Denník N

Od manželstva cez balenú vodu k ochrane pôdy, politici tlačia svoju agendu cez novely ústavy

Koaliční politici nad ústavou vo vestibule parlamentu. Foto – TASR
Koaliční politici nad ústavou vo vestibule parlamentu. Foto – TASR

Ústava by sa mala meniť zdržanlivejšie, než vidíme dnes, hovorí právnik Peter Kubina. Politici za posledné tri roky menili ústavu už šesťkrát – pre vodu, pôdu, Harabina, manželstvá aj teroristov.

Po utorku môžu byť v centrále Slovenskej národnej strany na bratislavskom Šafárikovom námestí o niečo spokojnejší. Podarilo sa im parlamentom pretlačiť ústavný zákon o ochrane pôdy, ktorý môže dobre vyzerať pred národniarsky orientovanou časťou ich voličov.

Predseda strany Andrej Danko na tlačovke vyhlásil, že pôda nie je tovar a je našou povinnosťou ju chrániť, strana jeho slová doplnila o ubezpečenie, že urobí všetko pre to, „aby sa naša slovenská pôda nedostala do vlastníctva iných, zahraničných subjektov a korporácií“.

Pre SNS majú takéto vyhlásenia veľký význam. Podobnými návrhmi – najnovšie napríklad ústavnou ochranou dreva – sa im voličov snaží odlákať krajne pravicová Kotlebova ĽSNS. Danko však na rozdiel od Kotlebu môže povedať, že sa mu s jeho agendou podarilo zmeniť ústavu.

Za posledné tri roky je to pritom už šiesta zmena ústavy – predtým ich za dvadsať rokov bolo jedenásť. A tempo zmien sa stále zrýchľuje.

Manželstvo, Harabin a voda

Ešte pred tým, než sa Danko odhodlal chrániť slovenskú pôdu, prišiel s podobným návrhom Smer, ktorý v októbri 2014 presadil ústavný zákaz vývozu vody. Premiér ho vtedy oznámil videom, v ktorom stál pri nádržke s pitnou vodou. V skutočnosti hlavne reagoval na paniku, ktorá vznikla po vládnom návrhu zákona o vode.

V tomto zákone sa totiž objavila veta, že vláda môže rozhodnúť o povolení na vývoz vody do zahraničia. Kritici napadli Smer, že chystá masívny export pitnej vody zo Slovenska, a aby vláda dokázala, že jej ide o ochranu vody viac ako iným, presadila zmenu ústavy.

A tak základný zákon štátu dnes hovorí, že „preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenska cez hranice dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje“. Zároveň upravuje, že zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu či pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov.

V prípade ochrany vody a pôdy pritom politici reagujú na staré obavy šírené už od deväťdesiatych rokov minulého storočia, že Slovensku hrozí vývoz vody do zahraničia a ovládnutie pôdy zahraničnými špekulantmi.

„Chrániť vodu a pôdu“ znie pred ľuďmi tak dobre, že pri oboch návrhoch ani nebolo veľmi treba dohadovať sa s opozíciou. Všetko prešlo hladko aj s hlasmi opozičných poslancov, a to aj napriek tomu, že ani druhá, ani tretia Ficova vláda nemali v parlamente ústavnú väčšinu. Za poslednú ústavnú ochranu pôdy hlasovalo 113 poslancov, proti bola len SaS a Zuzana Zimenová.

Posledné zmeny ústavy:
2014 – definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, zmeny v justícii
2014 – zákaz vývozu vody
2015 – predĺženie lehoty na zadržanie podozrivého z terorizmu
2017 – zjednotenie termínu volieb do žúp a obecných samospráv
2017 – zrušenie Mečiarových amnestií
2017 – ústavná ochrana pôdy

Inokedy už rokovania o hlasoch treba boli. V roku 2014 sa Smer dohodol s opozičným KDH a presadili novelu ústavy, ktorá zadefinovala manželstvo ako zväzok muža a ženy, a oslabila vplyv vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, lebo oddelila túto jeho funkciu od šéfovania súdnej rade. KDH a Smer síce za tento pakt schytali aj kritiku, de facto však bol obojstranne výhodný.

Menej pochopiteľné sa zdalo spojenie Smeru a Mosta-Híd pri novelizácii ústavy koncom roka 2015. Most vtedy krátko pred parlamentnými voľbami zahlasoval za jedno z opatrení z vládneho protiteroristického balíčka, prijímaného v čase utečeneckej krízy a predvolebnej kampane Smeru s heslom „Chránime Slovensko“.

Hlasy Mosta umožnili predĺženie lehoty na zadržanie osôb pri trestných činoch terorizmu. Kým dovtedy platilo, že osobu možno zadržať maximálne na 48 hodín, pri trestných činoch terorizmu to je dnes až na 96 hodín.

Kresák: Je v tom aj kus politiky

Tento rok sa ústava menila už tretíkrát. Pred ochranou pôdy poslanci cez jej novelizáciu umožnili zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara a zjednotili termín volieb do žúp a obecných samospráv tým, že jednorazovo predĺžili funkčné obdobie županov, ktorých zvolia tento rok na jeseň, až do roku 2022.

Poslanec Mosta-Híd a ústavný právnik Peter Kresák súhlasí s tým, že motívy posledných zmien ústavy sú aj politické. „Je v tom však vždy aj kus racionality,“ vraví a ako príklad dáva ústavnú ochranu pôdy.

Je pravda, že poslanci do ústavy dostali vetu: „Pôda ako neobnoviteľný prírodný zdroj požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.“ Zároveň však úpravou článku 20 ústavy umožnili, aby prírodné zdroje či nerastné bohatstvo mohli byť nielen v rukách štátom určených právnických osôb, ale aj fyzických osôb. Podľa Kresáka to môže pomôcť vyriešiť spor Slovenska s Úniou, ako pôdu prevádzať do rúk súkromných osôb.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Právnik Peter Kubina, ktorý sa ústavnému právu venuje, si myslí, že príliš časté a náhle zmeny ústavy neprospievajú jej vážnosti ani stabilite ústavného poriadku. Práve Mečiarove amnestie podľa neho priniesli debatu, aké jednoduché je vlastne ústavu zmeniť.

„Opakovane som uviedol, že ústava je u nás zmeniteľná v porovnaní s obyčajným zákonom príliš jednoducho a rýchlo,“ vysvetľuje Kubina. „Rozdiel medzi obyčajnou väčšinou a ústavnou väčšinou je iba 15 hlasov, inak je proces prijímania ústavných zmien úplne zhodný s procesom prijímania obyčajných zákonov. Táto skutočnosť sama osebe ústavodarnú moc neoslabuje, ale robí ústavný poriadok menej stabilným.“

Malý rozdiel medzi počtom poslancov, koľkých treba na prijatie bežného zákona a koľkých na prijatie ústavného zákona, podľa Kubinu vedie k tomu, že ústavodarná moc – teda prijímanie zmien ústavy – je nadužívaná.

„Keďže ústavodarnú moc považujem za suverénnu a v zásade neobmedzenú, myslím si, že by mala byť vykonávaná zdržanlivejšie a ústavné nároky a podmienky kladené na jej výkon by určite mali byť prísnejšie, než je to dnes,“ dodáva Kubina.

Ficov poradca: Novely hodnoty nezmenili

Eduard Barány, ústavný právnik a poradca premiéra Roberta Fica, čoraz častejšie zmeny ústavy nevidí ako problém.

„Ak sa ústava nemá stať uctievaným, ale stále irelevantnejším dokumentom, tak v rýchle sa meniacej spoločnosti ostávajú dve cesty,“ myslí si. „Buď tvorivý výklad pôvodného textu, kde sa postupne stráca súvislosť medzi zjavným významom a jeho takzvaným evolutívnym výkladom, alebo stále častejšie novelizácie, reagujúce na aktuálne problémy a, v dobrom slova zmysle, aj ideologickú agendu parlamentnej väčšiny.“

Eduard Barány. Foto – TASR

Barány hovorí, že v praxi sa vždy kombinujú obe cesty, ale na Slovensku doposiaľ prevažuje druhá. „Prvá z ciest obvykle posilňuje súdnu moc, druhá moc zákonodarnú. S niektorými zmenami súhlasím, s niektorými nie, to je však už prevažne otázka hodnôt a politického zamerania. Novelizácie našej ústavy zatiaľ nezmenili jej základnú hodnotovú orientáciu a túto dlhodobo rešpektuje aj Ústavný súd pri jej výklade.“

Za dvadsať rokov od schválenia ústavy, teda od 1. septembra 1992 do roku 2012, bolo prijatých 11 novelizácií základného zákona štátu. Spolu ich teda bolo už sedemnásť. Medzi najdôležitejšie zmeny patrila novelizácia z roku 1999 a zavedenie priamej voľby prezidenta či novelizácia z roku 2001, ktorá umožnila Slovensku získať členstvo v Európskej únii.

V roku 2006 sa novelou ústavy zasa rozšírili právomoci ombudsmana, novelou ústavy bol prijatý aj zákon o preukazovaní majetku v roku 2010 a v roku 2011, po páde vlády Ivety Radičovej, sa týmto spôsobom spresnili právomoci vládneho kabinetu v demisii.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie