Prečo je život dnešných tínedžerov stresujúcejší než ten váš? Majú priveľa šéfov a neistú budúcnosť

Píše John Nicholls, článok zverejňujeme so súhlasom Washington Post

Som otcom štyroch trpezlivých tínedžerov, dvaja z nich stále žijú s nami pod jednou strechou. Spŕške otcovských vtipov odolávajú s kyslým, ale solidárnym úsmevom. Porovnanie ich hudobného vkusu so zlatou érou klasického rocku z konca 70. rokov vcelku tolerujú, no nezabúdajú pritom gúľať očami.

Jedného dňa však ich trpezlivosť odrazu zmizla. Stačilo podotknúť, aký ľahký je život tínedžera oproti mojej stresom naplnenej dospelej existencii. Tak rád by som sa s nimi vymenil.

Dcéra so synom ma okamžite prerušili. Posadili si ma za jedálenský stôl a vysvetlili mi, aký stresujúci je život dnešného tínedžera. Táto nečakaná skúsenosť mi otvorila oči.

Hoci s mladými ľuďmi bývam v jednom dome a dennodenne s nimi prežívam ich úspechy i nezdary, stále som nedokázal pochopiť všetky faktory, či už biologické, sociálne, alebo psychologické, ktoré život tínedžerov 21. storočia tak komplikujú. Iste, nevisí im na krku hypotéka, ani sa nemusia starať o príbuzných, ale povedať, že ich životy sú jednoduché, by bolo nepatričné.

Tu je zopár dôvodov, prečo je život dospievajúceho dieťaťa stresujúcejší ako ten váš.

• Spánkový deficit nie je fáma

„Poslať deti do školy na siedmu ráno je rovnaké ako chcieť od dospelých, aby chodili do práce o štvrtej v noci,“ hovorí William Dement, profesor psychiatrie a behaviorálnych vied na Stanfordovej univerzite.

Podľa vedcov z Brown University School of Medicine by mali žiaci druhého stupňa v noci spať aspoň deväť hodín, aby si počas celého dňa udržali optimálnu pozornosť. Anketa, do ktorej sa zapojilo tritisíc amerických stredoškolákov, však ukázala, že priemerná dĺžka spánku adolescentov je iba sedem a pol hodiny. Spánková deprivácia u chlapcov bola ešte výraznejšia.

Hoci sa aj študenti snažia o deväť hodín spánku, ich vlastné telo im v tom bráni. Štúdie ukazujú, že denný rytmus tínedžerov je oproti režimu bežného dospelého o dve hodiny oneskorený. Z toho dôvodu je skorý začiatok vyučovania často spájaný s významným spánkovým deficitom. Ten sa môže prejaviť poklesom výkonnosti, výpadkami pamäti, výkyvmi nálady a môže vyústiť do problémov so správaním.

• Úzkosť a depresia na vzostupe

Uznávam, že hormóny adolescentov (a silné emócie, ktoré vyvolávajú) môžu spôsobiť stres aj u dospelého človeka. Predstavte si to bremeno emócií, ktoré budete so sebou vláčiť 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Už len pomyslieť na to je vyčerpávajúce.

Pritom nejde len o hormóny. Zrýchlený rast, periódy, akné, mutácia hlasu, všetky tieto detaily môžu prispieť k pocitu, že sa im telo vymyká spod kontroly. U mladistvých to neraz vyvolá pocity úzkosti a depresie.

Americký Národný inštitút zdravia priniesol štúdiu, ktorá konštatuje, že výskyt depresívnych epizód u dospievajúcich detí sa rokmi zvyšuje. Obzvlášť ohrozené sú americké dievčatá, nábeh na depresiu má vyše 17 percent z nich.

Čo teda spôsobuje zvýšenú mieru depresie u mladistvých? Prečo sú dievčatá ohrozené viac?

Ani výskumníci si nie sú úplne istí. Upozorňujú však na to, že kyberšikana sa medzi dievčatami šíri výrazne rýchlejšie ako u chlapcov. Faktom je, že dievčatá častejšie používajú sociálne siete, čo úzko súvisí so zvýšeným výskytom depresívnych nálad. Vonkajšie tlaky spojené s narastajúcou hormonálnou činnosťou môžu u priemerného dospievajúceho vyvolať i pocity strachu.

• Tínedžeri nežijú život, aký chcú

V tradičnom školstve o živote študentov príliš často rozhoduje samotný systém. Určuje, aké predmety môžu študovať, i to, čo si smú obliecť. Nedostatok kontroly nad vlastným životom vedie k ďalšiemu stresu. Dospelí majú v rozhodovaní voľnosť, no keď sa o to isté pokúšajú tínedžeri, nazývame ich rebelmi.

Podľa správy v odbornom magazíne Journal of Psychoeducational Assessment majú študenti tendenciu viac sa snažiť a užívať si školu, keď dostanú príležitosť uplatniť svoj perfekcionizmus na vlastných projektoch. Inými slovami, keď si stanovia vlastné očakávania a pokúšajú sa ich dosiahnuť, efektívne usmerňujú svoj osud a zároveň sú šťastnejší a motivovanejší.

• Jedno dieťa, šesť šéfov

Predstavte si, že máte šesť nadriadených a každý z nich má právomoc ovplyvňovať váš súčasný život i budúcnosť. Čo šéf, to iné očakávania, metódy práce, miera kompetencie a rôzna úroveň emocionálnej inteligencie. Ak nenaplníte očakávania každého z nich, vaša kariéra sa razom ocitne na okraji priepasti.

Tínedžer zvyčajne prichádza do kontaktu so šiestimi rôznymi učiteľmi, ktorí sú skutočne „šéfmi“, nehovoriac o rodičoch či opatrovníkoch. Ak dospelý natrafí na zlého nadriadeného, môže si kedykoľvek zvoliť inú prácu. Bežné deti takú možnosť jednoducho nemajú.

Aby to nebolo také jednoduché, vedci prišli na to, že aj napätie medzi učiteľmi prispieva k stresu študentov. Žiaci základných škôl vykazovali vyššie hodnoty stresového hormónu kortizolu, keď ich učitelia trpeli syndrómom vyhorenia. Potvrdilo sa, že ak sú pedagógovia pod stresom, žiaci vykazujú nižšiu mieru sociálnej interakcie a zhoršujú sa aj ich študijné výsledky.

Prirodzene, neznamená to, že všetci učitelia naše deti stresujú. No netreba zabúdať, že vystresovaný učiteľ, či v podstate akýkoľvek dospelý človek v ich živote, môže byť pre hormónmi napumpovaného tínedžera ďalším zdrojom úzkosti.

• Ako vyčnievať a zároveň zapadnúť

Boj o identitu je náročný. Tínedžeri majú záujem byť iní, ale zároveň sa chcú prispôsobiť väčšine. Preto často čelia nátlaku zo strany rovesníkov, rodiny a spoločnosti. Tí všetci od nich očakávajú, že sa budú správať tak, aby zapadli a boli pre komunitu prínosom.

Katedra psychológie na Univerzite v Illinois zverejnila štúdiu, ktorá potvrdila, že stres súvisiaci so vzťahmi s rovesníkmi prispieva k depresii u mládeže. Aj učitelia si všimli, že vzájomné napätie negatívne ovplyvnilo študijné výsledky a pohodu v triede. Vysvitlo, že ak sa adolescenti nedokázali prispôsobiť vonkajším stresovým faktorom, prestali myslieť na riešenie problému, čo situáciu iba zhoršilo a zvýšilo ich náchylnosť na depresiu.

Medzi príkladmi udalostí, ktoré študentom spôsobujú stres, sa objavilo všetko možné – od šikanovaného kamaráta až po oslavu, na ktorú neboli pozvaní. Teda v podstate čokoľvek, čo by mohlo narušiť ich spoločenský status a identitu. Tieto prekážky pritom viac ovplyvňujú dievčatá, ktoré kladú väčší dôraz na medziľudský kontakt a sú citlivejšie na stres a negatívne hodnotenie.

• Neistá budúcnosť

Tí z nás, ktorí si ešte pamätáme časy bez internetu, sme zažili bezstarostné dospievanie. Neťažili nás myšlienky o nezamestnanosti a finančnej neistote. Bez ohľadu na to, čo sme povyvádzali, boli sme presvedčení, že máme pred sebou plnohodnotnú kariéru.

Obávam sa, že dnes to tak nie je. Globálny ekonomický útlm, automatizácia pracovných miest, globalizácia a narastajúca konkurencia na trhu práce, to všetko je príčinou úzkosti.

V súčasnosti je čoraz ťažšie predvídať, akým smerom sa vyvinie kariéra našich detí. Cathy Davidsonová vo svojej knihe Now You See It: How the Brain Science of Attention Will Transform the Way We Live, Work and Learn uvádza, že až dve tretiny detí, ktoré dnes nastupujú na základnú školu, skončia na pracovných miestach, ktoré dnes ešte neexistujú. Táto perspektíva je síce vzrušujúca, no plánovanie budúcnosti je vďaka tomu oveľa ťažšie. A to môže byť desivé.

Toto sú však len niektoré z faktorov, ktoré mi v ten deň dcéra so synom načrtli. Bol som ohromený tým, aké sú tieto krehké deti odolné voči tlaku a neistote, s ktorou musia dennodenne zápasiť. Ak by som sa mal vrátiť k výmene rolí, teraz by som zrejme odpovedal inak: „Nie, ďakujem. Môj dospelácky život je stresujúci tak akurát.“