Bratislavskí sudcovia nie sú z mestského súdu nadšení, nejde len o budovu

Presvedčiť bratislavských sudcov o tom, že vznik jedného mestského súdu je správna vec, bude pre ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (Most-Híd) ťažké. Sudcovia jej medzi riadkami vyčítajú aj to, že s nimi o svojich plánoch zatiaľ nehovorila.

Zámer vytvoriť mestský súd v hlavnom meste predstavila ministerka najprv predsedom súdov aj Súdnej rade. Postupne chce hovoriť aj so sudcami. Ich doterajšia reakcia nie je pozitívna.

Ministerka verejne hovorí, že ich pripomienky sa koncentrujú predovšetkým na to, ako má vyzerať budova, v ktorej bude mestský súd sídliť. Argumentácia sudcov je však bohatšia, nezužuje sa len na budovu a ponúka aj iné vecné výhrady. Proti sa ozvala väčšina sudcov okresných súdov Bratislava II, IV, V, ale aj Združenie za otvorenú justíciu.

Ministerkin zámer spochybnil podpredseda bratislavského krajského súdu Boris Tóth, ktorý je aj šéfom bratislavskej sekcie Združenia sudcov Slovenska. Argumenty sa často zhodujú a spochybňujú, či ministerkin zámer splní ciele, ktoré sľubuje.

Prečítajte si

Bratislavskú justíciu čaká veľká zmena, Žitňanská chce vrátiť mestský súd

Problémové štatistiky

Sudcovia sa pýtajú, ako môže megasúd zrýchliť konanie, keď zo spisov, ktoré dostanú na stôl, neubudne a počet sudcov ostane rovnaký. Opierajú sa o štatistiky. V priemere slovenský sudca dostane ročne 417 nových spisov. Bratislavský sudca ich má vyše 700. Zatiaľ čo v priemere rozhodne slovenský sudca ročne 449 spisov, bratislavskí ich zvládnu 779. No tí zároveň „vedú“ aj v štatistike nevybavených vecí, pretože ročne ostane v priemere sudcom necelých 400 spisov, no na bratislavských súdoch ich má sudca nevybavených vyše 800.

Sudcovia pripomínajú aj to, že mestský súd sám osebe nevyrieši to, čo bratislavské súdy trápi najviac. Obsadiť všetky voľné miesta pre administratívu je v hlavnom meste prakticky nemožné, platy sú vzhľadom na životné náklady v Bratislave veľmi nízke.

Asistenti sudcov dostanú v hrubom 474,50 eura, čo je len o málo viac ako minimálna mzda. Asistenti na svojich miestach vydržia len krátko a sudcovia musia stále školiť nových ľudí. Sudca Tóth preto tvrdí, že „vytvorenie jedného gigantického súdneho monštra v sebe zahŕňa nepoznané, nemajúce nič spoločné so stabilizáciou“.

Prečítajte si

Otázniky nad Mestským súdom v Bratislave (Košiciach?)

Na súde by mala pracovať viac ako stovka sudcov. Je pre nich ťažko predstaviteľné, ako bude fungovať vzájomná komunikácia a dohadovanie sa na zmenách rozvrhu práce. To býva problémom už aj na menších súdoch. Obavy z takéhoto fungovania už pri predstavovaní zámeru načrtla aj ministerka a práve na túto tému vyzvala sudcov k diskusii.

Predstavila dve alternatívy mestského súdu – jeden veľký alebo štyri špecializované. Počíta s trestným, rodinným, civilným a obchodným. A čo s obavami, že sa bude po vzniku mestského súdu prepúšťať alebo naopak, či sa naberú zamestnanci a prípadne aj noví sudcovia? Odpoveď má dať komplexná analýza súdov, ktorú ministerka nechala vypracovať.

Špecializácia nepomôže, lebo už je

Ministerka sľubuje, že keď vznikne jeden súd, respektíve štyri špecializované, sudcovia budú môcť pracovať rýchlejšie, keďže sa prehĺbi ich špecializácia a budú pracovať efektívnejšie. Tento predpoklad podporil aj Peter Kunder z Aliancie Fair-play, ktorý sa s ministerkiným zámerom zoznámil. Myslí si, že model jedného veľkého súdu alebo štyroch špecializovaných povedie k zrýchleniu konania a prispeje k vyššej kvalite rozhodnutí. „Oba varianty majú aj protikorupčný rozmer.“ Upozorňuje však, že pozitívny dosah týchto opatrení sa naplno prejaví až v nasledujúcich volebných obdobiach.

Sudcovia oponujú, že na bratislavských súdoch už špecializácia je. Tá chýba na malých okresných súdoch, a preto ak to myslí ministerka so špecializáciou naozaj vážne, mala by sa zamerať na takého súdy s malým počtom sudcom. Podpredseda bratislavského krajského súdu Boris Tóth hovorí o ich zlúčení. Pripomína, že „bratislavské súdy sú oknom do justície“ a práve preto by nemali byť zaťahované do experimentov.

Je to o pohŕdaní súdmi

Krajský sudca skritizoval aj Žitňanskej ďalší argument o tom, že vytvorením jedného súdu sa zjednotí rozhodovacia prax na území hlavného mesta. „Tomuto zámeru sa nedá rozumieť inak, len tak, že je výrazom pohŕdania súdmi,“ hovorí s tým, že nie je úlohou ministerstva zjednocovať rozhodnutia.

Aj združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) vo svojom stanovisku tvrdí, že ak ide o zjednotenie rozhodovania, tak vytvorenie mestského súdu to nerieši. „Rozdielna rozhodovacia prax je aj medzi sudcami na tom istom súde,“ dodávajú s tým, že je to bežné na krajských súdoch a známe sú aj nezhody v rozhodovaní na Najvyššom súde.

Sudcovia sa koncentrujú v jednej budove a na ich rozsudky to nemá žiaden dosah. ZOJ sa obáva, že ministerkin zámer by bol „vážnym zásahom do sústavy súdov v Bratislave, ktorý by v horizonte niekoľkých rokov tieto súdy ešte viac destabilizoval a s neistým výsledkom“.

Vyzývajú preto na serióznu odbornú analýzu následkov, širokú diskusiu a zváženie všetkých argumentov dotknutých sudcov. „Tak, aby sudcovia a zamestnanci súdov dostali predsvedčivé argumenty, že realizáciou zámeru sa zlepšia ich podmienky pre výkon súdnictva, a tým aj prístup občanov k súdnej ochrane na území hlavného mesta,“ dodala za ZOJ prezidentka Katarína Javorčíková, ktorá je tiež sudkyňou bratislavského krajského súdu.

Budova je len jeden z problémov

Pravdou je, že doteraz bolo viac počuť diskusiu o novom sídle mestského súdu. Ministerstvo má prepočítané, že ak by všetci bratislavskí trestní sudcovia ostali v Justičnom paláci, kde je aj väznica, tak pre zvyšok sudcov budú potrebovať vyše 14-tisíc metrov štvorcových. Platí to pri plánovanom počte 152 sudcov a 331 súdnych zamestnancov. Nie je však stále jasné, ako by to bolo s prechodom administratívy.

Predstava, že v súčasných budovách okresných súdov by vznikli plánované špecializované súdy, je podľa ministerskej analýzy nereálna. Nezmestili by sa tam. A investície do existujúcich budov by sa vraj tiež neoplatili. Analytici to tvrdia na základe porovnania dlhodobých prenájmov a kúpy novej budovy.

Prečítajte si

Bratislavskí sudcovia Žitňanskej: Nechceme sídliť v budove od oligarchov

Sudcovia varovali pred tým, aby nešli do priestorov niektorého z oligarchov či finančnej skupiny. To by podľa nich mohlo spochybniť ich dôveryhodnosť. Argumentujú tým, že priestorové problémy má len jeden z piatich súdov, a to Okresný súd Bratislava I. Analýza ministerstva oponuje, že ani ostatné budovy nie sú v dobrom stave. Doposiaľ sa vždy riešila len nevyhnutná úroveň ich prevádzkyschopnosti. Do roku 2019 rezort napočítal, že na prevádzkovanie a nevyhnutnú rekonštrukciu by musel dať vyše 17 miliónov eur.

V súvislosti s diskusiou o budove sa Kunder pridáva na stranu ministerky a hovorí, že tiež by skôr čakal odborné postrehy. Ale po kauze klientskeho centra ministerstva vnútra reakciu niektorých sudcov chápe. „Ak sa ale sudca vyjadruje, od koho ministerstvo niečo môže či nemôže kupovať, a to bez toho, aby bolo známe, akým spôsobom sa vyberie riešenie či dodávateľ – to je na hrane zaujatosti,“ dodal s tým, že doposiaľ sa nestretol s tým, že by sudcovia komentovali prípustnosť toho, kto pre súdy vyrába elektrinu, dodáva IT systémy, či gastrolístky. „Tlačiť na efektívny, transparentný a férový proces nákupu však pokladám za správne a veľmi žiaduce,“ myslí si Kunder.