štvrtok

Čína nazýva novú Hodvábnu cestu projektom storočia, americké noviny odvážnejším Marshallovým plánom

Čína sa chce infraštruktúrou lepšie spojiť s Európou aj Afrikou. Otázkou je rentabilita niektorých projektov, napríklad v Laose alebo v Maďarsku.

Pozemná a morská nová hodvábna cesta. Zdroj - mei.edu

Neexistuje významnejší obhajca globalizácie ako čínsky prezident Si Ťin-pching. Kým Spojené štáty si vlani zvolili Trumpa a Briti brexit, Čína naďalej obhajuje obchodné spájanie sveta. Nečudo, práve táto veľmoc v posledných rokoch ťažila z globalizácie azda najviac.

Nejde len o reči. Čínsky prezident cez víkend v Pekingu zorganizoval stretnutie Belt and Road Forum, na ktorom propagoval novú Hodvábnu cestu, ktorou chce Čína spojiť svoje trhy s Áziou, Európou a Afrikou. Ide stavať železnice, tunely, mosty, cesty, prístavy aj elektrárne či plynovody vo viac ako 60 krajinách.

Vo svojom príhovore to nazval „projektom storočia“.  Prirovnal to k Hodvábnej ceste, ktorá Čínu spájala so svetom aj pred viac ako dvetisíc rokmi.

Putin aj Zeman

Čínsky prezident to hovoril pred zástupcami vyše sto krajín. Z nich bolo 30 hláv štátov a vlád vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina (ktorý si tu zahral na klavíri) či českého prezidenta Miloša Zemana (ktorý meškal na oficiálne fotografovanie).

V Číne sa zišlo najviac svetových lídrov od olympijských hier, ktoré boli v Pekingu v roku 2008. A hoci väčšina západných krajín poslala len menšie šarže, z Európy prišli aj lídri Maďarska, Poľska, Česka, Talianska, Španielska, Grécka či Švajčiarska.

„Čína sa na fóre chcela ukázať ako veľmoc dovnútra aj navonok. Väčšina obyvateľov vnímala stretnutie pozitívne,“ hovorí analytik Richard Turcsányi z think-tanku Stratpol. Podľa Turcsányiho je projekt vágny a nemá jasný cieľ, preto je ťažké povedať, či bude úspešný.

Iniciatíva Belt and Road Initiative (známa aj ako One Belt, One Road) existuje od roku 2013. Ide o spájanie Číny a zvyšku sveta po súši (belt) aj po mori (road). Magazín Economist čínsky plán nazval najvýznamnejšou zahraničnopolitickou aktivitou Číny.

Čo presne sa skrýva za projektom, ktorý New York Times nazval „odvážnejšou verziou Marshallovho plánu“?

Železnica v Laose

Denník ako príklad spomína Laos.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102296 z vás dostáva správy e-mailom