Aj kuchynský lopár môže byť dizajnérskym kúskom

Vytvoriť jednoduchý, funkčný a zároveň estetický predmet vôbec nie je ľahké. Často je za tým veľa skúseností, štúdií, pokusov a omylov. Špeciálne sa to týka drevených dosiek na krájanie a servírovanie (1965) od Stana Koreňa. Podarilo sa mu zachovať primárnu funkciu dosky, ale pridal prekvapujúci maximálny výtvarný efekt.

Sú z červeného smreka s výraznou kresbou, ktorá je v tomto prípade aj dômyselným inšpiračným zdrojom. Rezaním na viaceré časti a potom opätovným spájaním vznikla dokonalá drevená plocha, ozdobená len krásou prírodnej kresby smreka.

Bežne dostupné drevené lopáriky neboli pre Koreňa až také zaujímavé ako klát z čelného dreva (priečne rezané drevo s letokruhmi), na ktorom krájali mäso mäsiari. Práve takúto maximálne pevnú dosku chcel zrealizovať, ale ako dizajnérsky predmet, v ktorom je konštrukčný detail zároveň aj estetickým.

Aby vôbec niečo také vzniklo, vyžaduje si to dokonalé ovládanie remesla a materiálu. To je výsadou autora servírovacích dosiek a príboru Stana Koreňa.

Štiavnickí rezbári

S remeslom a umeleckým rezbárstvom sa stretol najprv doma v Banskej Štiavnici. „Rezbárska tradícia v Štiavnici a blízkom okolí bola veľmi silná, každý vyrezával a mňa to fascinovalo,“ spomína Koreň na prostredie svojho detstva.
Mal dvoch strýkov remeselníkov – jedného skvelého stolára a druhého kováča. Dodnes sa mu vybavuje zvuk ručného hoblíka, ktorý používal jeho strýko v dielni.

Je autorom, ktorý sa výhradne venuje práci s drevom. Na Slovensku bol tento materiál mimoriadne obľúbený hlavne v tradičnom ľudovom umení, ktoré je stálym zdrojom inšpirácií. Jeho princípy – dokonalé spojenie estetiky s funkčnosťou, zmysel pre proporcie, spracovanie materiálu, celkove dobrý vkus sú trvalými hodnotami, na ktorých sa dá vždy stavať. Okrem toho drevo je úžasný a nadčasový materiál. Svoju krásu, pocit tepla a pohody, ktoré v nás vyvoláva, si určite prináša zo svojej živej podoby – keď bol ešte zeleným stromom.

Dizajnovať drevo

Ako každý materiál aj drevo má svoje limity, ktoré sa však kreatívnym prístupom dajú posúvať. V predmetoch, ktoré vytvoril Stano Koreň počas svojho pôsobenia v ÚĽUV-e (Ústredie ľudovej umeleckej výroby), a to hneď po absolvovaní bratislavskej ŠUV, v rokoch 1954 – 1984, práve túto hranicu od tradície k súčasnému dizajnu výrazne posunul.

ÚĽUV vznikol (1945) na podporu tradičných remeselných odvetví, ale špeciálne v období 60. – 70. rokov sa popri výskume tradičného ľudového umenia stal aj významným nositeľom snáh o vývoj remesla smerom k súčasnému dizajnu. Na jednej strane sa uplatňovali známe remeselné techniky vychádzajúce z tradície a na druhej dizajnérske postupy a inovatívne technológie.

Do istej miery, podľa Stana Koreňa, boli tieto snahy motivované aj existenciou „konkurenčnej“ predajne súčasného úžitkového umenia – Krásna Jizba, ktorá v 60. rokoch bola aj v Bratislave na Obchodnej ulici. Zásadný bol však prínos zamestnancov, skvelých výtvarníkov, akými boli Júlia Kováčiková-Horová v keramike, Elena Holéczyová v čipke a v dreve, okrem Koreňa, nezabudnuteľný Václav Kautman a Viktor Holešťák-Holubár a ďalší. Všetkých spájalo v ich vlastnej tvorbe dobré poznanie tradičného remesla a v prípade Koreňa a Kautmana šlo predovšetkým o rezbárstvo. Im sa podarilo dovtedy ako nikomu inému, povzniesť drevo ako výsostne tradičný materiál k súčasnému dizajnu. V období ich výtvarného pôsobenia v ÚĽUV-e sa objavujú aj nové témy s novými funkciami – drevené soľničky, koreničky, dózy, svietniky.

Materiál aj stroje

Koreňovu tvorbu charakterizuje dokonalá znalosť materiálu. Uprednostňuje domáce drevo z ovocných stromov s výraznou kresbou – čerešňu, slivku, ale aj orech, gaštan, lipu, topoľ, smrek. Používa tradičné techniky – rezanie, dlabanie, brúsenie, ale využíva aj dostupné možnosti strojového opracovania dreva, predovšetkým sústruženie, kombinované techniky, frézovanie.

Keď prišiel do ÚĽUV-u, našiel tam stolársku dielňu, ktorá bola dokonale vybavená rôznymi strojmi. Dielňu viedol v tom čase pán Karol Franta a mladému Koreňovi, čerstvému absolventovi ŠUP, dovolil tráviť tam veľa času. Dobrá znalosť strojov a to, že si mohol všetko vyskúšať sám, mu umožnilo využiť techniku pre svoju vlastnú dizajnérsku tvorbu a tým povzniesť klasické remeslo na modernú úroveň.

Stano Koreň sa v oblasti dizajnu venuje hlavne stolovacím súpravám – súborom mís, koreničiek, soľničiek, podnosov, lopárikov, svietnikov, dóz, príborom. Využíva jednoduché geometrické tvary a kombinácie oblého a hranatého tvaru. Druhá, nemenej rozsiahla a bohatá oblasť tvorby Stana Koreňa je jeho voľná sochárska tvorba a realizácie v architektúre.