Moslimovia idú, utekajme. Krátke dejiny domácej hystérie

Autor je reportérom časopisu .týždeň

Ovládnu naše krajiny a ženy, z Európy sa stane islamská Eurábia. Reči, že náš kontinent sa neodvratne islamizuje, sú nákazlivé a obľúbené nielen medzi konšpirátormi.

Prorokom, zdá sa, svet prestáva patriť. Aj tým cudzím, apokalypsa sa predbežne odkladá. V Rakúsku nevyhral Hofer, v Holandsku Wilders, vo Francúzsku Le Penová a ani v Nemecku s istotou neuspeje AfD. No dobre, Trump efekt má svoju logiku a je zrejmé, že úplne inú, než sme si po jeho zvolení mysleli. Európanov jemu podobní politici nemagnetizujú, ale odpudzujú. Ako kde, žiada sa pritom dodať. V tých dôležitejších krajinách celkom určite.

Je to vlastne paradox. Európa si od roku 2015 „užíva“ masívnu utečeneckú vlnu, predbežne spomalenú, a tiež sériu nebývalých teroristických útokov. To (spoločne s rozšírením hoaxov a tendenčných správ na sociálnych sieťach) vytváralo skutočne všetky predpoklady na epidémiu všeobecnej islamofóbie, ktorá vynesie do nebies, možno tých sekulárnych, populistov a radikálov.

Ich hlavnou a často aj jedinou agendou je rovnica, ktorú tak rád replikuje český prezident Miloš Zeman: nie každý moslim je terorista, no každý terorista je moslim. Oponovať, že je to nebotyčná sprostosť, nestačí. V Belgicku, vo Francúzsku, v Nemecku a inde páchali útoky predsa moslimovia. Bodka. To konzumentovi televíznych správ stačí.

Bez akéhokoľvek zľahčovania pritom platí, že terorizmus je vážna hrozba a strach z neho je do istej miery pochopiteľný. O to viac, ak ho šíria politici v krajine, ktorá má približne päťtisíc mierumilovných a vystrašených „neucelených“ moslimov. Editori publikácie Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť? Slovensko, migranti a utečenci (Inštitút pre verejné otázky, 2016) si dali tú námahu a okrem prepotrebného vyjasnenia si základných pojmov zosumarizovali aj výroky premiéra Roberta Fica na tieto témy za ostatné dva, tri roky. Je to všeobecne známe smutné paušalizujúce čítanie.

Antisemita a islamofób

Lenže nejde o Fica. Strach, odpor, nenávisť (vyberte si) k islamu je všeobecný naratív doby, v Česku ešte výraznejší ako u nás. Aj spoločenské a intelektuálne kapacity ako psychiater Cyril Höschl či expolitik Saša Vondra prepadli pocitu, že islam ako čisté Zlo k nám do Európy prosto nepatrí. Tento pocit kulminuje s každým novým teroristickým útokom, teraz v „medziobdobí“ je preto trochu stíšený.

Redakcia pražského portálu Echo24 sa už dlhšie okrem kvalitnej žurnalistiky vyznačuje aj tým, že čitateľom servíruje selektívne články o tom, čo kde opäť nejaký utečenec (moslim) spáchal. Isto tak činia z presvedčenia, že liberálne médiá „pravdu o islame“ zamlčiavajú. Viem, dobrá rada vraví, aby ste diskusie pod článkami nečítali, no ak tak urobíte, pochopíte, že kriticky uvažujúci konzervatívni Česi bytostne neznášajú okrem Putina, Zemana a Babiša aj utečencov (moslimov) ako takých. A časť z nich si k populárnej výbave islamofóba dopĺňa aj módny batôžtek filosemitu, teda toho, kto deklaratívne miluje Židov, napriek tomu, že časť z nich naivne a hlúpo moslimov víta. Dnes k tomu všetkému treba primiešať nevyhnutnú dávku arogancie, pohŕdania ľavicovými slniečkarmi, ktorí nám to tu zamorujú kadejakou háveďou.

Redaktora Echa24 Jiřího Peňása nedávno popudilo, ako nefér argumentujú („klasický rétorický faul“) významné postavy dnešného sveta. Pápež František na označenie utrpenia utečencov v gréckych utečeneckých táboroch (v ktorých, mimochodom, na rozdiel od Peňása bol) používa výraz koncentračné tábory. Rakúsky prezident Van der Bellen na otázku študentky, čo so vzmáhajúcou sa islamofóbiou, vyhlásil, že možno nastane situácia, keď vyzve Rakúšanov, aby si zo solidárnych dôvodov vzali na hlavy moslimské šatky – podobne ako si za vojny Dáni na impulz svojho kráľa solidárne so Židmi pripli žlté hviezdy. A na dôvažok sa tradične emotívny euroliberál Guy Verhofstadt maďarského premiéra Orbána opýtal, kedy sa budú v Maďarsku páliť knihy.

Otázka, či obstoja paralely dnešnej islamofóbie s antisemitizmom, je pritom plne legitímna. Argumentuje sa aj tým, že židovské getoizované komunity aj elity k Európe počas stáročí patria, na rozdiel od tých prišelcov z islamského sveta. Skutočne zatiaľ nijaká inštitucionálna moc neposiela moslimov v Európe do plynu, deje sa tak „iba“ na internete. U nás trestne stíhaná Sheila Sz. z Ružomberka či poslanec Milan Mazurek o tom vedia svoje, však? Tie paralely medzi antisemitizmom a islamofóbiou v zárodočnom, verbálnom štádiu sú však neprehliadnuteľné.

Peňás v diskusii s tromi hosťami sugestívnymi otázkami smeruje k tomu, že výroky a paralely pápeža a spol. sú neprimerané, či dokonca „úplne nenáležité“ (riaditeľ Židovského múzea v Prahe Leo Pavlát). Aj táto diskusia je však zmätočná, argumentačne neférová, čo najlepšie ukazuje otázka moderátora, ktorý síce spomenie, že útočiť na moslimov je neprijateľné, no dehumanizované podmienky v táboroch a detenčných centrách obhajuje s tým, že čím väčší „luxus“ budú ponúkať, tým väčšia bude motivácia utečencov dosiahnuť európske brehy. A logicky, ak chce Európa migráciu obmedziť, musí mať trochu odradzujúce, demotivujúce podmienky v táboroch. Čo však znamená trochu?

Teda nie prísna, rýchla, no humánna azylová procedúra s uplatnením vynútených návratov je správna, ale neľudské podmienky? Kde je potom hranica? Biť utečencov je dovolené, ale iba „trochu“? Ponižovať ich, odopierať jedlo či hygienu taktiež? Tiež trochu? Veď je to zvrátené. Utečenci, čo boli v našich detenčných centrách, napríklad pri Medveďove, o tom rozprávali pracovníčkam Ligy za ľudské práva, ktoré ich navštívili po tom, čo ich naši policajti zbili a vyhodili, v Nemecku.

Apokalypsa má omeškanie, ale príde

To súvisí s podstatou polemiky. Najmä my v strednej Európe, naďalej mentálne postkomunistickej, sme sa ešte nenaučili, že byť tvrdý, ale humánny, férový sa navzájom nevylučuje. V rétorike, v diskusii v dvojrozmernom či trojrozmernom svete, ale aj v praktickom živote. Utečenca (a tiež názorového oponenta) chápeme ako bytosť, ktorú treba ponížiť, to považujeme za jediné účinné. Dáme knokaut raz a navždy, aby si to dotyčný zapamätal. A nielen to. Očakávame od neho, že to bude zvestovať svojim druhom – a odradí to tak aj ich.

Je fajn, že Sulík sa už prestal hrať na odborníka na Korán či Proroka Mohameda, nemusíme tú hru hrať aj my po ňom. Na účely tohto článku netreba polemizovať s mnohými správnymi kritickými názormy o islame, o džiháde. Aj tieto tvrdenia a citácie totiž majú deficit, sú účelovo vytrhnuté z kontextu. Výpovedná je aj dlhoročná popularita názorov Američana Daniela Pipesa v našich ultrakonzervatívnych kruhoch, ktorý už v roku 2007 predpovedal, súzniac s Orianou Fallaci, že vymierajúca sekulárna Európa sa stane „provinciou islamu“, že má pred sebou posledné dni (Walter Laquer) alebo že Amsterdam a Rotterdam sú na ceste k tomu, že sa stanú prvými veľkými metropolami v Európe s majoritnou moslimskou populáciou. Teda, už v roku 2015 sa tak podľa Pipesa malo stať, no zatiaľ sa nestalo, čo neznamená, že určite sa tak nestane povedzme v roku 2020. Je to iba drobná chyba softvéru. Napokon, Londýn už má pakistanského moslimského starostu.

Napriek všetkému, apokalypsa má omeškanie. Že určite dorazí aj k nám s ničivou silou, o tom vás definitívne presvedčí aj u nás populárny spisovateľ Michel Houllebecq. Jeho román Podvolenie sa stal bibliou všetkých islamofóbov, dokonca ho divadelne stvárnili. Vykresľuje pochmúrny obraz Francúzska pod nadvládou islamu: postupnou, plíživou a demograficky, politicky neodvratnou. Jeho hlavná postava sa dá čítať dvomi spôsobmi. Buď ako príbeh „bieleho heterogénneho“ muža-nemoslima-intelektuála, ktorého nadovšetko zamestnávajú úvahy o tom, ako naložiť so svojím čoraz ochabnutejším pohlavným údom. Alebo ho tiež možno dekódovať ako civilizačné sci-fi, ktoré nám ukazuje, kam nesporne smerujeme.

No ak poznáte krajiny od Pakistanu po Tunisko, ak máte dôverné skúsenosti s pestrým islamským svetom, dobré aj desivé, tak vedzte, že tieto lákavé zovšeobecnenia Parížana, ktorý moslimov vidí prevažne vo vlakoch či v médiách, sú smiešne, komické, trápne, vyberte si. Okrem toho, voliči Macrona ho asi nečítali alebo čítali iba nedôsledne. Inak by určite volili Le Penovú.