Stredoškoláčky videli, že by mladí volili Kotlebu a Kollára, tak vymysleli súťaž o tom, ako funguje štát

Michaela Knošková (vpravo) a Adriána Repáňová (vľavo) porezentujú svoju súťaž na podujatí Nadácie Pontis Generácia 3.0., kde odmeňovali inovatívne prístupy k vzdelávaniu. Foto – Pontis

Michaela Knošková a Adriána Repáňová chodia na bilingválne gymnázium v Sučanoch a snažia sa ukazovať rovesníkom, ako funguje štát, v celoročnej súťaži, kde sú tímy vládami jednej fiktívnej krajiny.

Michaela Knošková (18) a Adriána Repáňová (17) sú stredoškoláčky, ktoré chcú rovesníkov naučiť, ako funguje štát. Pripravili im súťaž Create & Control, kde vedú fiktívne štáty. Študujú na Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu v Sučanoch.

Organizujete súťaž, ktorá má ukázať, ako funguje štát. Ako vám to napadlo?

Michaela: Bolo to v marci 2016, videli sme výsledky študentských volieb do parlamentu, kde by 33 percent kresiel dostala populistická strana Borisa Kollára (Sme rodina) a 31 extrémistická strana Mariána Kotlebu (ĽSNS). Vtedy sme si mysleli, že si možno pri hlasovaní len robili srandu. Začali sme sa o tom rozprávať s naším okolím a zistili sme, že si srandu nerobia. Potom sa to ukázalo aj v parlamentných voľbách, keď mnohí voliči extrémistickej a populistickej strany boli mladí ľudia. Veľa ľudí v našom okolí nám hovorilo, že nevidia východisko z tejto politickej situácie, tak treba revolúciu. Ale keď sme sa ich opýtali, ako funguje Európska únia, tak povedali, že nám len berú peniaze. Chceli sme podporiť vzdelávanie o tom, ako to funguje.

Nestačí škola?

Michaela: Tento rok sme mali prvýkrát občiansku náuku a videli sme, že to nefunguje.

Adriana: Najlepšie sa naučíme, ako funguje štát, keď si to vyskúšame. Preto sme vymysleli súťaž s fiktívnymi krajinami, kde si s nimi môžu robiť takmer hocičo. Len za to potom musia niesť následky.

V popise vašej súťaže píšete, že sa snažíte odstrániť dezinformovanosť študentov o tom, ako funguje štát. Stredoškoláci nevedia, ako funguje štát?

Adriana: Keď sa ich napríklad opýtam, aký je rozdiel medzi pravicou a ľavicou, tak to nevedia.

A ako si myslia, že štát funguje?

Michaela: Až teraz – v treťom ročníku máme prvý rok občiansku náuku. Prvýkrát sa stretávame s pojmami ako parlament. Spolužiaci vedia, že je parlament, a je tam pán Danko a niekde je aj pán Fico, ale čo môžu robiť, aké majú kompetencie, to veľmi nevedia. Máme ekonómiu a učíme sa tam, čo je voľný trh, ale ako to reálne funguje, to nevieme. Napríklad nás neučia, ako si máme založiť firmu. Alebo jednoduché účtovníctvo, ktoré teraz v občianskom združení potrebujeme, ale my netušíme, čo to je.

Prvý samit fiktívnych štátov, ktoré vedú študenti v Žiline. Foto– Create&Control

Ak by stredoškolák chodil len na hodiny občianskej náuky, akú predstavu bude mať o tom, ako funguje štát?

Michaela: Nie veľkú. Naša občianska výchova zahŕňa psychológiu, sociológiu, filozofiu a máme len jednu hodinu za týždeň a až od tretieho ročníka. Takže dva roky. Veľa sa tomu nevenujeme. Dostaneme základy, ale veľmi jednoduché a študenti tomu nevenujú veľkú pozornosť, lebo občiansku vnímajú ako oddychový predmet.

Adriana: Často ani učitelia nemajú dosť informácií a nemajú správnu formu, ako informácie odovzdať študentom. Tak to študentov často nezaujíma a vykašľú sa na to.

Teraz prebieha prvý ročník vašej súťaže. Ako funguje?

Adriana: Trvá celý školský rok. Zapojilo sa desať stredných škôl od Bratislavy po Medzilaborce. Dve z toho sú obchodné akadémie, ostatné gymnáziá. Na každej škole je tím piatich až desiatich členov. Fungujú ako vláda jednej fiktívnej krajiny, ktorej polohu si vyžrebujú. Máme desať fiktívnych krajín, ktoré vytvárajú fiktívny svet. Súťažia o výlet do Štrasburgu, ktorý nám venoval europoslanec Ivan Štefanec.

Nemáte ani kontinenty, ktoré poznáme?

Adriana: Nie, všetko je fiktívne.

Ako sa krajiny volajú?

Michaela: Máme napríklad Asfar, Bright coast, Livistónska monarchia, Moguland. Tímy dostanú popis krajiny, kde je rozloha, počet a hustota obyvateľov, populačný problém, prírodný problém, surovinu, ktorú môžu vyvážať. A potom dostanú opis toho, aká je – napríklad hornatá a aké zvieratá tam žijú.

Kto opisy pripravuje?

Michaela: My dve.

Čo sa deje, keď už vedia, akú majú krajinu?

Adriana: Musia si vymyslieť názov, hymnu, motto, typ vlády, politický a ekonomický systém.

Aké si vybrali politické zriadenia?

Adriana: Prevláda demokracia, väčšinou parlamentná, ale máme aj monarchie. Nie vždy však demokracia funguje ako demokracia.

Prečo?

Adriana: Keď študenti robia nejaké kroky, musia vidieť aj následky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie