Denník N

Ako rozumne zvýšiť minimálnu mzdu

Vláda chce minimálnu mzdu zvýšiť tak, že na tom najviac zarobí štát. Dá sa to urobiť tak, že zamestnanci dostanú v čistom viac a zamestnávatelia nebudú platiť zďaleka toľko ako pri vládnom návrhu.

Autor je poslancom NR SR

Určite nie tak, ako to chce urobiť premiér Fico. Ten ohlásil zvýšenie minimálnej mzdy o 50 eur. Zabudol však dodať, že skutočná, teda čistá minimálna mzda zamestnanca sa zvýši len o 32 eur – ale náklady zamestnávateľa stúpnu až o 77 eur. Kde sa stratilo 45 eur? Zhltne ich štát – finančná správa, Sociálna a zdravotné poisťovne. Zo zvýšených mzdových nákladov zamestnávateľov tak zamestnanci dostanú len 42 percent a profitovať bude štát – dostane 58 percent.

Fico tak chce zopakovať model z roka 2017, keď rovnako na zvýšení minimálnej mzdy profitoval viac štát ako zamestnanci. Podrobnejšie tu.

Skupina siedmich nezaradených poslancov (Beblavý, Dubačová, Macháčková, Mihál, Petrík, Zimenová, Žarnay) pripravila svoj návrh na rozumné a skutočné zvýšenie čistej minimálnej mzdy zamestnancov.

A to tak, aby náklady zamestnávateľov stúpli tiež „minimálne“.

*

Náš návrh je postavený na troch pilieroch.

1. Minimálna mzda by mala dosahovať 50 percent priemernej mzdy.

2. Odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch by mala byť vo výške minimálnej mzdy.

3. Nezdaniteľná časť na daňovníka by mala byť vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne.

*

Po prijatí tohto návrhu by bola v roku 2018 hrubá minimálna mzda 456 eur, čistá minimálna mzda 413 eur (teda suma, ktorú skutočne zamestnanec dostane na výplatu) a zamestnávatelia by mali mzdové náklady 571 eur.
Oproti roku 2017 by čistá minimálna mzda zamestnancov stúpla z 374 eur až o 39 eur (zvýšenie o viac ako desať percent).

Mzdové náklady zamestnávateľov by stúpli z 561 eur len o desať eur (zvýšenie o necelé dve percentá).

Na porovnanie, po prijatí návrhu premiéra Fica by sa v roku 2018 hrubá minimálna mzda síce zvýšila na 485 eur, ale čistá minimálna mzda zamestnancov by bola len 407 eur, pričom mzdové náklady zamestnávateľov by stúpli až na 639 eur.

Návrh premiéra Fica tak oproti nášmu návrhu znamená pre zamestnancov nižšiu čistú minimálnu mzdu o šesť eur a pre zamestnávateľov vyššie mzdové náklady o 68 eur.

Pre úplnosť treba dodať, že pri návrhu premiéra Fica príjmy štátu stúpnu o 45 eur (!), pri našom návrhu príjmy štátu klesnú o 29 eur. Podľa vyjadrenia samotného premiéra daňové i odvodové príjmy permanentne stúpajú – a preto je podľa nás férové, aby sa časť týchto príjmov vrátila pracujúcim v podobe nižších daní a odvodov.

Odôvodnenie nášho návrhu

Filozofia: Zvýšenie čistých príjmov zamestnancov s minimálnou mzdou nemôže byť dosiahnuté len zvýšením mzdových nákladov zamestnávateľov, ale musí sa na ňom podieľať aj štát vhodnou daňovou a odvodovou politikou. A to primeraným nastavením nezdaniteľnej časti na daňovníka a odpočítateľnou položkou pri zdravotných odvodoch. Ak má štát záujem zvýhodniť zamestnancov s nízkymi mzdami, vie to urobiť aj bez zásadných reforiem súčasného systému – nastavením existujúcich parametrov tak, aby zamestnanci s nízkym príjmom neplatili zdravotné odvody a neplatili ani daň z príjmu.

Preto navrhujeme nastavenie odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch tak, aby zamestnanec s minimálnou mzdou neplatil zdravotné odvody. Tie súčasne nebude platiť ani jeho zamestnávateľ, čím sa znížia jeho mzdové náklady a vytvoria sa tak predpoklady na trvalý rast miezd. Odpočítateľná položka by sa uplatňovala pri zamestnancoch s príjmom do výšky 1,5-násobku minimálnej mzdy (postupne by klesala).

Súčasne navrhujeme nastavenie nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške, pri ktorej zamestnanec s minimálnou mzdou nebude platiť daň z príjmu. Pri hrubej minimálnej mzde 456 eur to bude znamenať nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 414 eur.

Odvody do Sociálnej poisťovne sa meniť nebudú. Tak bude mať zamestnanec s minimálnou mzdou zachovaný nárok na čerpanie dávok zo Sociálnej poisťovne bez zmeny ich podstaty. Zvyšovanie hrubej minimálnej mzdy, samozrejme, znamená automatické zvyšovanie príslušných dávok, naviazaných na výšku mzdy – napríklad nemocenských dávok alebo dávok v nezamestnanosti.

Náš návrh na rozumné zvyšovanie minimálnej mzdy bude znamenať len mierne zvyšovanie mzdových nákladov zamestnávateľov v roku 2018. To vytvorí predpoklady na tvorbu nových pracovných miest pre zamestnancov s nižšou kvalifikáciou či praxou a nie ich rušenie. Naviazanie rastu minimálnej mzdy na rast priemernej mzdy zároveň prináša pre zamestnávateľov predvídateľnosť rastu mzdových nákladov v budúcich rokoch, stabilitu pracovných miest pre nízkopríjmových zamestnancov a trvalý rast ich čistých príjmov. Nehovoriac už o ukončení každoročných šarvátok v trojuholníku vláda – zamestnávatelia – odbory, spojených s ťahanicami o zvyšovanie minimálnej mzdy.

Teraz najčítanejšie