streda

Miro Šatan mal pravdu. Čo teraz?

Výber českej a slovenskej ligy sa na majstrovstvách sveta nakoniec zachránil. Ako inak by malo vyzerať posledné varovanie?

Miro Šatan v parlamente. Foto – archív TASR

Mám dobrého priateľa, s ktorým hrávame na počítači futbal – Fifu. Ešte začiatkom roka som nad ním s prehľadom vyhrával. Keď sme spolu hrali minulý týždeň, prehral som 2:7. Po šiestom góle som odišiel na balkón. Ešte sa k nemu dostaneme.

Po zisku majstrovského titulu v roku 2002 vystúpil Miroslav Šatan v parlamente a hovoril, ako hráčov spojila vidina spoločného cieľa a ako by sa politici mohli inšpirovať.

Čakať, že politika prestane byť politikou, je utópia, povedal však aj toto: hoci sa slovenský hokej práve nachádza na vrchole, ak sa niečo radikálne nezmení, čaká ho úpadok.

Miro Šatan mal pravdu. Prešlo pätnásť rokov a Slovensko dosiahlo svoje najhoršie umiestnenie na majstrovstvách sveta v histórii. Čo teraz?

Zachránili sme sa. Našťastie?

Jednou vetou: Slovensko nedosiahlo len najhoršie umiestnenie, ale predviedlo aj najhoršiu hru v dejinách.

Jediná výhra (!) po predĺžení (!!) zo siedmich zápasov (!!!), aj to s Talianskom (!!!!), si zaslúži štyri výkričníky ešte predtým, ako spomenieme, že sme hrali s Dánskom, Nemeckom a Lotyšskom. S krajinami, na ktorých sme si kedysi zvyšovali skóre. Presne ako ja na mojom priateľovi.

Navyše – hrali sme zle. Celý turnaj vystihuje prehra s Ruskom: nie jej výška, hoci 0:6 je dosť, ale jej spôsob. Do očí bilo, že hráme len o to, koľko dostaneme.

Prehrali sme vysoko vtedy, keď sa čakalo, že vysoko prehráme. Prehrali sme s vyrovnanými (naozaj?) súpermi, prehrali sme aj v zápase, v ktorom o nič nešlo. Proti Talianom sme vyrovnali niekoľko sekúnd pred koncom. Našťastie. Naozaj?

Štatisticky to nie je prekvapenie

Úpadok slovenského hokeja je nielen dlhotrvajúci, ale aj ďalekosiahly a túto vetu nepíšu emócie. Čísla nepustia, zhrňme si to, čo z nich vieme odčítať. Zhrňme si to, čo už toľkokrát zaznelo.

Čoraz menej hráčov sa presadzuje v NHL. Na vrchole, v sezóne 2003/04, v nej hralo 38 hráčov, v tomto roku len 13. Číslo sa síce siedmy rok v podstate nemení, ale zahŕňa aj veteránov Hossu, Cháru a Gáboríka.

Ak sa slovenskí hráči v NHL presadia, ich dôležitosť pre mužstvo je nižšia. Kým v tej istej sezóne 2003/04 odohralo viac ako polovicu zápasov 22 Slovákov, tento rok ich bolo sedem.

Produktivita slovenských hráčov navyše klesá. Hossa v sezóne 2006/07 nazbieral 100 bodov, v roku 2017 stačilo Tatarovi na prvé miesto bodov 46.

Máme aj menej hviezd: priemer prvých troch Slovákov bol v roku 2002/03 viac ako bod na zápas, teraz sotva prekročil polovicu a bol už aj pod ňou.

Počet hráčov z NHL, ktorí nastúpili na majstrovstvách sveta, (logicky) vrcholil v roku 2003, keď ich prišlo šestnásť. Niekoľko rokov sme sa síce pohybovali zhruba na piatich hráčoch, ale teraz sme prvýkrát dosiahli nulu.

Klesajú však aj ostatné ukazovatele, napríklad naše umiestnenie na majstrovstvách sveta.

Zlomový je rok 2008 a majstrovstvá sveta v Kanade, keď sme prvýkrát po zlatom období nepostúpili do štvrťfinále. Naša bilancia dovtedy bola výrazne pozitívna: z desiatich pokusov sme postúpili osemkrát. Osemkrát za sebou. Odvtedy? Z rovnakých desiatich pokusov sme postúpili dvakrát.

Čo je však najhoršie,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 88624 z vás dostáva správy e-mailom