktorý má byť základom pre reformu školstva, sa o ňom nepíše.

Vladimír Burjan, jeden z autorov reformy, ktorý mal na starosti aj obsah vyučovania, nevidí na zavedenie brannej výchovy ako predmetu dosť argumentov. „Nemožno spochybniť, že branná tematika je dôležitá a že obsahuje viaceré užitočné prvky, ktoré by mali byť súčasťou základnej výchovy a vzdelávania. Treba si však uvedomiť, že – obrazne povedané – pred dverami školy stoja v imaginárnom rade aj mnohé ďalšie témy, ktoré sú tiež dôležité: mediálna výchova, environmentálna výchova, globálna výchova, finančná gramotnosť, zdravý životný štýl, prvá pomoc, dopravná výchova a viaceré ďalšie,“ povedal Burjan, ktorý je externým poradcom ministra Plavčana.

Všetky tieto témy sa podľa neho snažia obhájiť svoju dôležitosť a chcú byť samostatnými predmetmi, nielen prierezovými témami. „Priznám sa, že nevidím dostatočné argumenty, prečo má teraz práve branná výchova všetkých v rade predbehnúť a stať sa samostatným predmetom,“ hovorí Burjan.

Šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman pripomína, že  formálnymi opatreniami sa želané účinky nikdy nedosiahli. „V súčasnosti je uvedená tematika povinnou súčasťou vzdelávania, čo považujeme za dostatočné, aj oblasti prevencie extrémizmu sa venujú viaceré predmety – okrem dejepisu aj občianska a etická výchova, témou je možné zaoberať sa aj v umeleckých predmetoch či literatúre,“ povedal Crmoman.

Ministerstvo školstva hovorí, že chce podporiť vzdelávanie v oblasti bezpečnosti či vlastenectva. Branná výchova dnes nie je samostatným predmetom, učí sa ako prierezová téma Ochrana života a zdravia, ktorú preberajú na rôznych predmetoch.

Na prvom stupni základných škôl sa v rámci výuky témy brannej výchovy organizujú didaktické hry. Na druhom stupni sú to účelové cvičenia (v minulosti známe ako „branné cvičenia“), konajú sa spravidla na jeseň a na jar.

V stredných školách sa žiaci zúčastňujú na účelových cvičeniach a Kurze na ochranu života a zdravia.

Burjan pridávanie predmetov kritizuje

Branná výchova je už druhý predmet, ktorý by ministerstvo školstva chcelo do výuky pridať.

Už ohlásilo, že by sa na druhom stupni základných škôl mal zvýšiť počet hodín dejepisu ako súčasť boja s extrémizmom. Či bude viac hodín dejepisu už od septembra, ministerstvo nehovorí, informovať chce v utorok.

Opakované nekoncepčné pridávanie predmetov, ktorými sa reaguje na aktuálne problémy v spoločnosti, považuje Burjan za problém. „Sú to čisto politické, ideologické rozhodnutia, nie odborné,“ hovorí.

Dokument Učiace sa Slovensko odporúča, aby sme aj v našom školstve prešli na systém pravidelných, periodických inovácií a úprav obsahu vzdelávania podľa vopred stanoveného harmonogramu (napríklad raz za 6 rokov). Takto by sa podľa neho vytvoril dostatočný časový priestor na vyhodnotenie predošlých zmien, na diskusiu o tom, aké zmeny sú potrebné a na prípravu nových predmetov a prierezových tém.

„Zároveň by sa tým predišlo takému nekoncepčnému, impulzívnemu vstupovaniu do obsahu vzdelávania, akého sme svedkami v poslednom čase – pred brannou výchovou sa pridala hodina dejepisu, čo takmer všetci odborníci odmietli ako neúčinný a nesystémový krok,“ povedal spoluautor reformy.

V rozpore s reformným dokumentom

Aj keď nepozná podrobnosti plánovaných zmien, pridanie nového povinného predmetu sa môže urobiť len tromi spôsobmi: môže sa zvýšiť celkový počet hodín, ktoré žiaci budú tráviť povinne v škole, alebo sa zredukuje počet hodín iných povinných predmetov, alebo sa zvýši počet hodín, ktoré majú školy záväzné, teda sa obmedzí ich sloboda a možnosť profilácie.

„Každý z týchto postupov má svoje negatíva, preto je tvorba vzdelávacích programov taká háklivá. A práve preto treba akékoľvek zmeny či zásahy robiť iba po zrelej úvahe a dôkladnej príprave,“ dodáva Burjan.

Ak chce ministerstvo ponechať školám možnosť sa slobodne rozhodnúť, ktorý predmet posilnia alebo zavedú do výučby, nemôže im štát uberať z tejto kompetencie, pridáva sa ku kritike Crmoman. Pripomína ministrovi aj jednu časť z dokumentu Učiace sa Slovensko, kde píše: „Problémom je napríklad pričasté, nekoncepčné a z pohľadu škôl nepredvídateľné zasahovanie do štátnych vzdelávacích programov, napríklad v snahe reagovať na aktuálne dianie v spoločnosti. Túto prax je potrebné zmeniť a zaviesť pravidelné, periodické inovácie kurikula podľa vopred zverejneného časového harmonogramu.“

Crmoman sa pýta, či s týmto znením minister Plavčan súhlasí, alebo nie. „Pretože zatiaľ koná v úplnom rozpore s týmto návrhom,“ dodal.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie