Keď sa stretne kresťanský a islamský fanatizmus

Autorka pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky FiF UK  

V utorok 9. mája uverejnil Denník N rozhovor s mužom, ktorý je v českých kresťanských kruhoch už dlhšie považovaný za hrdinu, ktorého pred mučeníctvom v poslednej chvíli zachránila diplomacia.

Z ľudského ani profesionálneho hľadiska mi neprináleží hodnotiť ani súdiť konanie či presvedčenie pána Jašeka. Nespochybňujem ani hrôzy, ktorými si v sudánskej väznici musel prejsť, ani otázku porušenia jeho základných ľudských práv, ani fakt, že hnutie, ktoré sa nazýva Islamský štát, predstavuje závažné ohrozenie globálnej bezpečnosti.

V rozhovore s pánom Jašekom je predsa viacero momentov, ktoré si žiadajú reakciu.

Prvým je mimoriadne nešťastne zvolený titulok a perex. Verím, že bulvárne znejúci titulok splnil účel – zaujal množstvo ľudí.

Pre exaktnú definíciu toho, aké percento populácie má patriť k akej náboženskej (alebo etnickej či akejkoľvek inej) skupine na to, aby v danej spoločnosti vznikol konflikt, však odporúčam pánovi Sudorovi konzultácie s renomovaným sociológom, nie lekárom – misionárom. Politicky nekorektné varianty vtipu typu „Koľko psychológov/fyzikov/podnikateľov treba na výmenu žiarovky?“ si môže každý domyslieť sám.

Druhým problémom je tendenčnosť otázok a pokrivkávajúca argumentácia samotného pána Jašeka. Odhliadnuc od faktografických nepresností (napríklad sudánsky právny systém skutočne a oficiálne vychádza z tradičného islamského práva; a čo sa týka štatistík o počte potenciálnych teroristov prichádzajúcich do Európy, mám sklon veriť viac správe vysokého komisára OSN pre utečencov, ktorá tvrdí, že prepojenie medzi migráciou a terorizmom je minimálne) má príbeh viacero hmlistých pasáží (napríklad štvordňové víza sú neštandardné, turistické víza Sudán udeľuje obvykle na 60 dní; nie je jasné, ako je možné, že má pán Jašek fotografie z väznice; v prípade, že je sudánsky režim natoľko naklonený radikálnemu islamizmu, prečo s ním sedel v cele radikálny imám a bojovník takzvaného Islamského štátu?).

Pozná hranicu?

Z rozhovoru ďalej napríklad nevyplýva, či pán Sudor a pán Jašek vnímajú rozdiel medzi bežnými veriacimi a radikálmi, či už v radoch moslimov, alebo kresťanov.

Pán Jašek spomína napríklad to, že bežní veriaci prenasledovaniu zo strany štátu ani majoritnej populácie spravidla nečelia, ale: „Ak však chce niekto žiť skutočným kresťanským životom a prežije živé stretnutie s Kristom, pričom si uvedomí jeho slová ‚choďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkým stvoreniam, čiňte z nich učeníkov a krstite ich v mene Otca, Syna i Ducha Svätého‘, má vážny problém.“ Uvedomuje si pán Jašek, nakoľko tenká je hranica medzi hlbokou vierou a náboženským fanatizmom?

Obdobne zvláštne vyznievajú analýzy sudánskej štátnej štruktúry a majoritnej populácie.

Áno, Sudán je tvrdá diktatúra, do veľkej miery riadená ortodoxným výkladom islamu. Áno, v osemdesiatych rokoch minulého storočia boli kresťania vystavení tvrdej perzekúcii a dodnes bývajú sporadicky zaznamenané ojedinelé prípady prenasledovania pre vierovyznanie, respektíve kvôli konverzii. Avšak viniť z nich kompletný náboženský systém a nie konkrétnych militantných radikálov a ich zvrátenú dezinterpretáciu viery je nemiestne. Podobne ako keby sme po krčmovej bitke v Nových Zámkoch, z ktorej Rasťo odíde celý a László so zlomeným nosom, vyhlásili, že na Slovensku sú Maďari vystavovaní systematickej perzekúcii.

Citujúc zoologičku, ktorá si pre problémy s vízami do tretích krajín želala ostať v anonymite a minulý rok v Sudáne absolvovala dlhší terénny výskum: „Behala som sama po Chartúme bez šatky a ani pes po mne neštekol. Potom sme deň a pol cestovali, sami dvaja Európania, verejnými autobusmi cez celú krajinu do zapadnutej dediny na severe. Nič, akurát keď sme sa tvárili veľmi stratene, pribehol nejaký miestny a rukami-nohami sa nám snažil ukázať správnu cestu… Sudán je jedna z najchudobnejších krajín na svete, tam trpia všetci, a zabiť sa ich snaží hlavne príroda. Veľká časť krajiny je púšť, kde nerastie vôbec, ale vôbec nič. Na druhej strane to v ľuďoch podporuje takú tú všeľudskú súdržnosť. Neviem, ako inak nazvať situáciu, keď vám večer miestny poľnohospodársky robotník – ktorý asi ani čítať nevie, spí v trstinovej chatrči, a to pri teplotách pod desať stupňov, a vlastní len tie šaty, čo má na sebe – prinesie za hrniec bôbu z políčka, ktoré obrába celý deň, pre zmenu pri teplotách nad 30 stupňov, a zaželá vám dobrú chuť. A hrniec jedla je strašne veľa vo svete, kde neviete, či o týždeň ešte nejaké budete mať.“

Nebezpečný je fanatizmus

Islam v princípe nie je neznášanlivé náboženstvo. Nie je ním ani kresťanstvo, ani žiadne z väčších či známejších náboženstiev sveta. Nebezpečný je však fanatizmus a radikalizmus akejkoľvek formy, bez ohľadu na to, či má náboženské konotácie, alebo nie. A zďaleka nemusí mať ozbrojený charakter.

Sám pán Jašek spĺňa viaceré kritériá charakterizujúce náboženských fanatikov i radikálov. Patrí medzi ne napríklad fundamentalizmus či intenzívna misijná činnosť s cieľom obrátiť na danú vieru čo najväčšie možné množstvo ľudí a nastoliť závažné spoločenské zmeny.

Máme to šťastie žiť v štátnom zriadení, ktoré aspoň naoko funguje ako viac-menej liberálna demokracia. Predsa však, skúsme si predstaviť, že by na ktoromkoľvek námestí na Slovensku začal kázať radikálny imám. Alebo budhistický mních, alebo hoc aj príslušník niektorej minoritnej kresťanskej cirkvi, akou je, koniec koncov, aj Cirkev bratská. Prinajlepšom by vzbudil pobavenie či nedôveru, nezdá sa mi nepravdepodobný ani scenár, v ktorom dostane dotyčný od miestnych pár varovných po papuli.

Ak by išlo o radikálneho imáma kázajúceho v ktorejkoľvek európskej mešite, skôr či neskôr by mal na krku tajnú službu, políciu aj protiteroristické jednotky a s najväčšou pravdepodobnosťou by, chvalabohu, skončil vo väzbe. Mal by však šťastie, keďže v Európe máme relatívne silné zákony, v ktorých sú pevne zakotvené ideály humanizmu, v našich väzniciach je tečúca pitná voda, elektrina a na Západe aj televízor (čo je pre značnú časť na zákon dbajúcej populácie napríklad – ale nielen – pre Sudán nevídaný luxus).

Národné múzeum v Chartúme má dve poschodia. Jedno z nich je celé venované kresťanským freskám z katedrály v meste Faras. Možno by sme v ďalšom článku týkajúcom sa Sudánu mohli skôr poukázať na toto spoločné kultúrne dedičstvo a stáročia koexistencie moslimov a kresťanov na tomto území, než predstavovať politologicko-sociologické analýzy kresťanského misionára.