Denník N

Dielo týždňa: Zabudnite na farby, Antalovi často postačila biela

Eduard Antal: Na dvore. Maľba, 1966. OGD
Eduard Antal: Na dvore. Maľba, 1966. OGD

Eduard Antal vo svojich dielach využíval geometriu a bielu farbu. Nakoniec tak vytváral len biele plochy na bielom podklade.

Dvor, polia, krajina aj slnko za obzorom. A potom kompozície, rotácie, variácie či premeny. Diela slovenského umelca Eduarda Antala sa nevyznačujú žiarivými farbami, usmiatymi ľuďmi či krásnou prírodou. Naopak, sú tmavé alebo potom úplne biele.

Na niektorých je len niekoľko čiar, na iných pár tmavých plôch, ktoré majú byť vrchom, poľom alebo domom. Ani vybrané dielo nie je výnimkou. Maľbu Na dvore vytvoril Antal len s niekoľkými tmavými farbami.

Dom so strechou, s jedným oknom a malými dverami umiestnil na zelenú trávu pod tmavomodrú oblohu. Dôležitejšie ako objekty však pre Antala boli línie a tvary. Jeho maľby boli nakoniec len čistým minimalizmom.

„Geometria nie je nič nové. Ovplyvnila ma architektúra, ľudová i súčasná, keď som pôsobil ako pedagóg na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT,“ povedal v roku 2010 v rozhovore pre Slovenské ateliéry. „Milujem grécke umenie, nízky reliéf a gotiku. Gotiku v jej fantastickej konštrukcii, vznešenosti, jednoduchosti, románske umenie v jeho jednoduchosti…“

Dielo týždňa, ktoré má pripomenúť nedožité narodeniny slovenského umelca, si rovnako ako tie ostatné môžete pozrieť na Webe umenia.

Len čiary a čiary

Eduard Antal podobne ako Kazimir Malevič či Piet Mondrian uprednostňoval čisté tvary. Ani jeden z nich nepotreboval detailné zobrazovanie, všetkým postačil jazyk geometrie. Maliarsky príbeh Eduarda Antala bol však odlišný predovšetkým preto, že sa odohrával v inom svete a za iných podmienok.

V čase, keď spoločnosť nemala záujem o žiadne experimenty a zaujímala sa len o „budovanie socializmu“, chcel Eduard Antal krajinu vyjadriť čo najjednoduchšie.

Družstevné polia, steny domov či dedinských chalúp sa stali zámienkou k prísnemu, geometrickému zobrazeniu so štruktúrovanými plochami.

Nakoniec, mohla za to aj bratislavská Fakulta architektúry STU, kde sa pohyboval od skončenia školy, a vyučoval v priestoroch s presnými súradnicami a úsečkami.

Zaujímal sa hlavne o motív stretávania a striedanie sa veľkých farebných plôch a jednoznačných symbolov. Uvedomil si, že oveľa dôležitejšia ako skutočnosť je jednoduchosť. Z toho sa nakoniec stal trend, ktorý viedol k založeniu skupiny zvanej Klub konkretistov. Ten sa v polovici 60. rokov snažil o slobodnejší prejav v umení iba používaním čistých výtvarných prostriedkov.

Členovia nepotrebovali príbehy ani detaily. Stačili im takzvané „konkréty“, alebo inak suverénne veci, ktoré boli súčasťou toho skutočného sveta. Najčastejšie to boli štvorce alebo obdĺžniky, ktoré boli farebne rozlíšené a vzbudzovali tak dojem nekonečného priestoru.

Biela farba na bielom podklade

Podobne ako u Maleviča či Mondriana aj u konkretistov sa menila funkcia obrazu. Už viac nebol prostredníkom medzi maliarom, skutočnosťou a divákom. Vznikol bez citového prejavu autora, pretože bol akoby vlastnou realitou.

Nakoniec, v mnohých prípadoch tiež stratil farby a naplnila ho len beloba. Biela farba na bielom podklade? Bolo možné okrem príbehu, témy a osobného zaujatia obetovať aj farbu? A teraz si spomeňte na Maleviča. Áno, ani Antal od toho nebol ďaleko. Sústavne dokazoval, že biela farba mu takmer vždy postačí. V jeho kompozíciách, premenách, či variáciách ani inú farbu nepoužil, a vždy sa líšili od tých predošlých.

Vytváral biele tvary na bielej ploche, ktoré sa nedali vypočítať rovnicou či vyjadriť vzorcom. Ale Antal ich stále predkladal ako svoje samozrejmé výtvory. Boli to jeho biele reliéfne štruktúry bez príbehu. Ten už nebol podstatný, podstatnejšie bolo, že obrazy sú súčasťou nášho sveta.

„Príroda – z nej sa učím, všetko je v nej odôvodnené, logické, v podstate jednoduché, má svoju zákonitosť,“ hovoril. „Snažím sa pochopiť, že som jej súčasťou, ona súčasťou vesmíru, toto všetko poznávať a v tom všetkom hľadať seba. Ako ona vo svojich premenách vytvára nové, pokúšam sa tiež hľadať, snívať, vytvárať. Cez všetky napätia hľadám pokoj, v stálej nespokojnosti vyrovnanosť.“

Antal prírodu či architektúru zredukoval len na jednoduchú kompozíciu s niekoľkými geometrickými prvkami. Z obrazu sa tak stal unikátny reliéf, čistá plocha sem-tam doplnená o hru so svetlom a tieňom, inokedy premenená na tmavý dom s malým oknom a jednoduchými dverami.

Priestorová ilúzia, geometrická forma a podoby redukcie – to mu stačilo, tak sa vyjadroval. Bolo to jednoduché a nakoniec tak vznikla čistá vizuálna poézia.

Eduard Antal (18. mája 1929, Vidiná – 21. novembra 2011 Bratislava)

Študoval na Pedagogickej fakulte SU v Bratislave u profesora G. Mallého a ďalších pedagógov, napríklad B. Hoffsädtera. V roku 1953 nastúpil ako asistent na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave.

V 60. rokoch prešiel od štylizovaných obrazov prírody k štúdiu čistých geometrických plôch.

Eduard Antal. Foto – artgallery.sk

V roku 1978 bol vymenovaný za docenta pre predmet kreslenie a v roku 1988 za profesora pre odbor výtvarné umenie – maliarstvo.

Od roku 1955 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V období 1966 až 1972 bol členom Skupiny 66, v rokoch 1968 až 1972 Klubu konkretistov, Slovenskej výtvarnej únie, Umeleckej besedy slovenskej a tvorivej skupiny „Geometrie“.

Vystavoval v Poľsku, Taliansku, Nemecku, Španielsku, Japonsku, USA aj v Kanade.

Hlavné zdroje:

Denisa Gura Doričová, Daniel Brunovský: Slovenské ateliéry (2010)
Lenka Krčková: Eduard Antal : prierez tvorbou (2009)
Fedor Kriška: Eduard Antal : Biele na bielom (1994)
Aurel Hrabušický: Slovenské vizuálne umenie 1970-1985 (2003)
Tomáš Štraus: Op-art : ABC umenie (1969)
Jiří Valoch: Geometrie v současném výtvarném umění : 1. litvínovské výtvarné léto (1988)
Jiří Valoch: Současná slovenská geometrie 1 : Eduard Antal, Blažej Baláž, Mária Balážová, Štefan Balázs, Dávid Čársky, Roman Gajdoš, Viktor Hulík, Pavel Maňka, Jozef Mužila, Martin Sedlák, Ján Švec, Robert Urbásek (2010)

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie