V Bratislave otvoria prvú ruskú základnú školu, financuje ju okruh rodinných priateľov

Od septembra bude v bratislavskej Petržalke fungovať prvá základná škola, na ktorej sa bude vyučovať slovensky aj rusky. Na Slovensku doteraz pôsobilo len gymnázium s ruským vyučovacím jazykom, sídli tiež v hlavnom meste. V septembri na základnú školu nastúpi päť až desať žiakov – prvákov a druhákov.

Učiť sa budú spolu, pôjde o malotriednu školu. Jej fungovanie schválilo ministerstvo školstva, ktoré jej bude posielať aj peniaze. Malo by ísť o tisíc eur na rok na žiaka, tvrdí zriaďovateľ a budúci riaditeľ školy Jozef Bača. Táto suma podľa neho kryje náklady na jeden mesiac. Bača je riaditeľom Domu Matice slovenskej v Bratislave a chce tam zostať aj potom, ako otvoria školu.

Ruština ustúpila, ale nevymrela

Prečo sa rozhodli rusko-slovenskú školu založiť? „Zo strany obyvateľov sme zaregistrovali záujem o takúto školu,“ odpovedá Bača. Zaoberajú sa tým už tri roky. Ruština bola na školách do roku 1989 povinný predmet, väčšina školákov sa ju učila ako prvý cudzí jazyk a až neskôr mali angličtinu či nemčinu. V nových pomeroch sa zo škôl začala postupne vytrácať, mnohé ruštinárky sa priebežne preškolili na učiteľky angličtiny. Dnes ruštinu môžu školy ponúkať ako druhý cudzí jazyk, podobne ako nemčinu, francúzštinu, španielčinu či iné jazyky.

Podľa údajov Centra vedecko-technických informácií je počet tried, kde sa vyučuje ruština, zhruba polovičný oproti nemčine, ale učí sa častejšie ako francúzsky, španielsky či taliansky jazyk.

Na vyučovanie ruského jazyka pripravujú nových učiteľov aj slovenské fakulty. Vyučovanie ruského jazyka a literatúry alebo len ruský jazyk a literatúru ponúka napríklad Katolícka univerzita v Ružomberku, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Komenského v Bratislave, Prešovská univerzita v Prešove, Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave či Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

Zakladateľ novej základnej školy Bača hovorí, že si spravili prieskum a prekvapilo ich, že síce na Slovensku sú rôzne bilingválne školy, no ruská základná škola tu neexistuje. Na Slovensku dnes pôsobí najviac škôl s vyučovacím jazykom maďarským, nasleduje anglický jazyk a nemecký.

Koľko žiakov od septembra do slovensko-ruskej školy nastúpi, ešte Bača presne nevie. Očakáva, že to bude päť až desať žiakov. Je to viac, ako očakával, jeho prvotná ambícia bola mať v každom ročníku dvoch až troch žiakov.

Prváci sa budú naraz učiť písať v latinke aj v azbuke, žiaci by mali mať viac hodín ruštiny a rusky by sa mali vyučovať aj výchovy. Napríklad na začiatku to môže byť deväť hodín slovenského jazyka a literatúry a tri až štyri hodiny ruštiny za týždeň. Na záver štúdia to môže byť osem až deväť hodín slovenčiny a päť až šesť hodín ruského jazyka, opisuje Bača.

Predmety ako vlastiveda či prírodoveda budú v slovenčine. Od druhého ročníka chcú vyučovať aj angličtinu, po anglicky by mali mať aj mimoškolské aktivity.

Deti Rusov aj Slovákov

Niektorí žiaci, ktorí na novú školu nastúpia, už po rusky rozprávajú, iní zasa nevedia po slovensky. „Našou úlohou je, aby škola integrovala všetky deti, aby dokázali kvalitne komunikovať v oboch jazykoch,“ zastrája sa Bača. Vzniká podľa neho priestor, aby tam chodili deti Rusov, ktorí sa prisťahovali na Slovensko, ale aj deti z rodín, kde jeden rodič hovorí po rusky, prípadne mali starých rodičov hovoriacich rusky. Medzi žiakmi podľa neho budú aj deti z čisto slovenských rodín.

Bača chce, aby na školu chodili aj deti, ktoré vedia napríklad len po anglicky a s veľkou pravdepodobnosťou budú mať aj ukrajinských žiakov. „Dnes môže mať niekto pocit, že je politický antagonizmus medzi ukrajinským a ruským jazykom, ale my to tak nevnímame. Snažíme sa vnímať kultúru a jazyk a chceme ľudí spájať. Politické systémy prichádzajú a odchádzajú, ale jazyk, kultúra a bežní ľudia ostávajú.“

Bača: Peniaze máme od priateľov

A bude mať škola politické väzby na Rusko? Bača priamo neodpovedá: „S každým človekom, ktorý by nás chcel obviňovať z politického pozadia, sa veľmi rád stretnem, pozvem ho do našej školy a budem sa rozprávať s ním o tom, ako by aj jeho prístup mohol pomôcť našej škole.“

Na otázku, či budú mať peniaze napríklad z ruskej ambasády, odpovedá, že sa ho na sponzorov z Ruska pýtali už aj ľudia na Facebooku. „Dotyčného som poprosil, nech mi pošle kontakty na Rusov, ktorí by to chceli financovať, ja by som to ocenil. Za každého takého sponzora budem vďačný,“ odpovedá Bača.

Tvrdí, že za týmto projektom je on ako zriaďovateľ. Nepripúšťa, že by škola podporovala napríklad konšpiračné teórie. „Nechceme stavať na žiadnych konšpiráciách, ale na poctivej učiteľskej práci,“ hovorí Bača.

Aj keď budú mať peniaze od štátu a rodičov, ktorí budú platiť školné zhruba 150 eur mesačne, najmä na rozbeh potrebujú viac peňazí. Budúci riaditeľ tvrdí, že okolo školy je veľký okruh ľudí. „Celá škola je financovaná z našich súkromných zdrojov a súkromných zdrojov určitej skupiny priateľov, ktorí sympatizujú s našou víziou,“ hovorí Bača. Na otázku, kto sú títo priatelia školy, Bača odvetí, že ide o rodinných priateľov.

Na stránke škola informuje o stretnutí Klubu priateľov Ruskej medzinárodnej školy v Bratislave. Klub sa označuje za „neformálne združenie pedagógov, podnikateľov, predstaviteľov rôznych organizácií, ktoré podporujú a pomáhajú novo vytvorenej škole“.  Medzi nimi je aj ruské veľvyslanectvo na Slovensku a Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave. Na októbrovom zasadnutí sa zúčastnila aj poslankyňa SNS Eva Smolíková.

„Je tu viac škôl s cudzím vyučovacím jazykom. Samo osebe by to neznamenalo nič výnimočné. Ale angažovanie sa iných spoločenských aktérov u mňa vyvoláva otázniky. Prečo by tam mala byť ambasáda? Čo s tým má Matica slovenská?“ hovorí šéf Inštitútu pre verejné otázky a politológ Grigorij Mesežnikov, ktorý pochádza z Ruska. Má z toho iný pocit ako zo zriadenia bežnej školy s iným vyučovacím jazykom.

To, že medzi priateľmi školy je aj ruská ambasáda, vníma ako problém. Zastupiteľstvá podľa neho bežne šíria svoje názory a kultúru, ale najmä na pôde svojich inštitúcií. „Nepoznám príklad, že by sa iná ambasáda takto angažovala pri založení nejakej školy. Nevylučujem, že sú, ale neviem o nich,“ hovorí.

Školstvu sa venuje filozof Fedor Blaščák a hovorí, že ak škola splní pravidlá, nie je dôvod, aby nevznikla. „Nemôžeme zakázať vznik školy, nemôžeme nikomu na to upierať právo, je v poriadku, že vznikla.“ Na druhej strane to podľa neho môže byť záťažový test pre systém školstva.

Otázne totiž podľa Blaščáka je, či si bude systém vedieť poradiť, ak škola nebude fungovať tak, ako má. Už dnes je známych viac príkladov toho, že si školstvo s takýmito situáciami poradiť nevie. „Nemáme dôveru voči orgánom, ktoré majú školy kontrolovať, sú prípady, keď sa v nebývalom rozmere búria rodičia, aj inšpekcia napíše správu, ale nič sa nedeje,“ dodáva Blaščák.

Traja zamestnanci

Škola s vyučovacím jazykom ruským bude mať zatiaľ troch zamestnancov. Riaditeľa Baču a dvoch učiteľov – jeden by mal byť ruskojazyčný, ďalší slovensky hovoriaci. Koľko bude mať škola postupne žiakov, Bača dnes nehovorí, ale nechcú učiť len na prvom stupni, ale vo všetkých deviatich ročníkoch.

Dnes škola sídli v bratislavskej Petržalke, v budove strednej školy, takže môžu spolu využívať telocvičňu a iné časti budovy. V Petržalke sídli aj jediné gymnázium u nás s vyučovacím jazykom ruským. Ide o Gymnázium Alberta Einsteina, ktoré zriadil Bratislavský samosprávny kraj.

Na slovensko-ruskej základnej škole chcú vyučovať s učebnicami, ktoré dnes používajú aj iné školy, ale niektoré si podľa Baču aj sami pripravia. Bude to na učiteľoch.