Denník N

Riaditeľ policajnej školy: Budúci policajti sa nevedia ani pozdraviť

Foto – N
Foto – N

Ministerstvo vnútra otvára dvojročné štúdium pre maturantov, z ktorých sa majú stať policajti. Riaditeľ policajnej školy Ladislav Dovičovič vraví, že uchádzači nevedia komunikovať.

S riaditeľom strednej policajnej školy v Pezinku Ladislavom Dovičovičom sme sa rozprávali o tom, kto je vhodný na prácu policajta, či sa na škole stretávajú s extrémizmom, prečo bola polícia dlhé roky skôr pre mužov ako pre ženy a prečo museli policajtov poučiť, ako pristupovať k domácemu násiliu.

Ministerstvo otvorilo nové štúdium pre čerstvých maturantov. Prečo?

K polícii sa môžu ľudia pridať až od 21. roku, čo obmedzovalo čerstvých maturantov. Dva roky sú dosť dlhý čas, aby čakali alebo hľadali si iné uplatnenie, potom prišli k nám a začali od začiatku. Ministerstvo vnútra chcelo otvoriť dvojročné štúdium pre civilnú mládež, počas ktorého ich pripravíme na prácu policajta a po absolvovaní a splnení podmienok môže hneď nastúpiť.

Čo musia splniť, aby nastúpili k polícii?

Musia byť bezúhonní, spraviť fyzické a psychické testy, splniť zdravotné podmienky, ovládať slovenský jazyk. Keď prejdu lustráciou a nie sú zákonné prekážky, sú prijatí. Proces trvá do šesť mesiacov od podania žiadosti.

Čo všetko sa u vás budú učiť?

Na 99 percent to isté, čo sa učia súčasní policajti v osemmesačnom štúdiu. Sú to služby poriadkovej polície, dopravnej, hraničnej a cudzineckej polície, kriminalistiku, trestné a priestupkové právo, telesnú a služobnú prípravu, etiku a policajnú psychológiu, cudzie jazyky, informatiku a lustrovanie v evidenciách.

Je v niečom rozdiel oproti doterajšiemu osemmesačnému štúdiu?

Malé obmedzenie je v praxi. Viac bude v priestoroch školy, pretože študenti nebudú mať uniformu a nemôžu tak riadiť križovatku. Keď, tak len veľmi opatrne. Máme rôzne výcvikové miesta, kde sa budú učiť policajné zásahy.

Ladislav Dovičovič (53) riadi strednú policajnú školu v Pezinku už 14 rokov. Vyštudoval dôstojnícku školu a policajnú akadémiu v bratislavskej Rači. V polícii začal ako 20-ročný ešte za socializmu. Zlákal ho bratranec, ktorý vtedy pracoval ako väzenský dozorca a sľúbil mu, že mu pomôže. „Vtedy, keď ste nemali známeho, tak to nešlo. To bolo protekcionárstvo, nie dnes,“ hovorí Dovičovič.

Do akých pozícií budú nastupovať?

Každý policajt po prijatí musí na základnom útvare odslúžiť minimálne dva roky s 18-mesačnou skúšobnou lehotou. Musí získať vzdelanie a prax na obvodných oddeleniach či v pohotovostnej motorizovanej jednotke alebo na dopravnej polícii. Musí sa naučiť policajnú prácu v praxi. Nedostane hneď kanceláriu.

V Bratislave je stredná škola, kde pripravujú žiakov aj na prácu policajtov. Čo si o nej myslíte?

Pripravujú absolventov na všetky bezpečnostné služby, chodíme tam aj na maturitné skúšky. Nedosahuje to však úroveň špecializácie policajnej školy, každý ich absolvent musí našou školou prejsť.

Sú lepšie pripravení?

Aspoň v špecifickej policajnej terminológii, s ktorou sa ľudia bežne nestretnú. Pomáha im, aby našu školu ľahšie pochopili. Ak vám začnem hovoriť terminológiu dopravnej polície, veľa ľudí nebude vedieť, o čo ide. Pre začínajúcich študentov je to záťaž.

Slovensko patrí ku krajinám s najväčším počtom policajtov v pomere k obyvateľom. Prečo to tak je, sme v niečom špecifickí?

Máte pocit, že Slovensko má nepomerne viac policajtov ako iné krajiny? Nedá sa to takto chápať. Treba brať do úvahy zásadné veci. Podľa ministerstva je na Slovensku zhruba 23-tisíc policajtov. V poriadkovej a dopravnej polícii, čo je gro, je od 7- do 9-tisíc policajtov. Chyba je matematická alebo štatistická. My máme napríklad policajných pyrotechnikov, vo Francúzsku to robia civilné organizácie. My zastrešujeme všetko, v iných krajinách to robia iné zložky alebo civili, to ľudí mätie. Takto by sme našli rozdiely. Dalo by sa to povedať aj na inom príklade. Potreba policajtov nenarastá s pribúdajúcim obyvateľstvom. Aj malá krajina musí mať všetky druhy policajných služieb ako väčšia krajina. Musí mať poriadkovú aj dopravnú políciu, vyšetrovateľov, ochranku. Musí to fungovať v organizačnej štruktúre, musí to niekto riadiť, niekto musí odslúžiť 24 hodín.

Bude aj v budúcnosti takýto stav alebo sa dá práca zefektívniť?

Veľa vecí sa posunulo dopredu. Ministerstvo nahrádza pozície, ktoré nemusí robiť policajt, civilmi. Pocítili sme to aj na škole, napríklad spoločenskovedné disciplíny nevyučujú policajti.

Kapacity polície sú napriek tomu naplnené. Sú kľúčové oblasti, kde policajti chýbajú?

Za 30 rokov praxe som zažil sínusoidy záujmu. V 90. rokoch po revolúcii bolo nevyhnuté, aby zložky Štátnej bezpečnosti odišli. Otvoril sa súkromný sektor, veľa policajtov zacítilo príležitosť. Odišli, netrvalo dlho a veľa z nich sa vrátilo naspäť, keď zistili, že to také jednoduché nebude.

Je stále veľký záujem o prácu v polícii?

Stretol som sa iba s pretlakom, no ovplyvňuje to aj pomer nezamestnanosti. Ak bol nedostatok pracovných miest na voľnom pracovnom trhu, cítili sme to aj my. Ak je miest prebytok, tak ho máme aj my. Máme však veľmi prísne kritériá na prijatie, z ktorých nemôžeme poľaviť.

Ako má vyzerať vhodný policajt?

Musia byť presvedčení, že to chcú robiť a urobia pre to všetko. Väčšina ľudí nevie, čo ich čaká a čo majú splniť, tých usmerňujeme. Musia sa dokázať podriadiť. Policajt nemá čas na špekulácie. Ak má rýchlo a správne zakročiť, nemôže vymýšľať. Musí okamžite vykonať rozkaz veliteľa.

V čom majú nedostatky?

Nevedia komunikovať. Mladí ľudia menej čítajú, viac sú zahĺbení do počítačov. Nevedia sa vyjadriť, nevedia povedať, čo chcú, ako keby zabudli rozprávať. Je to smutné, ale my to tu vidíme. Prvý týždeň ich učíme pozdraviť sa. Ako má policajt chrániť, keď nevie komunikovať? Raz ma zastavil môj absolvent a hovorí: „Tak čo, šéfinko, máme doklady?“ Keď ma zbadal, okoktavel. Ale prečo si to vôbec dovolil? Je jedno, kto tam sedí. V prvom rade vodiča slušne oslovím a zmäkne. Čím ja budem slušnejší, bude on vo väčšej nevýhode.

Darí sa vám zlepšiť komunikáciu policajtov?

Učíme ich to, ale za osem mesiacov výchovu nedobehneme. Policajti sú tu na to, aby pomáhali a ochraňovali. Väčšinou to chápu, ale potom, keď sa dostanú von, zasa sa trochu zvlčia. Donúti ich k tomu prostredie, v ktorom pracujú. Policajt by však mal byť taký psychicky silný a vzdelaný, aby ho nikto nevyprovokoval.

Kto je osobnostne nevhodný?

Každý extrém je zlý. Ak je niekto agresívny, pomôžu to odhaliť psychológovia, ale vidíme to aj my. Naopak, ak je niekto prílišný introvert, utiahnutý, bojazlivý, je to absolútne nevhodné. Darmo má uniformu, bojí sa, keď vidí problém, radšej odbočí a ide preč. Ani veľký extrovert nie je vhodný.

Viete odhaliť extrémistické názory policajtov?

Učitelia nám naznačia, že správanie nie je v poriadku. Už sme to neraz riešili. Preniknutie extrémistov do policajného zboru by bolo na škodu, to nemôžeme dopustiť. Pri prijímacom konaní môžu policajti zistiť, či sa nepohyboval v minulosti v problémových skupinách. Je jedno, či mal vtedy 12 rokov. Spolupracujeme aj s inšpekciou, ktorá dávala signály, že tu máme niekoho, kto nepatrí do polície a začal sa tak prejavovať až po prijatí do zboru. Problém je združovanie sa v násilných skupinách, no aj užívanie drog.

V parlamente je extrémistická strana ĽSNS. Je problém, ak s ňou policajt sympatizuje?

Pri voľných debatách sa dostaneme aj k takýmto témam. Nestretol som sa s tým, že by to niektorý študent schvaľoval, skôr ich odsudzujú.

Aký postup učíte, keď vodič uniká autom? Strieľať alebo nie?

Život prináša aj to, že sa dnes každý policajta nezľakne a unikajú. Policajt potom musí strieľať. Je to taktika zákroku. V zákone je presne stanovené, že môže použiť zbraň, ak vodič svojou bezohľadnou jazdou ohrozuje životy a zdravie. V prvom rade policajta perfektne naučíme strieľať, máme 102 hodín na tréning streľby. Učíme ich aj zvládanie auta v extrémnych situáciách, vybudovali sme plochu na tréning školy šmyku.

Hlási sa do polície a na vašu školu viac mužov ako žien?

Či je to muž, alebo žena, sú rovnako pripravení. Ak budeme riešiť fyzickú predispozíciu, páchateľ asi zareaguje inak, keď sa k nemu postaví 100-kilogramový chlap, a keď 50-kilogramová žena. Na malých základných útvaroch, kde máte do 20 ľudí, má riaditeľ problém vôbec zostaviť službu. Teraz dostane dve dievčatá a vie, že tam má štyri ťažké diskotéky, z osady prídu nepolepšiteľní Rómovia, ešte sa stretnú s kotlebovcami a vie, že situácia bude veľmi zlá, asi to nenechá len na tie dve dievčatá a vyžiada si pomoc, keby vznikol problém.

Žien je v polícii stále menej ako mužov.

Policajná práca bola doménou chlapov, ale neviem si predstaviť, že by ženy v polícii neboli. Naša škola začala prijímať prvé ženy od roku 1995. Dodnes máme problém s budovou, ktorá na to nebola pripravená – boli tu len mužské toalety.

Mení sa to?

Tento rok je už záujem pol na pol, minulý rok bolo medzi uchádzačmi jedna tretina žien. Bol som v nemeckom Hannoveri v špeciálnej zásahovej jednotke, kde nám ukázali tri druhy zákrokov. Dostali prestávku a nastalo krásne divadlo, onemel som. Strhli si prilbu a vyše polovica tej jednotky boli ženy. Vycvičené, fyzicky pripravené. Videli, že som bol prekvapený. To, čo už bežne vonku existuje, lebo ich systém prinútil, príde aj k nám a ženy už teraz majú svoje miesto vybudované. U nás je možno trochu lepší sociálny systém. Žena môže byť tri roky na materskej a rodičovskej dovolenke, vo vyspelých štátoch nie. Môže si to dovoliť, dá si opatrovateľku a ide naspäť do práce. Mne keď odíde policajtka, tri roky to miesto neobsadím. Nemôžem niekoho zobrať na zastupovanie na určitý čas, najväčší problém je to pri špecializovaných pozíciách.

Policajti zlyhávali pri prípadoch domáceho násilia a dostali odporúčania, ako sa správať k týraným osobám. Prečo to nefungovalo?

Nemyslím si, že to nefungovalo. Ženy aj muži sa hanbili, odkrývali by tým svoje súkromie. Nie každý je schopný ísť na políciu, hlavne keď necítite dôveru. Riešilo sa to cez rôzne psychologické poradenstvá, cez ktoré sa to dostalo k polícii. Bolo to trochu tabu. Zrazu ľudia zistili, že existuje právna ochrana, a začali to nahlasovať. Muž často prišiel domov, zbil deti a ženu, chlapa zobrali do väzby, no keď vytriezvel, stretli sa, ospravedlnil sa a žena stiahla obvinenie.

Ako to polícia riešila?

S týmto sme mali veľa negatívnych skúseností, museli sme presvedčiť poškodených, že to takto ďalej nejde. Musíte na to pripraviť policajtov. Zrazu sa to začalo objavovať ako doteraz neriešený problém. Otázka je, či policajti reagovali včas a tak, ako mali. Prvé prípady ukázali, že to asi nefungovalo a muselo sa prijať opatrenie, aby to policajti brali vážne.

Viete, prečo ľudia domáce násilie nehlásili?

Neviem, či niekto robil výskum, ale neobrátili sa na políciu, až kým sa to nezačalo týkať anonymity mesta. Na dedinách sa všetci poznajú. Stačí, že prejde policajné auto a už bol problém, ľudia mali reči, že tam musí byť určite zle. V minulosti navyše ľudí nechránil zákon o osobných údajoch tak ako dnes. V mestách sme s tým až taký problém nemali.

Ako na prípady domáceho násilia pripravujete policajtov na škole?

Máme priestory ako byt, kde nacvičujeme, aké všetky situácie môžu vzniknúť. Policajti sa prakticky učia, ako majú zareagovať.

Chýbajú stále v Bratislave policajti?

Keď boli na strednom alebo východnom Slovensku plné stavy, ľudia mali záujem ísť do polície aj za cenu sťahovania do Bratislavy. Po dvoch, troch rokoch si uvedomili, že majú doma rodinu, dom a už si tam skôr nájde miesto, keď je skúsený policajt ako nový, ktorého si musia vychovať. S týmto Bratislava zápasila, preto tam bola častá obmena a policajti dostávali aj príspevok na bývanie.

Prečo ste sa rozhodli ísť do polície?

Vráťme sa do roku 1984, bola to trochu inšpirácia v rodine. Okrem policajtov, ktorí prešli raz mesačne dedinou, som o polícii vedel veľmi málo. Poznali, že som nebol výkuk. Bratranec bol väzenský dozorca a presvedčil ma, aby som šiel k policajtom, že mi pomôže. Vtedy keď ste nemali známeho, tak to nešlo. To bolo protekcionárstvo, nie dnes. Veľmi ma vtedy lákalo neznámo kriminalistickej techniky – hľadať a skúmať stopy. Bol som na pohovore s človekom, ktorý pôsobil milo, až otcovsky, aby sme sa rozrozprávali a sami na seba veľa prezradili. Povedal som, že neverím novinám, a bolo zle. Do zložky mi pripol lístok, aby ma neprijali, lebo neverím novinám. Musel som potom zasiahnuť cez tú takzvanú protekciu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie