Denník N

Výskum slovenského vedca zaujal Science i BBC, opísal dinosaura, ktorého volajú „dieťa čínskeho draka“

Asi takto vyzeral dospelý jedinec Beibeilong sinensis. Autor - Vladimír Rimbala (všetky práva vyhradené)
Asi takto vyzeral dospelý jedinec Beibeilong sinensis. Autor – Vladimír Rimbala (všetky práva vyhradené)

Baby Louie patrí do skupiny dinosaurov, ktoré kládli najväčšie vajcia. „Merali neuveriteľných 45 až 60 cm a hmotnosť mali 5 až 6 kíl. Budovali hniezda o veľkosti kolies ťažkotonážnych aut,“ vraví paleontológ Martin Kundrát.

Keď v roku 1993 našli v čínskej provincii Henan obrovské vajcia so zárodkom dinosaura starým 90 miliónov rokov, niekto nevedel, o aký druh ide, tak mu prischlo meno Baby Louie, čiže dieťa Louie.

Po viac ako dvadsiatich rokoch dostal dinosaurus oficiálne, no možno ešte krajšie pomenovanie, volá sa Beibeilong sinensis, čo v preklade znamená „dieťa čínskeho draka“.

V štúdii, ktorá vyšla minulý týždeň v prestížnom časopise Nature Communications, vedci píšu, že „malý drak“ patrí k menej známej skupine dinosaurov cenagnatidov.

Spoluautorom štúdie je aj slovenský paleontológ Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Od Baby Louie k Beibeilong sinensis

Tesne po objavení vyviezli skamenelinu dinosaura do Spojených štátov. V roku 1996 sa dostala na titulnú stranu časopisu National Geographic.

Celý príbeh fotograficky pokrýval fotograf Louis Psihoyos a práve po jeho krstnom mene dostalo embryo dinosaura pomenovanie Baby Louie.

V roku 2013 sa Baby Louie vrátil naspäť do Číny. V novej štúdii, na ktorej robil aj Kundrát, mu vymysleli nové pomenovanie Beibeilong sinensis (dieťa čínskeho draka). „Čínskym kolegom sa ‚baby‘ zapáčilo, preto mu dali meno ‚beibei‘, čo je preklad slova,“ vysvetlil pre Denník N Kundrát.

Doplnili ho o slovo „long“, čo znamená drak. „Nešlo však o hocijakého draka, ale toho čínskeho, preto je celé meno Beibeilong sinensis,“ doplnil paleontológ.

Embryo dinosaura Baby Louie a najväčšie známe vajcia dinosaurov. Foto – archív Martin Kundrát

Išlo o embryo

Kundráta sme sa opýtali, ako sa k prestížnej práci, ktorú v posledných dňoch pokryli Science, New York Times, Washington Post, BBC alebo National Geographic, dostal. „Myslím, že rozhodli moje dlhodobé skúsenosti so štúdiom embryí dinosaurov.“

Paleontológ povedal, že jeho výskum sa týkal najmä vývojových aspektov dinosaura. „Najprv som prešiel detailný anatomický opis svojich kolegov, aby som jednoznačne dokázal, že nejde o vyliahnutého jedinca, ale zárodok, teda embryo.“

„Zistil som, že predošlá rekonštrukcia je nesprávna a zárodok zaberal oveľa menší objem. Kolegom som vysvetlil, že malého draka čakal vo vajci ešte niekoľkotýždňový pobyt, než mohol prelomiť škrupinovitý obal.“

Príbeh „malého draka“ sa však skončil predčasne, vraví Kundrát. „Záhadou navždy zostane, ako sa zárodok dostal predčasne mimo vajca. Ale asi to tak má byť, pretože práve tajomstvo robí drakov nesmrteľnými,“ hovorí.

Rekonštruovali embryo vo vajci

Nová štúdia obsahuje aj rekonštrukciu „dračieho“ embrya vo vajci, ktorú pod Kundrátovým vedením nakreslil Vladimír Rimbala.

„Venovali sme pozornosť proporciám a detailom samotného vajca a jeho škrupiny. Beibeilonga sme dostali do pôvodnej embryonálnej pozície, ktorú sme porovnali s vývojovým modelom krokodíla,“ povedal nám paleontológ.

Rekonštrukcia „dračieho“ embrya vo vajci. Autor – Vladimír Rimbala

Vedec dodal: „Potom sme ho obliekli do mäkkého páperia podobne ako pri embryách pštrosov. Zdôraznili sme dostatočné zásoby výživného žĺtka a špekulovali nad prítomnosťou vzduchovej bubliny, ktorú nájdete vo vajci súčasných vtákov. Bolo zážitkom vidieť, ako sa pod rukami umelca rodí malý drak.“

Moderné čeľuste

Podľa Kundráta a jeho kolegov patrí „dieťa čínskeho draka“ k menej známym dinosaurom zo skupiny cenagnatidy. „Ich najbližšími príbuznými sú oviraptory, ktoré sa preslávili rodičovskou starostlivosťou o znášku vajec. Oba typy týchto dinosaurov boli dvojnožce, mali skrátený chvost, až na malé výnimky im chýbali zuby a telo pokrývalo perie. Mohli by sme ich prirovnať k dnešným veľkým nelietavým vtákom, napríklad kazuárom,“ vraví paleontológ Kundrát.

Na cenagnatidoch sú výnimočné ich čeľuste. „Na rozdiel od oviraptoridov sa podobali čeľustiam moderných vtákov, odtiaľ pochádza aj ich meno cenagnatidy, čiže ‚moderné čeľuste‘,“ vysvetlil Kundrát.

Čeľuste, rovnako ako ďalšie časti kostry, mali duté, takže ich radíme medzi ľahšie dinosaury, dodal vedec.

Martin Kundrát v Číne. Foto – archív M. K.

Kládli najväčšie vajcia

Paleontológ nám povedal, že objav „malého čínskeho draka“ zásadne mení naše vedomosti o cenagnatidoch. „Dozvedeli sme sa, že niektoré cenagnatidy dorastali do dĺžky až osem metrov a vážili tri tony. Kládli najväčšie vajcia, aké sme pri dinosauroch zaznamenali. Merali neuveriteľných 45 až 60 centimetrov a vážili 5 až 6 kilogramov.“

Budovali hniezda veľkosti kolies ťažkotonážnych áut. „Ich obrovské zárodky sa vyvíjali v gigantických vajciach tak dlho, kým neboli pripravené na lov hneď po vyliahnutí,“ dodal Kundrát.

Dostupné z: doi:10.1038/ncomms14952

Príroda

Teraz najčítanejšie